The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Piata kapitola

Dnes je to prvý deň čo som s Gusom doma. Rodičia usúdili, že ma s ním môžu nechať samú a zišli dole. Pozerala som na neho a videla so jasné modré oči a hnedé vlasy. Je to maličká kópia Augustusa Watersa. Zaťial spí  v mojej izbe, pokým neprerobíme hosťovskú izbu na jeho vlastnú detskú izbu.

Gus je asi to najľahšie dieťa na svete, kľudne  si môžem čítať knihu a pritom ho držať v náručí. Isaac nás návštevu takmer každý deň. Ale práve teraz som len ja a Gus. Rozhodla som sa, že znovu napíšem Augustusovi.

Milý Augustus,

A je to oficiálne, sme rodičia. Má tvoje oči a sem tam vidno aj lícne kosti. Hlavne keď plače.  Prajem si aby si tu bol a mohol ho vidieť. Isaac za chvíľu príde  a tvoji rodičia dnes prídu na večeru.

Nuž, už je tu Isaac a Gus potrebuje prebaliť a nakŕmiť. Prosím dávaj  na nás pozor, budeme to potrebovať. Minulá noc bola otrasná! Spala som asi dve hodiny.

Ľúbim ťa Augustus Waters, stále mám pre teba slabosť.

S láskou

Hazel Grace

Mama zaklopala na pootvorené dvere a priviedla Isaaca. Posadila ho na posteľ a odišla s energickým úsmevom.

,,Ahoj Isaac.“ –povedala som kŕmiac Gusa poloprázdnou fľašou mlieka ktorú predtým nedopil.

,, Ako sa máš?“ –spýtal sa ma. Nemotorne sa pohrával s rukou na konci postele.

,,Dobre, niekedy. Minulá noc bola hrozná! Gus proste nechcel spať!“ –povedala som. Gus dojedol a ja som si ho zdvihla na rameno aby si mohol odgrgnúť. Jemne som ho tľapkala po chrbte, čo zjavne prekvapilo Isaaca.

,,Čo robíš? Zabíjaš to dieťa?!“ –zakričal zmätene.

,,Ha-ha, nie. Musí si odgrgnúť. Potom si ho môžeš podržať. Povedala som a Gus si odgrgol. Obišla som Isaaca a jemne som uložila Gusa do jeho náručia.

,,Opatrne, udrž ruku v stálej polohe, fixuje jeho krk.“ –povedala som ako podporujúca matka.

,,Je tak maličký.“ –zasmial sa Isaac.

,,Je maličký ale samozrejme je schopný začať plakať  na celý dom. Hlavne v noci. Tak otravné.“ –povedala som ako otrávená matka.

Isaac sa zasmial a pozrel sa dole aj keď nič nevidel. Spýtal sa- ,,Ako vyzerá?“

Cítila som sa previnilo kvôli Isaacovi. Zabudla som, že nemôže presne vidieť Gusa.  Viem, že je slepý a tak, nenapadlo ma, že  ho niečo také napadne.

,,Má..-začala som. Nechcela som mu ho opisovať dopodrobna. To by ešte zvýraznilo fakt, že Isaac veľa veci zmeškal. Tak som to skrátila. ,, Vyzerá presne ako Augustus.“

Isaac sa ľavou rukou dotkol Gusovho bruška. Jemne sa presunul na ruku, postupoval ku krku a nakoniec ho pohladil po hlave a uhladil mu  vlasy.

,,Bude mať veľa vlasov už keď bude mať týždeň.“ –povedal a pohrával sa s Gusovimi vlasmi.

,,Som si istá, že bude.“ –povedala som.

,,Chcel by som si pamätať tie časy keď som bol malý,“

Ja tiež. Bolo by super znovu si spomenúť na zabudnuté spomienky. Alebo naše desivé prvé skúsenosti so svetom.  Zaujímalo by ma čo si myslel Gus keď ma prvýkrát uvidel. Kto vie, je to len bábätko.

,,To by bolo úžasne.“ –povedala som mu na to.

,,Napríklad, bol som len bezbranné bábo čo si myslelo, že ho mama chce zjesť? Alebo čo som si myslel o tom, že som práve vyliezol zo ženy?“ –zasmial sa Isaac.

,,Och Isaac, deti tak nerozmýšľajú.“ -smiala som sa.

,,No ale bolo by skvelé keby boli niečoho takého schopné.“ –smial sa spolu so mnou.

,,Bolo by to skvelé. A je udivujúce ako sa celý môj svet zmestí do tvojho náručia.“

Pozrela som sa na Gusa a spomenula som si na všetko čo som prežila s Augustusom. Amsterdam, videohry, noc trofejí, rozhovory po telefóne dlho do noci, čítanie knihy, to všetko ma napadlo. Dokonca aj jeho smrť. Moja láska odišla a hneď na to prišla nová. Myslela som, že môj život skončil. Že nemá viac význam, ale nie. Toto je len začiatok novej kapitoly ktorú otvoril Gus Waters.