The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Prvá kapitola

Je to takmer mesiac čo Augustus zomrel. Naštevujem jeho hrob každý deň,prajem si aby tu bol,aby som mu mohla povedať o Petrovi Van Houtenovi a o tom ako bola postava Anny v Kráľovskej trýzni založená na základe jeho dcéry, ktorá zomrela na leukémiu.

Prajem si aby som zomrela namiesto neho pretože on mohol ponúknuť životu oveľa viac ako ja. On nebol smutný chlapec ktorý nemal priateľov. Prajem si aby som mohla zomrieť aj ja,aspoň by sme boli spolu. Stále si robím o neho starosti,pretože sa obával zabudnutia. Dúfam,že tam kde je teraz je štastný a má obe nohy.

Stále som napojená na môj kyslíkový prístroj a už dávno som nebola v nemocnici (naposledy pred cestou do Amsterdamu). Mávam bolesti hlavy,kŕče a ranné nevoľnosti. Nie je to to čo sa mi stáva väčšinou ale počítam s tým,že je to vedľajší príznak rakoviny. Nechcem ísť do nemocnice,pretože mi to len pripomenie Augustusa keď ma vtedy naštívil. Už  ma viac nebude držat za ruku,keď budem znovu v nemocnici.

Moja menštruácia sa opozdila,ale mne to je jedno. Rakovinu mi zistili niekedy po mojej prvej menštruácii.Mame som to nepovedala takmer nič a otcovi už vôbec nie. Všetko som povedala Augustusovi keď som sa zastavila pri jeho hrobe,keď som šla zo školy. Zvyčajne som trávila čas v Augustusovej izbe a pomáhala som jeho rodičom z vyprataním izby a slzami.

Každý deň,keď sa vrátim od Gusovho hrobu sadnem si na posteľ a píšem mu.Neviem prečo to robím a vie to len on a ja. Plačem vždy,keď zavriem notebook. Prajem si aby tu Augustus stále bol.

Augustus-

Mala som 17 minulý mesiac. Plakala som celý deň,protože tu nie si,prepáč. Neviem čo mám povedať,možno len to,že si prajem aby som zomierala. Kŕče a bolesti sa zhoršujú. Nechcem to povedať rodičom lebo ma vezmú do nemocnice.

Znovu plačem kým píšem tento list,nechávam slzy padať na papier.

Už idem,je tažké niečo písať …len chcem aby si vedel,že ťa milujem a nikdy ťa neprestanem milovať.

Uvidíme sa skoro,Gus

-Hazel Grace Lancaster

Zavrela som notebook a plakala som, až kým so nemala pocit,že budem zvracať. Bežala som cez celú halu a na WC som dorazila v poslednej chvíli,zvracala som.

,,Hazel!“ –vykríkla moja mama bežiac ku mne.Do hája, teraz ma vezme do nemocnice.

,,Som v pohode…“ –povedala som slabo a spadla som vedľa toalety.

,,To teda nie si Hazel!“

,,Povedala som,že som v pohode!“-zakričala som pred tým ako som samú seba pozvracala.

Mama niečo robila na mobile,snažila som sa jej ho vytrhnúť ale už volala do nemocnice.

Hlasno som vzlykala a kričala. Chcem zomrieť,neberte ma do nemocnice. Nemôžem tam ísť. Nezvládnem to

…….

Zobudila som sa na známe  zvuky nemocnice. Cítila som ako mi stekajú slzy po tvári. Pozrela som sa na moju ruku a videla som aku ju iná ruka drží.
,,Augustus?“ -zašepkala som

,,Nie Hazel,to som len ja…tvoja mama“ –povedala a ja som odtiahla svoju ruku od jej.

,,Povedala som ti,že som v pohode.“ –povedala som jej so zaťatými zubami.

,,Mrzí ma to..“ –zamrmlala.

,,Hazel, j-ja mám pre teba novinku.“ –povedala smutne.

,,Konečne umieram?“ –povedala som cez slzy.