XLI.

738 42 1
                                    

S Kookiem, Hobim a Yoongim sme vyšli z domu. Následne sme sa zmenili a rozbehli sa smerom do mesta.

Pred tanečním štúdiom sme už boli v ľudskej forme. Cestou sme sa samozrejme rozprávali a aj teraz.

Vošli sme do budovi a mierili si to do šatne. Cestou sme už posčuli krik detí a tak sme pridali do kroku.

V šatni sme sa rýchlo prezliekli a hneď na to sme vbehli do tréningovej miestnosti.

Tam už boli deti. Prezlečeného a navhystané na tréning.

S Hobim sme nestrácali ani minútu a začali tréning. Kook s Gim sa posadili na lavičku a pozorovali nás. Konkrétne, Yoongi pozoroval Hobiho a mňa sledoval Kookie.

Po tréningu sme sa rozbehli ku mne domov.

Tam sme sa zmenili. Vybral som si kľúče a dom odomkol. Hneď sme aj vošli dnu.

Vybehol som schody do izby. Tam som sa hneď začal baliť. Hlavne oblečenie, nabíjačku, peňaženku, školské potreby a pár iných potrebných vecí.

,,Jiminie, už si?", vošiel do izby Gi, hneď ako som bol hotoví. ,,Áno. Práve som dokončil", usmial som sa. Úsmev mi opätoval.

Následne som s Gim pobral veci a zišli sme dole. Tam už chalani čakali.

,,Môžme ísť?", súhlasne som prikývol.

Vyšli sme pred dom. Samozrejme som ho zamkol a kľúč si nechal. Pre istotu, keby som sa chcel vypariť. Alebo dom oba pre mňa a Kookieho. Keby niečo.

Zmenili sme sa a každý zobral tašky. Hneď na to sme sa rozbehli domov. Do môjho nového domu. Teraz vlastne tretieho nového domova.

Pred domom sme sa zmenili, zobrali tašky do rúk a vošli dnu. Po celom dome sa rozprestierala krásna vôňa jedla.

Chalani sa vybrali niekam do útrob domu. Ja som ich len v tichosti následoval. Nepoznám to tu a tak sa nechcem stratiť. Ešte by som sa niekde vymkol, alebo by som sa ocitol vonku.

Vošli sme do izby, ktorá bola zladená do čierno biela. Nábytok bol drevený v striebornej alebo saž sivej farby. Pri ceľkej skrini bola obrovská manželská. Čierny rám a biele obliečky. Veľký stôl, skrinky, no proste klasická izba pre stredoškoláka.

Hobi s Yoongim položili tašky na zem a na to odyšli z izby. Ostal som tam len ja a Kookie.

,,Tak, toto je moja izby", prehlásil po chvíli ticha. ,,Je pekná", usmial som sa a posadil som sa na posteľ. Kookie si ku mne ľahol a hlavu si položil na moje nohy.

Prsty som mu vplietol do vlasov s začal som sa mu s nimi hrať. Má ich tak jemné.

V takejto polohe sme zotrvali asi 15 minút. Boli by sme tak aj dlhšie, ale niekto vošiel do izby.

,,Prepáčte, že vás ruším, ale večera je hotová. Ak chcete, tak sa príďte najesť", prehlásil Jin hneď ako sa objavil v izbe.

Kookie prikývol a hneď na to sa postavil z mojich nôh. Po ňom som sa postavil tiež a spoločne sme sa vybrali pravdepodobne do jedálne.

Hneď ako sme vošli, uvideli sme chalanov ako sedia pri stole a čakajú iba na nás. Hup.....

Kookie si sadol za čelo stola a mňa si posadil po jeho pravici. Hneď na to nám Jin nabral jedlo. Voňalo a vyzeralo úchvatne.

Spoločne sme sa pustili do jedenia. Lepšie som asi nikdy nejedol.

Po večeri sme sa s Kookiem pobrali do jeho izby. Tam som si pobral veci na spanie a hneď na to som išiel do kúpeľne. Samozrejme mi Kook povedal, kde sa nachádza.

Po sprche som sa vrátil do izby a povibaľoval som si veci. Medzitým sa išiel Kookie osprchovať.

Hneď po vybaľovaní som sa pripravil do školy. Za dnešný deň som sa toho veľa nenaučil.

V polke výučby sa mi okolo krku obmotali dve silné ruky. Vedel som, že je to Kookie a tak som sa oprel o jeho telo.

,,Poď už spať. Je neskoro a zajtra treba ísť do školy", povedal a dal mi bozk do vlasov.

Mal som všetko dvôležité hotové a tak som prikývol.

Postavil som sa a mieril si to k posteli. Hneď som si ľahol a Kookie vedľa mňa.

Objal ma okolo pásu a pritiahol si ma k svojmu telu bližšie. Nenamietal som. Hlavu som mu zaril do hrude a opätoval mu objatie.

Jeho vôňa ma ukľudňivala a po chvíli som v jeho objatí zaspal.

Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu