Girl from airport. /N.H./ ✔

18. Časť

*Jessie pohľad*

Už týždeň , už týždeň ma týra a znásilňuje.Jedlo mi nosi raz za deň a o vode ani nehovorím.

Nechcem byť na Niallovom mieste keď ma uvidí.Určite vyzerám ako troska.

Po týždni som schudnutá,dobitá a pošpinená.Ani si neviete predstaviť ako sa cítim.

Ako handra.Cely týždeň sedím na posteli a plačem.Kto by aj neplakal keď zakaždým čo Robert príde si na mne vybíja zlosť a potom sa premení na úchylácke prasa a znásilní ma.Už to ďalej nezvládam.

Kto vie ako je na tom Niall. Musí mu byť hrozne. Viem si predstaviť tie jeho smutné očká, ktoré sú zvyčajne plné života a sú prekrásne modré.Vždy sa v nich strácam ako v najhlbšom oceáne sveta.

Nad tým som sa poprvýkrat za týždeň usmiala.

On mi vždy vedel zlepšiť náladu. Či už tými jeho vtípkami alebo jeho večným jedením.

Len kvôli nemu som to ešte stále nevzdala.

Z mojich myšlienok ma vyrušilo vŕzganie dverí.

Pozrela som sa tam aj keď som vedela kto to je.Robert.

Ale on mi nesie jedlo? Čože sa stalo? Že by mu toho prišlo ľúto?

Určite sa to práve dozviem.

"Vieš mala by si sa posadiť aby si sa mohla najesť" s prekvapením som sa naňho pozrela.

"Ale čo si zrazu taký starostlivý, veď ešte včera by si mi to doslova hodil ako prasaťu."

"Buď rada že som milý. Alebo chceš aby sa vrátil ten starý Robert?"nechutne sa na mňa usmial.

"Nie, len som prekvapená "

"Mala by si sa osprchovať,smrdíš" zatváril sa znechutene

"Hej?kde je teda kupelňa? " spýtala som sa ho s menšou nádejou na útek alebo len pokus o zkontaktovanie sa s políciou alebo niekým iným.

"Postav sa ,zavediem ťa tam" schmatol ma za ruku a vytiahol na nohy.

Zaviedol ma do kúpeľne. Bolo to tu v celku moderné na to aký bol celý dom starý.

Otočil sa a odišiel. Ja som sa vyzliekla a osprchovala sa. Konečne som mohla zo seba zmyť všetky jeho dotyky. Konečne som sa aspoň trochu cítila ako človek. Lenže som sa k nemu musela vrátiť pretože tu nebolo žiadne okno. So sklamaním som sa osušila a obliekla. Otvorila som dvere a zakričala na neho nakoľko som nevedela ako naspäť do izby.Zaviedol ma naspäť a zase ma priviazal o posteľ.Bohužiaľ som nenašla spôsob ako sa odťialto dostať tak budem musieť len čakať a modliť sa aby ma niekto našiel.

*Niallov pohľad*

Zobúdzam sa na zvonenie telefónu. Pretriem si oči a pozriem kto volá.Neznáme čislo.

Niall: Prosím?

Polícia: Pán Niall Horan?

Niall: Áno to som ja.Kto je tam?

Policia:Tu je náčelník polície, už vieme kde je vaša priateľka.

Niall: To je skvelá správa,hneď ste mi zlepšili naladu.

Polícia: Naše hliadky sú už na ceste tam ak chcete môžete isť z nami.

Niall: Samozrejme že idem len mi nadiktujte adresu a ja tam prídem.

Nadiktoval mi adresu a ja som z domu vystrelil ako namydlený blesk.

Už som sa nevedel dočkať momentu keď ju budem držať v náruči a hovoriť jej ako ju milujem.