Silent Soldier ✔️

4. Malé Potešenie

,,Vyberiete si?" spýtala sa predavačka s úsmevom, keď tam už nejakú chvíľu Ness hľadela na výklad plný koláčov.

,,Neviem si vybrať. Všetky vyzerajú dobre," povedala uznanlivo. ,,Tak mi zabaľte dva kúsky toho čokoládového, dva toho ružového..." na každý ukázala prstom cez sklenený výklad a znova sa zamyslela. ,,Potom dva tie s mascarpone a štyri kúsky toho s karamelom."

Predavačka hneď vytiahla krabičku a začala do nej nakladať jej objednávku. ,,Niekto tu má veľké chúťky," doberačne sa usmiala.

,,Nie, to je len pre..." nad týmto sa Ness zarazila. Mala povedať pravdu? Nemohla. Radšej znova nasadila príjemný úsmev a zaklamala. ,,Pre nového kolegu z práce. V poslednom čase má toho celkom dosť a chcem ho trochu potešiť. Koľko vám za to dám?"

,,Ak je to všetko, tak pätnásť dolárov a štyridsať centov." Ness jej danú sumu zaplatila a potom odišla.

Chcela nájsť nejaký lacný obchod s oblečením, ale moc sa v meste nevyznala. Opýtať sa okoloidúcich nechcela, aby zbytočne nepritiahla pozornosť. Jej samej nebol kontakt s cudzími veľmi príjemný. V nutnom prípade to musela nejako uhrať. Prechádzala okolo obchodu s oblečením vo výklade, keď si jej pozornosť vyslúžila jedna z figurín. Už v ňom mali jesenné oblečenie, pretože jeseň už začala a častejšie bývalo chladno.  

,,Ahoj Ness. Čo tu robíš?" ozval sa jemne známi hlas za ňou. Ness sa prudko otočila a automaticky napriahla jemne svoju železnú ruku, ktorú mala zakrytú rukavicou. Skoro pustila krabičku koláčov, ktorú doteraz držala v druhej ruke. Na osobu s blonďavými vlasmi sa zamračila. Bola jej povedomá, ale nevedela si spomenúť. Žena sa prekvapene mykla, div niekam neuskočila.  ,,Čo blázniš? Trochu si ma vystrašila. Si tu so Sofi?" povzdychla si s úľavou znova položila otázku. Ness usúdila, že to bude niekto z jej známych. Skúsila jej odpovedať.

,,Nie... Som tu sama," vrátila svoju ruku naspäť. ,,Len sa snažím niečo nájsť. Nejaké oblečenie do dvadsať dolárov," priznala. 

,,Idem akurát späť do nemocnice a ak budeš chcieť, tak ťa môžem odprevadiť do jedného obchodu. Tento týždeň všetko za päťdesiat centov," navrhla žena. 

,,Ďakujem," vyšlo potichu z úst Ness.

~~~~

,,To by mu mohlo byť dobré," poznamenala sama pre seba, keď si jedno tričko na sebe primeriavala. Potom našla ešte rifle, ktoré si tiež primerala. Ness predpokladala, že  je Bucky o trochu vyšší. Má síce 178 centimetrov, ale o tých päť centimetrov by vyšší mohol byť. Rifle zobrala nakoniec aj s ostatnými vecami ku pokladni. Tam chvíľu stála v rade a všimla si, že z jedného regálu na ňu vykukuje šiltovka.

- Hmm... Tá by mu možno tiež sedela - pomyslela si a pridala ju na kôpku. Keď za oblečenie zaplatila, strčila si všetky do tašky. Pri východe z obchodu skontrolovala čas na mobile. Ukazoval 12:36 a prišla jej nová správa od šéfa.

Máš ďalšiu misiu. Pre spis si príď ku mne do kancelárie. Ideš zajtra ráno.
-Pierce

Mala by sa, čo najskôr dostať späť do Hydry. Musí si ešte  niečo preštudovať a Pierce nebude dlho čakať. A čas sa jej tiež kráti. Keď jej skončí a ona nebude späť na základni, čakajú trest a elektrické šoky. Pri tejto myšlienke sa radšej poponáhľala.

~~~~

Keď vstúpila do budovy, už niekoľko agentov sa chystalo vyraziť po ňu.
,,Práve prišla, pane," povedal jeden z nich do mobilu, keď sa väčšina pohľadov zabodla práve do na prichádzajúcu ženu. Pozrela sa radšej do zeme, pretože sa jej ich pohľady nepáčili.