The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Pätnásta kapitola

Ja a Gus zvyčajne chodíme k Isaacovi cez víkend. Ja si čítam, kým Isaac učí hrať Gusa videohry pre slepých. Dnes ideme k Isaacovi, pretože povedal ,že potrebuje spoločníka na hranie hier. Ja si myslím, že je to blbosť.

,,Isaac!“ –zakričal Gus. Vbehol do izby a skočil na Isaaca. ,,Vidíš ma?“

,,Gus! Prestaň sa ho to pýtať.“ –napomenula som ho. Vždy sa pýta, či ho Isaac vidí. Isaacovi to nevadilo, ale ja som nechcela aby mu stále niekto pripomínal, že je slepý.

,,To je v pohode, Hazel.“ –zasmial sa. Sadol  si na pohovku a ja som si sadla oproti. Otvorila som knihu a začala ju čítať, ale Isaac ma prerušil.

,,Stále to čítaš?“ –spýtal sa. Prikývla som. Začala som znovu čítať Kráľovskú trýzeň pár mesiacov dozadu. Už rok som ju nečítala, tak som sa rozhodla, že ju budem čítať znovu a znovu a pripomeniem si staré časy.

,,Chceš si zahrať, Gus?“ –spýtal sa ho Isaac. Gus vyskočil na pohovku a schmatol ovládač a zapol TV a ozval sa známy hlas hry.

,,Jeden alebo dvaja hráči?“ –opýtal sa hlas.

,,Tu je hráč jedna a som extrémne sexy.“ –povedal Isaac. Vždy povedal niečo podobné.

,,Hráč dva, identifikujte sa.“

,,Som hráč dva! A som viac sexy ako prvý hráč.“ -povedal Gus. Hihňal sa a Isaac mu venoval štuchanec.

Hra začala a Isaac viedol Gusa takmer celú hru. Max Mayhem a Jasper Jacks boli v miestnosti a Gus vždy okolo behal a hovoril veci čo ho napadli. Ku koncu hry boli Max a Jasper  v jaskyni a počuli väzňov nárek. Jediný spôsob ako oslobodiť väzňa je vyhrať hru, ale Gus to stále nechápal.

,,Počul som väzňa! Zachráň ho!“ –zakričal Gus. Zakryla som si uši pripravujúc sa na Gusovo šialenie v tomto momente hry. Uskočil pripravený zachrániť väzňa ale hra ho ako vždy zabila.

,,Nie Gus! Neprestávaj hrať! Ak vyhráme oslobodíme väzňa.“ –povedal Isaac. Isaac niečo hovoril hre, keď Gus znovu počul kvíliť väzňa.

,,Zachráň ho!“ –zakričal Gus. Opakoval to stále, kým hra nezamrzla a neobjavilo sa GAME OVER.

,,Koľko krát ti to mám vravieť?“ –smial sa Isaac. ,,Na oslobodenie väzňa musíš vyhrať hru.“

,,Čo?“ –zvedavo sa opýtal. Z nejakého dôvodu Gus nepochopil princíp hry a ani jej hranie.

,,Nevadí.“ –povedal Isaac. Smiala som sa a kniha mi spadla na zem. Gus mi ju zdvihol.

,,Ľudia zanechávajú jazvy.“ –povedal Gus. Ihneď som vedela, čo tým chce povedať aj keď poplietol pár slov.Ľudia po sebe väčšinou zanechávajú iba jazvy. Citát od Petra Van Houtena.  Snažila som sa zadržať slzy pri spomienkach. Takmer som sa rozplakala, keď ma Gus zaťahal za tričko.

,,Kde si sa to naučil?“-spýtala som sa ho. Usmial sa a otvoril moju knihu. Vytiahol kúsok zloženého papiera. Bol to list, ktorý napísal Augustus Petrovi. Založila som ho pred rokmi do knihy a prvý krát po rokoch som ho znovu videla.  Bolo dosť ťažké sa pozrieť len knihu a vedela som, že ak by som sa naň pozrela, nezvládla by som to. Preto som ho založila do knihy a odložila ju pod posteľ.

,,Chcem po sebe niečo zanechať.“ Prečítal Gus ako prvák. ,,Ľudia po sebe väčšinou zanechávajú iba jazvy.“ Odložila som papier a pritiahla som si Gusa bližšie.

,,Sľubujem, že ťa nikdy neopustím, Gus.“ –povedala som. Rozplakala som sa a Gus sa na mňa usmial. Pozrela som do jeho očí a na moment som si myslela, že je to Augustus.

,,Neznášam sa, že zničím tento moment, ale Gus vie čítať?“ –spýtal sa Isaac. Obaja sme sa zasmiali ale Gus na Isaaca zazeral.

,,Mám sedem a trištvrte! Už viem čítať!“ –kričal na Isaaca. Gus sa rozbehol a zakvačil sa na neho. Isaac reagoval a začal ho štekliť.

,,Pamätaj, že nevidím.“ Pripomenul mu Isaac. ,,Neviem kde ťa šteklím.“

Zasmiala som sa a vzala si Gusa. ,,Poďme na obed.“

,,Kde pôjdeme?“ –spýtal sa Isaac. Šmátral okolo seba a ja som ho vzala za ruku. Pomohla som mu vstať.

„Co tak piknik pri Kostlivcovi?

„Kosti by mali byť v tele.“ -povedal Gus.  Vyzeral začudovane a pokyvoval hlavou, kým som mu nevysvetlila, čo to je, no aj tak tomu presne nepochopil.

„Bude sa ti to páčiť!“ povedala som mu. Zobrala som Isaaca a Gusa do auta a potom som šoférovala. Uvedomila som si, že keď do môjho života vstúpil Augustus, bolo to akoby kúsky puzzle, ktoré predstavovali môj život, boli opäť pohromade. Potom zomrel a puzzle sa znova rozsypali.  Teraz je tu Gus a puzzle sú opäť spolu a spomienky sa stávajú skutočnosťou.