Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

XXXI.

,,Č-čo?", nechápal som. Bol som strašne prekvapený z toho, čo povedal. Ako ma môže poznať a tiež ako sa volám.

,,Ja teba poznám a to celkom dobre. No ty mňa až tak nie. Vieš kto som aj ako vyzerám, ale celkom ma nepoznáš. Keď mi Shooky povedal, že ty si Alfa Gold Moon, dosť ma to naštvalo. Hlavne ako Alfu, ktorá ťa musí zabiť. No po našom dotyku som svoje rozhodnutie zmenil. Zistil som si o tebe viac a musím povedať, že som sa fakt do teba zamiloval a chcem aby si bol po mojom boku, až do konca života", dokončil svoj monológ.

,,Cooky, ja sa necítim byť s niekym v páre", je pravda, že by som si konečne chcel nájsť svojho priateľa. No na druhej stane sa toho bojím.

Viac ma však desí, že údajne môj mate vie o mne viac ako ja o ňom. Ak už máme spolu žiť tak chcem o ňom viac vedieť.

,,Jiminie, prosím. Teraz, keď som ťa konečne našiel nenechám ťa odýsť. Ja ťa potrebujem vo svojom živote. Si v ňom potrebný", zakňučal na mojom chrbte Cooky.

,,Nesnaž sa ma prezsvedčiť. Je pravda, že by som bol rád, kebyže by som mal priateľa. No ja sa toho bojím. Chcem niekoho, koho budem poznať. Nestačí mi, že údajne viem ako vyzeráš a ako sa voláš. Chcem o tebe vedieť viac", s tým som konečne virazil k domu Bulletproof. 

,,Ak ti na tom tak záleží, môžme sa stretnúť a ja ti poviem o sebe viac. Meno ti teraz ešte nepoviem", povzdychol som si.

,,Aspoň niečo. No nečakaj, že ti len tak dám pokoj. Neverím ti nejak veľmi", pomaly som začal behať.

,,Nevadí, tvoju dvôveru si získam", nosom sa obtieral o môj krk. Bolo to celkom príjemné a upokojujúce. Je to gesto lásky u vlkoch.

Síce je to príjemne, ale aj to šteklí. ,,Cooky prosím prestaň. To šteklí", povedal som pomedzi slabší smiech.

,,Dobre, prestanem. Nevedel som, že si tak šteklivý", prestal a hlavu si položil ma môj krk.

Po asi 15 minútach behu a rozprávania sa, sme prišli k ich domu. Pred ním nikto nestál.

Podyšiel som ku schodom a opatrne som Cookyho na ne zložil. Chystal som sa niekoho zavolať, ale zastavil ma.

,,Nechaj tak. Ja to zládnem. Choď kľudne domov", pozrel som sa naň. ,,Si si istý, že to zládneš", na to mi súhlasne prikývol.

Podyšiel som k nemu a uľahol blízko pri ňom. Následne som sa obtrel o jeho. No vlastne o jeho bradu.

Spokojne som zavrnel. Po chvíli som sa postavil a pozrel sa naň. Hlavou mi naznačil, nech idem domov.

,,No tak ahoj", povzdychol som si. S jeho pozdravom som sa vybral domov.

Tam som si išiel niečo urobiť na obed. Áno už je obed.

Následne som si sadol na gauč a pustil si telku. Dal som tam nejaký film.

Pri filme som si ešte ošetril rany. Najhoršia bola na stehne. Tam som mal celkom veľký kúsanec. 

Myšlienkami som bol stále u Cookyho. Ako môže vedieť, kto som a ako sa volám. Možno niekto zo školy, alebo niekto z minulej školy. No neviem.

Celkom som bol unavený a tak som išiel do spálne. Dnes nieje tréning a tak sa nemusím báť, že budem meškať.

S neustálimi myšlienkami na Cookyho som zaspal.

Jungkook POV

Hneď ako odyšiel a stratil sa mi z dohľadu som sa zmenil. Celé telo ma bolelo.

S ťažkosťami som sa odtrepal do domu. Tam si ma iž odchytil Gi. Pomohol mi sa dostať do 'ošetrovne'.

Tam už bol Jin a očividne čakal na mňa. Gi mi pomohol na posteľ.

Hneď ako som ležal mi Jin začal ošetrovať.

,,Kde ste toľko boli?", spýtal sa po chvíli Gi. ,,Ale, len sa ma Jimin pýtal, či som cítil prúd energie, aký je pri mates. No ja som povedal, že hej s celej radosti. Som vlastne i celkom rád, že ním je on a môžem povedať, že som sa doň zamiloval. No späť k veci. Nechápal, prečo som bol tak šťastný, no a ja som povedal, že ho poznám. Následne mi povedal, že sa na vsťach ešte necíti a že ma chce viac poznať. S tým som súhlasil, ale bez toho aby som mu povedal meno", vysvetlil som.

Akurát stiho Jin dokončiť moje ošetrovanie.

Postavil som sa z postele. Gi ma podoprel a následne sme vyrazili k mojej izbe.

Uľahol som a s myšlienkou na Jimina som zaspal.