Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XXII.

Nejak som sa odtrepal domov a zaspal na tráve. Ako to viem? Ráno som sa zobudil vo blčej forme na tráve pri lese.

Dnes sa stretnem s tým idiotom. Som zvedavý ako zareaguje.

,,Jimin.....no tu si. Poď dnu niečo ti chceme povedať", začala stará mama, keď si ma všimla na zemi pri lese. Zmenil som do ľudskej formy a išiel za ňou.

Išli sme do obývačky, kde boli skoro všetci. Nevedel som čo sa deje. Starý otec pristúpil ku mne a začal.

,,Jimin. Si silná alfa. Si pripravený stať sa vodcom tejto svorky. Dnes večer sa staneš vodcom", vyvalil som oči. ,,Nie. Ja nechcem. Nechcem byť vodca. Ja nechcem", pozrel som sa na nich.

,,A kto sa akože o nás postará", vykríkol niekto z ľudí. ,,Je tu jedna alfa, ktorá by toho bola hodná. Ale ty Jimin......odýdeš", povedal starý otec s hnevom v hlase.

Bez rozmýšľania som od nich odyšiel. Namieril som si to do svojej izby. Zbalil som si oblečenie, školské veci, hygienické veci a ešte nejaké blbosti. ,,Čo chceš robiť Jiminie?" ,,Odýdem. Nechcem ich už vidieť", s týmito slovami som opustil svoju izby.

Vyšiel som z domu, kde už boli všetci. Dokonca i moji rodičia. Zmenil som sa na vlka. Prišli ku mne nejaký ľudia a pomohli mi z vecami. Rodičia ku mne podyšli a objali ma. Objal som ich pomocou hlavy.

Po chvíli sa odtiahli a ja som sa vibral do lesa. V lese som sa rozbehol do toho domu.

Pred ním som si nejak dal dole tašky a zmenil sa. Pod rohoškou som našiel kľúče. Odomkol som a s taškami sa vopchal dnu. Za sebou som zamkol a vytrepal som sa do spálne.

Začal som sa vybaľovať. Netrvalo to dlho.

Vybral som sa preskúmať terén a zistiť, ako vyzerá okolie.

Vybehol som von. Kľúč som schoval a následne som sa zmenil. Rozbehol som sa hlbšie do lesa.

Bežal som a užíval si krásu okolia. Som si vedomý, že sa môžem nachádzať na úvemí Bulletproofu. Už je mi všetko jedno.

Narazil som na krásnu čistinku z jazerom a vodopádom. Bolo to prekrásne. Vošiel som do vody a začal plávať. Samozrejme, stále ako vlk.

Neviem ako dlho som strávil na tej čistinke, ale asi dlho. Pomaly sa začali stmievať. Ani som si to neuvedomil.

Odtrepal som sa a rozhodol sa ísť na dané miesto. Pochybujem, že prídu ale tak čo. Mne sú ukradnutý.

Odbehol som na to miesto. Ľahol som si a čakal. Nemenil som sa, nechcem aby vedeli, kto som.

Ležal som asi hodinu. Vzdával som som. Postavil som sa a chystal na odchod, keď v tom pribehli.

,,A ja že sa už neukáete", povedal som, keď som ich uvidel všetkých šesť. ,,Chimmy....od teba mám dosť zranení. Neviem čo si čakal. Som unavený a slabý. Buď rád, že som prišiel", povedal to dosť slabo. Hups...... fakt som mu iblížil.

,,Najprv mi povedzte ako sa voláte. No okrem Tata a Shookyho. Tých už poznám", povedal som. ,,Ja som Cooky. Toto je RJ, Koya a Mang", povedal čierny......Cooky.

,,Teraz vieš naše mená. Bol by som roád ak by si už začal kecať. Všetko ma bolí", povedal Cooky. Tata a RJ ho podopreli. ,,Omegy sú povinný pomáhať alfám. Preto ho podopierajú", vysvetlil mi Chimmy.

,,Tak za prvé.....dajte mi pokoj." ,,Prečo? Si vodca Gold Moonu. Môjho rivala", prehlásil Cooky.

,,Drž hubu a počúvaj ma. Nie som ich vodca. Dnes by som sa ním mal stať.", chcel som pokračovať ale ten hotentot mi skočil do reči. ,,Mal. Ako mal?" ,,Ak by si mi neskákal do reči, zistil by si", prikývol. Je fakt slabý.

,,Nechcem byť alfa. Nechcem byť ich vodca. Odyšiel som od nich. Našli si alfu. Nie je nejak veľmi silná, ale zato sní slabá. Dajú sa ľahko poraziť. Ak tak za týždeň začínajú s ceremóniou nebudú mať nejak veľkú ostrahu. Budú na zadnom dvore, pod veľkým kopcom. Silný pôjdu na lov, slabý ostanú tam. Ak chcete tak ich porazíte. Je mi jedno čo s nimi urobíte", dokončil som svoj monológ.

,,Prečo nám to hovoríš", povedal Cooky a zvalil sa na zem. Prišlo mi ho ľúto. Podyšiel som k nemu a pomohol na nohy. Oprel si ho o telo aby nespadol.

,,Si hluchý. Sú mi ukradnutý. Aj zabiť ich môžte, len mi daj pokoj", prikývol. Asi mu to došlo. ,,Odnesú ťa tie tvoje Bety?" ,,Potrvá to dlho ale hej", povedal to trochu ospalo.

,,Bolo by fajn, ak by si sa už ľahol", prehlásil RJ. ,,Dajte mi ho na chrbát", povedal som. ,,Prečo?" ,,Lebo", zavrčal som. S neochotou mi ho dali na chrbát.

,,Vezmem ho k vám a potom odýdem", prikývli a začali bežať. Ja som sa rozbehol za nimi.

Po asi pol hodine sme dorazili k domu. Neviem prečo, ale celú cestu sem som mal skvelý pocit. Ako keby som bol v blízkosti neikoho, koho milujem.

Vošiel som dnu a položil ho na gauč. Následne som sa s pozdravom vytrepal z domu. Bežal som domov. Do môjho nového domu.

Ten pocit bol ale divný.

Doma som sa zhodil na gauč. Rozmýšľal som nad tým pocitom. Je tak divný.