The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Druhá kapitola

„Toto tu je hlavička. Ak sa pozrieš bližšie môžeš čiastočne vidieť črty tváre.“ povedal mi doktor, zatiaľ čo sa pozeral na čierno-bielu sono snímku.

Snažila som sa pri pozeraní snímky aspoň vyzerať, že doktora počúvam. Moji rodičia sedeli vedľa mňa a v úžase pozorovali snímku. Bola som si istá, že sú poriadne naštvaní. Veľa rodičov totiž to nie je nadšených, keď zistia, že ich dcéra, ktorá je zatiaľ iba v puberte, je tehotná.

„Hazel, chceš vedieť pohlavie dieťatka?“ spýtal sa ma doktor. Pozrel sa na mňa dosť znepokojujúco, ale mňa vážne nezaujíma, či je to dieťa chlapec, alebo dievča.

„Oh, áno.“ sťažka dýchajúc som odpovedala. Starostlivosť o dieťa nie je pre mňa ľahká záležitosť. Už teraz musím nosiť v nose kanylu a teraz dieťa? Aj bez toho mám čo robiť s dýchaním.

„Takže, pozri sa sem,“ povedal ukazujúc na niečo, čo nemôžem identifikovať, „ toto tu je genitálna oblasť.“

„Je to chlapček!“ povedal môj otec šťastne. Na tvári mal obrovský úsmev, tak ako moja mama. Ja nie. Je to stále depresívne. Nosím dieťa môjho mŕtveho priateľa. Som si istá, že by bol skvelým otcom svojho malého chlapčeka. Rakovina môže vážne všetko zničiť.

„Začni rozmýšľať nad menami.“ povedala mi mama. Pozrela som na ňu a falošne som sa usmiala, hoci sa mi v skutočnosti chcelo plakať.

Prišla som domov a sadla som si na posteľ. Sťažka som dýchala, lebo som nemala dostatok kyslíka. Schmatla som notebook z bielizníku a začala som písať Augustusovi.

Gus-

Práve som bola na mojom prvom sone a je to chlapček. Potrebujem pre neho meno... viem, že to bude ťažké, pretože ťa tu nemám, aby si súhlasil s menami. Mám dobré meno pre dievča, Anna, z našej obľúbenej knihy.

Vážne si želám, aby som ťa mohla opäť vidieť. Chýbaš mi, Gus. Nám všetkým. Stále mi mnoho ľudí praje úprimnú sústrasť. Veľa z nich vôbec nepoznám, preto hádam, že sú to tvoji priatelia.

Prepáč, že je môj list krátky, ale nie som najlepší spisovateľ a so všetkými mojimi hormónmi a duševnými poruchami je to ešte ťažšie. Tehotenstvo v tak mladom veku dosť naštve.

Nezabudnem na teba, Augustus Waters. Ľúbim ťa.

-Ľúbim,

       Hazel Grace

Pomaly som zatvorila notebook a položila som ho späť na bielizník. Pocítila som ostrú bolesť v žalúdku. To je vážne na nič.

„Hazel?“ volala na mňa mama, keď vchádzala do izby.

„Klopeš vôbec niekedy?“ povedala som hrubo. Moja mama neodpovedala, bola som si istá, že vie ako zle som na tom s hormónmi.

„Hazel.. je tu Isaac.“

„Nechaj ho tak.“

Isaac vošiel do izby s mojou mamou, ktorá ho viedla za ruku. Doviedla ho na okraj mojej postele, aby si mohol sadnúť.

Dvere sa zatvorili a už som tu bola len ja a Isaac.

„Ako tehotenstvo?“ spýtal sa ma.

„Je to okay. Bolí to, ale inak fajn.“ odpovedala som a držala som si už vcelku veľké bruško.

„Podaj mi ruku, Isaac.“ povedala som a natiahla som sa pre jeho ruku, ktorú nedbalo držal vo vzduchu bez toho aby vedel kde som.

Jemne som mu položila ruku na moje bruško. Pár sekúnd ju tam držal, „Ako je to už dlho?“

„Šesť mesiacov.“ povedala som a on si k môjmu brušku natiahol aj druhú ruku. Položila som jeho ruky na moje bruško a on ich tam nechal, cítil Gusove dieťatko a mňa.

„Potrebujem pre neho meno.“ položila som si ruky na Isaacove.

„Nemáš žiadne obľúbené chlapčenské mená?“

„Mám,“ povedala som, „Augustus je moje obľúbené meno.“

„Pomenuj ho po jeho otcovi. Ako napríklad, Augustus Waters Jr.“ povedal a jeho ruky som cítila na vrchu môjho brucha.

„Nepáči sa mi tá časť Jr.“ neviem prečo, ale proste to nemám rada. „Ja len nechcem pridať k Augustusovému menu na hrobe Sr“.

„Počkať,“ povedala som a niečo som si uvedomila, „Augustusov náhrobný kameň nehovorí, že bol otec.“

„No on vlastne zatiaľ nie je otec.“ povedal Isaac a nechal jeho ruky pohybovať sa po mojom brušku. Trocha som sa zasmiala nad tým, čo ho tak fascinuje na mojom bruchu.

„Prepáč ale mám sklon držať veci dlhšie v rukách, aby som si ich mohol predstaviť v mojej hlave“ povedal. Očividne počul môj smiech.

„Nikdy si nevidel nikoho tehotného?“ spýtala som sa.

„Nie, videl, jasné, že videl. Ale ešte nikdy som nevidel tehotnú Hazel Lancaster.“

„Ani ja si seba nedokážem predstaviť ako matku.“

„Budeš super mama, Hazel. Hoci s tebou nebude Gus aj tak bude skvelý otec.“ povedal Isaac a konečne mi pustil brucho.

„Gus.“ povedala som.

„Gus? Čo sním?“ zmetene sa ma spýtal.

„Gus Lancaster Waters.“

„Rozhodla si sa pre meno?“ Isaac sa ma spýtal, kým sa uisťoval, že si bude môcť sadnúť na posteľ bez toho, aby spadol.

„Áno, rozhodla som sa, Isaac.“ povedala som a videla som ako si stanovuje hranicu mojej postele.

„Gus Lancaster Waters, páči sa mi to.“ vyslovil to meno a jeho ústa sa skrivili do úsmevu.

„Budeš skvelým otcom, Isaac.“ povedala som, Isaac otvoril ústa, zrejme v šoku.

„Ďakujem, Hazel.“ povedal šťastne. A ja som si uvedomila, že bude dobrým otcom Augustusovho dieťatka.

Nášho.

Nášho dieťatka.