Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XXIX.

,,Takže deti. Toto je Jimin a bude vás učiť spolu so mnou. Dúfam, že si ho obľúbite tak ako ja", začal hneď Hobi. Deti hneď svoj pohľad zabodli na moju maličkosť.

,,Ahojte", pozdravil som ich milo. Všetkým sa hneď vyčaril úsmev na tváry.

Hneď sa i okolo mňa zbehli. Kiež by len to. Hneď aj spustili more otázok a neviem čoho.

,,Dobre dobre. To už by aj stačilo. Nechceme ho predsa odohnať. Dajte mu priestor na dýchanie. Spznáte ho časom", usmial sa Hobi.

Deti hneď odstúpili. Musel som si úľavne vydýchnuť. Takýto útok otázok som v živote nečakal.

Usmial som sa na deti a postavil som sa vedľa Hobiho.

,,Takže, mohli by sme už aj začať", usmial sa Hobi na deti. ,,Áno!", spokoj vykríkli deti. Bolo to ako časovaná bomba. Nie vlastne zbor. Všetci to zakričali naraz.

Hobi následne začal hodinu. Ja som sa zatial len prizeral.

Musím uznať, že Hobi viem tancovať perfektne. Pochybujem, že i ja tak viem. No ale budem sa snažiť dať zo seba maximum.

Po asi pol hodine pozorovania som sa trochu zapojil aj ja. Zobral som polku detí a začal ich učiť.

Takto prebiehal celý tréning. Samozrejme sme mali aj nejaké tie prestávky. Bez nich sa bedákať tancovať.

Po tréningu mi deti skladali komplimenty typu: vieš úžasne tancovať, si dokonalí tanečník, ide ti to lepšie než Hobimu.....

V šatni som sa z Hobim ešte rozprával a dohodoval na priebehu ďalšieho tréningu.

Nečakal som, že to bude také ľahké. Jediné čo treba robiť je usmerňovať deti. Ak sa im niečo nedarý, máme im to ukázať. Samozrejme, že som deťom dovolil, aby ma volali menom. Ak mi začnú vykať, prídem si ako starý dedo.

Pomaly sme vychádzali z úsmevom na perách. Rozprávali sme sa a i smiali. Aj som celkom zabudol na svojích starých kamarátov. Chalani mi ich proste nahradili.

Hneď ako sme vyšli z budovy, moje oči spadli na osobu v čiernom. Mal tmavohnedé vlasy. Vyzerál ako nejaký prízrak. Nieje celkom tma a tak som ho ľahko uvidel.

,,Ahoj Kook. Potrebuješ niečo?", spýtal sa Hobi toho chalana. ,,Nie, len som išiel okolo a zastavil sa. Potrebujem s tebou niečo prebrať", prehlásil hmedovlasý a svoj pohľad upriamil na mňa.

,,Dobre", usmial sa Hobi. ,,Vlastne vy dvaja sa ešte nepoznáte. Jimin, toto je Jungkook a Jungkook, toto je Jimin", predstavil nás Hobi.

,,Teší ma", povedal Jungkook a vystrel pred seba ruku. ,,Aj mňa", usmial som sa a potriasol som si s ním.

Hneď ako som sa dotkol jeho ruky, prešiel mnou prúd neznámej energie. Bolo to úžasné, ale trochu aj desivé. Bol to pocit bezpečie, kľudu, neznámeho a hlavne pravej lásky.

Nechápal som a tak som svoju ruku stiahol späť. Bol som stále trochu prekvapený s tej energie.

,,Chalani ja už budem musieť ísť. Tak sa majte", s ích rozlúčením som odyšiel.

Zašiel som do tmavej uličky, tam sa zmenil a opatrne som sa rozbehol domou. Stále nechápem, čo to bol za pocit.

,,Chimmy, nevieš čo to bol za pocit?", spýtal som sa radšej svojho vlka. Ja nemám žiadne poňatie, čo to bolo.

,,Jiminie, to malo znamenať, že ten Jungkook je tvoj mate. Ste spriaznené duše", povedal spokojne Chim.

Tak a teraz som už v koncoch. Ja som s Jungkook spriaznená duša? Veď ho ani nepoznám. Neviem aký je a ako sa správa.

No nič, keď prídem do školy, spýtam sa Taeho. On určite bude vedieť aký je. Videl som ho už v škole a Tae tam chodí dlhšie než ja.

S týmito myšlienkami som prišiel domov. Tam som rovno išiel do sprchy. Následne som si obliekol čisté veci a uľahol do postele.

Netrvalo dlho a s myšlienkami na Jungkooka som upadol do hlbokého spánku.

Jungkook POV

Hneď ako som uvidel Jimina vedľa Hobiho, zamračil som sa. Dúfam, že ho neprekukol. Nechce sa mi to riešiť.

Hneď po tom, čo nás Hobi zoznámil, sme si potriasli rukou.

Mnou hneď prebehol prúd energie. Zmiešané pociti oddanosti, vernosti, neznáma, úcty a hlavne pravej lásky.

Dosť ma to prekvapilo. Takúto energiu by som mal cítiť iba pri svojom mate. Iba pri ňom by som mal cítiť pocit pravej lásky.....

Počkať! Keď pri Jiminovi cítim pravú lásku to znamená, že......

Hneď ako odyšiel som sa vypleštene pozrel na Hobiho. ,,Čo tak na mňa zazeráš Kook", uchechtol sa.

,,Chceš vedieť. Fajn, poviem ti to. Jimin je môj mat!", vyhŕkol som naň. Hobi na mňa vypleštil oči. Už rozumie, prečo som naň pleštil oči.

,,To znamená...." ,,Že naň musím dať pozor a docieliť, aby sa pridal do našej svorky", dokončil som zaň.

Som zvedavý, ako sa mi to podarý.