Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XXXII.

Jimin POV

Zobudil som sa na to, že som smedný. Bola už tma. Očividne som spal až do noci.

Pozrel som sa na hodinky. Ukazovali 23:17. Super. Musel som sa zobudiť práve teraz. To som nemohol spať dlhšie?

S povzdychom som sa vytrepal z postele. Obliekol som si tepláky a mikinu. Všetko v čiernom.

Následne som zišiel do kuchyne. Napúšťal som si vodu a na ex ju vipil.

Keďže už nezaspím, rozhodol som sa prejsť.

Vyšiel som z domu. Zamkol ho a kľúč schoval. Následne som sa zmenil a rozbehol som sa niekde do lesa.

Užíval som si čerstvý vzduch a zvuky prírody. No krása.

Neviem ako dlho som behal a ani kde. No zastavil som sa pri vodopáde. Krásny vodopád z krištáľovo čistou vodou. Okolo boli krásne biele kvety a celkom dosť vysoká tráva. Siahala mi trochu nad kolená. Mesační svit sa odrážal vo vode. Na oblohe nebol ani jeden mráčik a tak mesiac krásne svietil. Bola tu taká krása. Tu by som chcel žiť.

V strede jazera bol obrovský kameň. Voda bola celkom hlboká a tak by som sa tam nemal ako dostať. Neodrazil by som sa od zeme.

Obzrel som si to lepšie a našiel kamene, ktorými sa na ten balvan dalo dostať.

Opatrne som po nich poskákal a dostal sa na ten v strede. Bol dosť veľký. Zmestili by sme sa tu aj piati.

Ľahol som si a zadíval sa niekam do neznáma. Vnímal som len šumenie vodopádu a zvuky prírody. Celkom ma to ukľuďnovalo. Doslova ma to uspávalo.

,,Teba som tu nečakal", povedal zrazu niekto za mnou. Celkom som sa zľakol. Otočil som sa a skoro nikoho nevidel. Iba siuletu vysokého vlka.

,,Cooky?", dúfam, že je to on. ,,A kto iný", uchechtol sa. Celkom sa mi uľavilo.

,,Neviem. Nieje ťa skoro vidieť. Celkom som sa zľakol", priznal som sa. ,,Jiminie, stále si na mojom území. Žiaden iný čierny vlk tu nieje a ani nebude. Boja sa ma. A toto je moje najobľúbenejšie miesto. Chodím tu iba ja", prehlásil a ľahol si vedľa mňa.

,,Cooky?" ,,Áno", pozrel sa na mňa. ,,Vážne vieš ako vyzerám?", zadíval som sa mu do očí. ,,Jiminie, samozrejme. Tebe by som neklamal", usmial sa.

No dobre, budem mu veriť. Zmenil som sa do ľudskej formy. ,,Veríš mi?", zadíval sa na mňa. ,,Raz budem. Len ma ťahá spať a domov sa mi nechce", ľahol som si vedľa jeho.

,,Počkaj. Veď takto ochorieši. Ľahni si na mňa", je super, že sa stará. ,,No dobre", ľahol som si naň.

,,Jiminie, kde máš kľúče od domu. Mohol by som ťa tam potom odniesť", spýtal sa. ,,Vo vrecku", viac som si hlavu zavŕtal do jeho srsti.

Je tak mäkká a príjemná. No úžasné. Netrvalo dlho a v jeho srsti som zaspal.

Jungkook POV

Bol tak zlatý. Zaspal na mňe. Celý čas sa mi s ňou hral a viac si do nej zavŕtal hlavu.

Rozhodol som sa ho zobrať domov.

Opatrne som sa postavil. Uvelebil som ho na svojom chrbte. Dúfam, že nezpadne.

Preskákal som kamene. Spal. UF. Teraz už len v bezpečí ho dostať domov.

Opatrne som sa rozbehol k jeho domu. Celú cestu som ho kontroloval či spý.

Keď sme dorazili k jeho domu, opatrne som ho zoložil zo svojho chrbta. Zmenil som sa a následne mu zobral kľúč.

Odomkol som dom a Jimina si zobral na ruky. Dom som zamkol a s ním v náručí išiel do jeho spálne.

Chvíľu mi trvalo ju nájsť, ale nakoniec sa podarilo.

Jimina som položil na posteľ a zabalil do deky. Daroval som mu pusu do vlasov. Je tak zlatý, keď spý. Zamiloval som sa do správneho.

Chystal som sa odýsť, keď v tom ma zastavil jeho hlas. ,,Cooky, ostaň tu", musel som sa usmiať.

Zmenil som sa a ľahol si vedľa postele. Budem aspoň takto pri ňom.

Po chvíli som upadol do hlavokého spánku.