Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XXXIX.

Jimin POV

Ráno som sa zobudil pred budíkom. Ten som hneď aj vypol, aby mi tu zbitočne nezvonil.

Hneď som sa aj vytrepal z postele a išiel vykonať svojú rannú rutinu.

Hneď som aj zbehol schodmi do kuchyne, kde som si urobil rýchle raňajky a následne ich aj zjedol.

Obliekol som si niečo normálne schmatol tašku, mobil, kľúče a na to som vyšiel z domu. Hneď som dom aj zamkol.

Mobil s kľúčmi som dal do tašky. Po tom som sa zmenil, zobral si tašku a rozbehol sa smer škola.

Pár metrov pred školou som sa zmenil. Samozrejme v tmavej uličke, aby ma nebolo vidieť.

Tašku som si prehodil cez chrbát a rozišiel sa ku škole.

Pred školou som uvidel skupinu chalanov. Kto iný než Bulletproof.

Pomaly, potichu a hlavne nenápadne som sa k nim plížil. Konktrétbe za Jungkookom.

Hneď ako som bol za ním som mu skočil na chrbát.

Kook so sebou cukol od prekvapenia, ale hneď ma podoprel, aby som nespadol. Chalani sa na mňa usmievali.

,,Ahojte", pozrdravil som ich hneď. ,,Ahoj", zborovo mi odzdravili. Hneď na to som zoskočil z Kooka.

,,Tak, dúfam, že mi poviete celú pravdu", začal som našu konverzáciu. Chalani znervózneli. Asi sa im nechce o tom hovoriť, ale ja chcem vedieť, prečo mi to celý čas nechceli povedať.

,,Sľúbili sme ti to", prehlásil po chvíli Kook. Následne sme sa začali baviť o rôznych iných veciach.

Zo zvonením som s Taem vošiel do našej triedy. Sadli sme si na naše miesta a vybalili si potrebné veci.

Celé vyučovanie sme dávali pozor. No vlastne sa o to snažili. Cez prestávky sme sa s chalanmi stretávali na chodbe a rozprávali o rôznych veciach. Samozrejme sme sa vyhýbali téme s vlkmi.

Práve som s Tae na ceste do jedálne. Tam si vezmeme jedlo a ideme si sadnúť k chalanom.

,,Hneď po obede vyrazíme k nám", začal konverzáciu Jungkook. Všetci sme súhlasne prikývli. No a ďalej to išlo tak isto. Téma o všetkom možnom spolu zo smiechom. Jak inak no nie?

Hneď ako sme dojedli sme sa pobrali si zobrať veci.

Následne sme vybehli zo školy a vbehli do tej istej uličky, z ktorej som vybehol ráno.

Tak, ako he zvykom, sme sa zmenili a následne rozbehli ku chalanom domov.

Pred ich domom sme sa zmenil. Hneď na to sme vošli dnu. Chalani ma zaviedli do obývačky. Sadli sme si a upadli do ticha.

,,Tak, ja čakám", preťal som to hrobové ticho.

,,My sme ti to nechceli povedať, lebo si pre nás hrozbou. Bol si tu nový a nevedeli sme, čo robiť. Hneď ako sme sa dozvedeli, že si Alfa pre Gold Moon, bol si našim nepriateľom. Nemohli sme ti to povedať, lebo sme si mysleli, že by ste na nás zaútočili. Tak sme si to nechali pre seba. No hneď ako si odyšiel a pomohol nám, odľahlo nám. No stále sme si neboli istý, či nie si pre nás nebezpečný. Preto sme sa bavili iba vo vlčej forme, aby sme zistili, ako si na tom. Keď sme ti to povedali, boli sme si iž na sto percent istý, že pre nás nepredstavuješ nebezpečie", dokončil svoj monológ Jungkook.

Trošku ma to prekvapilo, ale chápem ich obavi. Po tom, čo mi Kook povedal to aj chápem.

,,To bol taký problém mi to povedať skôr?", uchechtol som sa a chalani sa zasmiali tiež.

Spoločne sme sa takto ešte smiali.

Asi po hodine a pol sa chalani niekam pobrali. No iba Jungkook ostal spolu so mnou.

Po chvíli ticha mi Kook chytil ruku. Nechápavo som sa naň pozrel. Kook sa mi zadíval do očí tak isto ako ja.

,,Jiminie, chcem ťa požiadať o jednú vec", začal po chvíli Kook. Nemo som prikývol a čakal, čo by po mne asi chcel.

,,Chcel by som aby si sa pridal k našej svorke. Bude to pre nás dvoch aj svorku lepšie. Ja budem mať lepší pocit. Budem ťa mať na očiach. Si môj mate a ja bez teba nemôžem žiť. Chcel by som s tebou ostať až do konca. Prosím ostaň tu. Za ten krátky čas si mi prirástol k srdcu. A teraz som si to aj priznal. Jiminie milujem ťa a chcem ťa mať po svojom boku", dokončil Kook.

Neviem čo povedať. Je pravda, že som sa i ja zamiloval do Kooka a bez neho sa cíti sám. Akoby časť mňa bola niekde, kde nemôžem.

Kašľať......ostaňm zo svojím matom.

,,Kookie, ostanem tu a tiež si mi prirástol k srdcu. Keď som bez teba, tak sa cítil tak sám. Tiež ťa milujem Kookie", usmial som sa a objal ho okolo krku.

Objatie mi opätoval s daroval bozk do vlasov. Nad tým som sa musel usmiať.

Konečne mi nič nechýba.