Wolves //🇯︎🇮︎🇰︎🇴︎🇴︎🇰︎✔︎

LXI.

Po vane sme sa pobrali naspäť do izby, kde sme sa prezliekli do niečoho pohodlného. Samozrejme ma mušle Kook niesť. Teraz sa o mňa bude starať ako o bábätko.

,,Čo by moje zlatíčko chcelo robiť?", prehlásil a posadil sa vedĺa mňa. Ruku si obmotal okolo môjho pásu a hlavu si zaboril do môjho krku. On si nedá pokoj.

,,Len tak leňošiť a ty sa budeš pekne krásne starať. Nemáš na výber", usmial som sa a pohladil ho po stehne. To som mu následne aj stlačil za čo mi daroval motívom bozky na krk.

,,Ako si želáš pokladik", s tým sa postavil a mňa si zobral na ruky ako princeznú. Svoje ruky som premiestnil okolo jeho krku a nechal sa ním niesť.

Po chvíli ma položil na gauč, ktorý roztiahol. Ľahol si ku mne, objal ma okolo pásu a hlavu si zaboril do môjho chrbta. Len som sa nad tým zasmial a zapol telku.

Takto sme tam zotrvali niekoľko hodín. No začal som sa neuveriteľne nudiť. Otočil som sa Kookovi čelom a obmotal som si ruky okolo jeho krku.

,,Čo sa deje Minnie?", spýtal sa ma a pohladil ma po líci. Len som sa nad tým usmial a zaboril som si hlavu do jeho krku na ktorý dom vtisol detkú pusu.

,,Nič, len sa nudím. Nemôžme sa niekde prebehnúť?", spýtal som sa z nádejou v hlase. Ešte sme sa tu poriadne nepopozerali. A možno by som zabudol na tú bolesť.

,,Kľudne. No neviem či mi budeš stíhať", s tým sa Kookie postavil a chystal sa odýsť. No stihol som ho ztiahnúť nad mňa a prilepil som sa mu na pery. Tak na to nech rýchlo zabudne.

,,Kookie, stále platí, že ma musíš obskakovať. Nemáš na výber", povedal som hneď ako sme sa od seba odtiahli. Kook mi na to len z úsmevom prikývol. Šibal, len chcel bozk.

Bez ďalšieho čakania si ma zobral na ruky a spoločne sme sa vybrali von z chatky. Tú hneď aj zamkol a kľúče si odložil do vrecka.

So mnou stále na rukách sa pobral nenápadne do lesa. Tam ma položil na zem a odstúpil trochu od mňa. Následne sme. Sa obaja zmenili. Už tak dlho som sa neprebehol.

Nečakali sme ani sekundu a už sme sa rozbehli smerom hlbšie do lesa. Tak príjemný pocit ukľudnenia a pocit bezpečia. Konečne som necítil žiadnu bolesť a mohol sa v kľude premávať. Super.

,,Mohli by sme nájsť miesto na tréning", prehlásil Kook po chvíli kedy sme len tak behali. Len som na to prikývol. Aspoň sa takto môžme zdokonaľovať aj mimo domova.

Bez ďalšieho čakania sme sa rozbehli ešte hlbšie do lesa. Nechceme, aby si nás všimol niekto zo školy. To bi bolo to najhoršie, čo by sme za svoj život urobili.

Po asi hodine sme našli obrovskú lúku. Hneď sme si ju aj obľúbili. Je to priestranné, kľudné, ďaleko od ľudí a hlavne ukryté. No priam dokonalé na tréning.

,,Perfektné. Len si zapamätať cestu", na to mi Kookie prikývol. Chvíľu sme si to tu obzerali a potom sme sa rozbehli naspäť. Už sme dlho preč a nebudeme riskovať, žeby nás išli skontrolovať učitelia.

To by bol prúser.