LVIII.

541 39 0
                                    

Jazýčkom si urobil mokrú ceztučku až k lemu mojích nohavíc. Hneď aj zodvihol pohľad. Vydeľ som v jeho očiach, že čaká na moje povolenie. To som mu aj povolil pomocou prikývnutia.

Hneď na to svoje ruky položil na gombík, ktorý následne rozopol. Následne stiahol zips a s ním moje nohavice.

Prsty zahákol o lem boxeriek, ktoré po chvíli ležali niež na zemi. Tým som pod ním ležal tak ako ma boh stvoril. Neubránil som sa návalu červene do mojích líčok. Toto je pre mňa tak trápny moment.

Kookie sa na mňa len usmial a následne dal zo sme dole rifle spolu s boxerkami. Bože môj. Horšie to byť nemôže. Nieže by sa mi jeho telo nepáčilo, ale je mi to strašne trápne.

,,Čo sa deje zlatíčko? Dúfam, že sa pred mnou nehabíš", prehlásil a prisal sa mi na podbruško. Hneď mi aj začal sať a okusovať kožu. On to vie tak sakra dobre.

Prsty som mu vplietol do vlasov a nežne za ne zaťahal. Kookie tak zodvihol hlavu a daroval mi svoj prekrásny úsmev. Na to mi pred pusu dal tri prsty. Bez váhania som si ich zobral do pusy a začal ich rôzne sať a oblizovať. Akoby som mal lízatko bez chuti.

Kookie mi zatiaľ pokladal nežné bozky od podbruška po krk. Bolo to tak príjemné a upokojujúce. Pomaly som začínal pociťovať nervozitu a ani neviem prečo. Kookiemu verím tak nevidím dvôvod.

Keď si bol Kookie istý, že sú prsty dostatočne vlhké, vytiahol mi och z pusy. Následne mi Kookie roztiahol nohy. Začínam byť viac nervózny.

,,Kľud zlatíčko. Uvoľni sa a skľudni dýchanie. Neboj, budem sa snažiť, aby ťa to nebolelo", pohladil ma po líci a následne som ucítil tlak na svojom vstupe.

Po chvíli som cítil Kookieho prst vo svojom vnútry. Od potešenia som zavzdychal. Je to tak príjemný pocit. Nikdy som lepší pocit nezažil.

Jungkookie po chvíli začal pohybovať prstom. Tak prekrásny pocit blaženosti a túžby som vživote nezažil. Dodáva mi čím ďalej tým viac potešenia.

,,Uvoľni sa. Trošku to bude bolieť a nebude to zo začiatku príjemné", povedal Kookie a hneď na to som zacítil o trošku väčší tlak. Zalapal som po dychu a hneď na to sa snažil uvoľniť.

Vzlikol som v momente, kedy sa jeho druhý prst ocitol v mojom vnútry. Bolí ma to. Je to nepríjemné. Nemohol som zabrániť návalu sĺz ktoré sa mi začali kotúľať po lícach.

,,Kľud zlatíčko. Už bude dobre. Len zhlboka dýchaj a nemysli na to", prehlásil a hneď na to sa mi prilepil na pery. Bez váhania som mu bozky opätoval a tak som mohol zabudnúť na tú bolesť.

Po nejakej chvíli začal prstami pohybovať a rôzne ich od seba rozťahoval. Už to až tak nebolelo a tak som začal od slasti vzdychať. Ja sa z toho pocitu asi zbláznim.

Neviem kedy, ale vo svojom vnútry som pocítil ďalší prst. Asi je kúzelník alebo niečo podobmé. Vôbec som ho necítil, žiadna bolesť.

,,Ide ti to skvelo. Dúfam, že ťa nič nebolí", len som na rýchlo zakrútil hlavou a v dlaniach zobrel prestieradlo. Je fakt skvelý, že sa o mňa tak zaujíma.

Keď si bol Kookie istý, že som dostatočne roztiahnutý, vytiahol zo mňa prsty. Hneď som icítil otrasný pocit prázdnoty. Nad tým som nespokojne zakňučal.

,,Neboj zlatíčko. O chvíľu budeš opäť plný."

Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎Where stories live. Discover now