Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XLII.

Ráno ma zobudilo ako ma niekto bozkáva po tvári. Celkom to šteklilo, ale bolo to príjemne.

Pomaly som otvoril oči a uvidel, ako sa na mňa Kookie usmieva.

,,Dobré ránko zlatíčko." ,,Dobré ráno", usmial som sa a objal ho. Objatie mi opätoval. Práve som sa cítil úplne skvelo.

,,Kookie, mi teraz spolu chodíme", zadíval som sa mu do očí. ,,Ja som to bral ako samozrejmosť. Ak tak sa ťa to spýtam teraz", usmial sa.

,,Netreba. I tak by som povedal áno", úsmev som mu opätoval a daroval mu detskú pusu na líce.

,,Môžem ťa pobozkať?", spýtal sa ma Kookie po chvíli ticha. Zadíval som sa mu do očí. Uvidel som v nich to nutkanie. Vlastne to chcem aj ja.

Neodpovedal som a pomaly som sa k nemu približoval. Chcem ochutnať tie jeho pery.

Netrvalo dlho a moje pery sa ocitli na tých jeho.

Pomaly som pohol zo svojimi perami. Kook môj pohyb zopakoval a po chvíli sme sa nežne a jemne bozkávali.

Bože....jeho pery sú tak úžasne. Práve som sa na nich stal závislí.

Pre nedostatok kyslíka sme sa museli odtiahnúť. Od teraz si od nehu budem vyžiadavať čoraz viac bozkov.

,,Tak toto som nečakal", s Kookiem sme sa zľakli a bleskovo sa pozreli za zdrojom toho hlasu.

Vo dverách stáli chalani a pozorovali nás. Pravdepodobne sa ozval Gi, lebo ho chalani začali prepaľovali pohľadom.

,,Čakal som niečo viac", s tým sa Gi pobral preč. Tae sa za nim rozbehol. Niečo mi hovorí, že to pre Giho nebude dobré.

,,Chalani, mohli by ste už ísť?", zavrčal na nich Kook. Chalani prikývli a hneď na to odyšli.

,,Mali by sme sa pripraviť do školy", prehlásil, keď sa mi pozrel do očí. Nemo som prikývol. Následne som sa vytrepal z postele a podyšiel ku skrini. Vybral som si veci do školy a hneď sa začal prezliekať.

Keď som mal dole tričko, pocítil som na svojej maličkosti pohľad. Otočil som sa a uvidel ako ma Kookie pozoruje.

,,Budeš sa na mňa len pozerať, alebo sa prezlečieš aj ty?" Kook sa akoby prebral z tranzu a pozrel sa mi do očí.

,,Hm....radšej sa budem pozerať na svojho dokonalého priateľa", usmial sa na mňa. Uchechtol som sa a podyšiel k nemu.

,,Máš tak prekrásne telo", povedal Kook a posadil sa na kraj postele. Ja som sa postavil pred neho a čakal, kedy sa postaví.

No bohužial to neurobil. Jediné čo urobil bolo, že si ruky obmotal okolo môjho pásu a pritiahol si ma k sebe. Hlavu si položil na moje brucho a spokojne si oddychol.

,,Kookie, poď. Postav sa a prezleč sa. A to teraz", prehrabol som mu vlasy. Len sa na mňa pozrel a neškodne zavrčal.

Zasmial som sa a začal cúvať. Tým pádom Kookie spadol z postele, ale stále sa držal môjho pásu.

Začal som cúvať a Kookieho som ťahal za sebou.

Cúval som až do obývačky, kde sa na mňa chalani nechápavo pozreli. Kookie to ignoroval a stále ma obímal okolo pásu.

,,To akože o čo sa snaží?", spýtal sa Gi pobavene. ,,Neviem. Idem ho zo seba zhodiť. Inak to nejde", prehlásil som a začal cúvať ku vchodovím dverám.

,,Ako?", spýtal sa ma Hobi. ,,Sa poďte pozrieť", následne som vyšiel z domu.

Postavil som sa trochu ďalej od domu. Chalani sa postavili ku dverám a pozorovali ma.

Kook to ignoroval a pevnejšie ma objal. Asi tuší, že ho čaká ródeo z vlkom.

Hneď som sa zmenil. Kook mi vysel s tela. Nejak sa mu podarilo vyšplhať sa mi na chrbát a objať ma okolo krku.

Len som si povzdychol a začal som zo sebou hádzať ako býk na ródeu.

Po asi 5 minútach ma pustil a spadol na zem.
Spokojne som sa usmial a zmenil sa.

,,Začo?", pozrel sa na mňa smutne. ,,Za to, že ma nepočúvaš", s tým som vošiel do domu a namieril si to rovno do Kookovej izby.

Rýchlo som sa prezliekol a pripravil sa do školy.

Určite bude trochu na mňa naštvaný.