The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Trinásta kapitola

,,Môžeme ísť?“ –opýtal sa Gus ťahajúc mi nohavice. Dnes ide prvý krát do škôlky a ja som viac nervózna ako on. Čo si budú o ňom deti myslieť? Mnoho otázok mi blúdilo mysľou. Dúfam, že nebude plakať; viem, že ja budem.

,,Áno, už ideme.“ –povedala som a zobrala som jeho ruksak a obedový box do auta. Štvorročný Gus a už ide do škôlky. Zapásala som Gusa do autosedačky a položila som moju starú kyslíkovú bombu vedľa seba.

,,Máš svoj obed?“ –spýtala som sa ho. Videla som ako šmátra po ruksaku. Do poly ho otvoril a šokovane vypúlil oči. ,,Mama! Ja ho nemám!“ vybehol z auta a utekal dovnútra. Nervózne som sa zasmiala a čakala som, kým sa vráti aj s obedom.

,,Máš ho?“ –spýtala som sa ho, keď sa vrátil späť. Prikývol . Usmiala som sa a naštartovala som auto. Dúfam, že si nájde priateľov.

,,Tešíš sa?“ –spýtala som sa. Zastavila som na semafore a otočila som sa ku Gusovi na zadnom sedadle. Usmievajúc sa prikývol.

,,Chcem sa učiť!“ –hihňal sa. Nemohla som si pomôcť ale rozosmialo ma to. Na svoj vek bol dosť chytrý. Bol schopný udržať hlavu hore, sedieť a chodiť v skorom veku. Počula som ako niekto zatrúbil a zistila som, že je zelená. Otočila som sa a pokračovala v jazde.

,,Pardón!“ –zakričala som a zatočila som na ulicu ku Gusovej budúcej škôlke. Škôlka bola malá a skoro zaplnená deťmi a  rodičmi ktorí boli pripravení nechať svoje deti. Zaparkovala som auto a vybrala kanylu. Držala som Gusovu ruku, keď sme prechádzali cez hlavné dvere.

,,Si pripravený?“ –spýtala som sa ho. Pozrel hore a zamrmlal, že áno.

,,Vitajte!“ –privítala nás sofistikovaná pani. Bola vysoká a mala dlhé blond vlasy. Mohla mať trocha viac ako dvadstaťpäť. ,,Som slečna Ami! A kto ste vy?“

,,Ja som Gus a toto je moja mama.“ –predstavil nás. Potriasla som jej rukou a predstavila som sa ako Hazel.

,,Rada Vás spoznávam Gus a Hazel. Ak ma budete nasledovať, ukážem vám triedu.“ Nasledovali sme ju do Gusov malej triedy. Bolo tu pár malých detí, ktoré sedeli na farebných stoličkách  za malými a stolmi.

,,Ty budeš sedieť presne tu.“ Slečna Ami ukázala na stôl za ktorým sedeli ešte tri deti. Na stoličku napísala Gus.

,,Už môžeš ísť, mami.“ –povedal. Natiahol sa pre objatie a ja som ho dlho objala snažiac sa neplakať. ,,Ľúbim ťa.“

,,Ja teba viac, Gus.“ –povedala vychádzajúc z triedy. Keď som vychádzala počula som ako sa deti pýtajú na hadičky v mojom nose a na bombu, ktorú nosím.

,,Pomáha jej to dýchať. Tá vec má kyslík, ktorý dýcha.“ –počula som ako im to Gus vysvetľuje. Som si istá, že sa dostane do problémov, keď bude toľko hovoriť.