Silent Soldier ✔️

2. Pierce

Kým čakala pred kanceláriou, zabodávala svoj pohľad do steny oproti. Niekedy zablúdila na svoju železnú dlaň s malou hviezdičkou na zápästí, ktorú jej zakrýval rukáv. Bola to snáď jediná vec, ktorú mohla robiť bez toho, aby niekoho naštvala. Síce stráže ju teraz nestrážili,  odbočiť pohľadom si nedovolila.

Nevedela koľko tam čakala, proste čakala... O chvíľu z kancelárie bolo počuť kroky k dverám a hlasy, ktoré sa lúčili. Na to sa otvorili dvere a z nich vyšli dvaja páni. Celkom vysoký brunet odišiel chodbou, ktorou Sarah prišla. Venoval jej pohľad len na chvíľku. Ten druhý v sivom saku zostal stáť v dverách.

,,Poď dnu, Ness," pozval ju. Sarah sa teda postavila a vošla za ním do  kancelárie. ,,Ak ti mám niečo úprimne povedať..." povzdychol si. ,,Vôbec som  nepostrehol, kedy si na tu chodbu prišla. A musím uznať, že si do toho musela vynaložiť veľa úsilia, pretože tá podlaha na chodbe dosť vŕzga," sucho sa zasmial a posadil sa do svojho kresla. Sarah na to len nemo prikývla a ďalej stála pri dverách, čakajúc, čo sa bude diať.

,,Ness, posaď sa," povolil jej nadriadený a ukázal na prázdnu stoličku pred ním.

,,O akú misiu ide tentokrát?" spýtala  sa, keď sa ako tak usadila na stoličke.

,,Takže..." začal a na stôl položil malý vysielač od obojku. Sarah sa zovrel žalúdok a mierne prikývla na znak, že vie, čo smie a čo nie. ,,Toto bude trošku iná misia. Bude ťažšia a určite budeš potrebovať ešte spoločnosť. Ale keby som ti dal agentov, tak by to bolo až moc nápadne. Tak som rozmýšľal a prišiel som na jedného muža. Winter Soldier. Neviem, či si ho videla, pretože moc nevychádza zo svojej cely. Ale určite si ho už počula."

Sarah sa poriadne zamyslela a napadol predsa niekto. ,,Ten... Čo chodí na kreslo?" opýtala sa trochu neveriaco, pretože tomu naozaj neverila. Pierce jej prikývol a podal nejakú zložku.

,,Máš tam všetko o ňom. Prečítaj si to," Sarah na nič nečakala a zobrala si ju. ,,Misiou bude zničiť jednu  základňu. Je na odľahlom mieste, súradnice máš už v tomto počítači a v mobile máš aj nejaké návrhy. Tu máš zošit, do ktorého si niečo môžeš zapísať," vysvetlil a dal potrebnú výbavu na kraj stole, bližšie k nej.

Sarah si ešte niečo rýchlo prečítala a potom zložku zavrela a pohľad presmerovala na Pierca a kôpku vecí. ,,Kedy ho môžem vidieť?" zaujímalo ju.

,,Hneď zajtra ráno. Alebo aj dnes, ako budeš chcieť."

Sarah na to len pokrútila záporne hlavou. ,,Dneska ešte premyslím plán a pozháňam pár vecí, ktoré budem potrebovať. Ak budete chcieť, tak môžem prísť k vám domov a všetko vám vysvetliť," udržiavala s ním očný kontakt, ako vždy musela a naklonila hlavu jemne na bok, pričom stále nervózne zatínala ruky do operadiel.

,,Dobre," vydýchol šéf. ,,Súradnice ti pošlem. Je malá možnosť, že si ich pamätáš. Dám ti ešte túto kartičku, aby si sa dostala cez hlavný vchod a vlastne všade v budove, kde budeš potrebovať. Ale daj pozor na čas, vieš, čo sa môže stať," vysvetlil. Sarah rozumela... až veľmi dobre. Kartičku vzala a postavila sa zo stoličky.

Chvíľku s ju v ruke prezerala a potom ju strčila do vrecka nohavíc. ,,Ak je to všetko, pane..."

,,Je to asi všetko. Ak by som ešte  niečo zabudol, tak ti pošlem správu alebo zavolám," súhlasil.

Sarah znova prikývla a mobil si strčila do druhého vrecka. Zložku si položila na zošit a notebook a vzala si ich do rúk. Vydala sa k dverám, ale ešte ju mužský hlas zastavil.

,,A nesklam ma Sarah."

Žena sa otočila späť na staršieho muža. ,,To nikdy, pane. Hail Hydra," povedala neutrálny hlasom a následne odišla z jeho kancelárie