The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Osemnásta kapitola

       Hazelin pohľad:

Už sú to takmer tri roky, čom som bola v nemocnici naposledy. Gus je teraz už teeneger a Augustusa mi pripomína každým dňom viac a viac. Vždy ho nájdem, ako mi kradne kópiu Kráľovskej trýzne a pridáva mi do nej svoje citáty. Zbožňuje písať metafory do mojej knihy, pretože, ako mi povedal, chce byť ako jeho otec; robiť ma šťastnou. Jeho srdce je čím ďalej, tým väčšie.

Celý deň plačem a snažím sa prísť na to ako povedať môjmu synovi, môjmu celému svetu, dôležitú vec, ktorú som sa dozvedela pri poslednej kontrole. Gus mal byť doma zo školy o jednej, no zdalo sa mi to ako večnosť.

Informovať Gusa o mojom stave bolo tak nesmierne ťažké. Nechápem ako mohol mať Augustus takú guráž povedať mi v Amsterdame o rozsahu svojej choroby. Gus ma za posledných trinásť rokov, čo je na žive urobil oveľa silnejšou. Navzájom sme si pomáhali k tomu, aby sme boli silnejší. On bol schopný zvládnuť mnoho vecí. Videl svoju mamu mnoho krát na smrteľnej posteli, no nikdy neveril, že zomriem. Stále mi vravel, že nezomriem, pretože som nekonečná.

Zdalo sa mi akoby už prešli hodiny, ale samozrejme to nebola ani jedna hodina. Gus by tu mal byť každú chvíľu. Isaac mi sľúbil, že mi príde pomôcť s informovaním Gusa.

Otvorili sa dvere. Pozrela som sa, či to nie je Gus, ale bol to Isaac. Prišla som k nemu a potom ako som jeho rodine poďakovala, že ho sem priviezli, som ho odviedla ku gauču. Na to, že je slepý mu všetko ide veľmi dobre.

„Kedy dorazí autobus?“ spýtal sa Isaac, keď sme obaja sedeli na gauči a čakali na Gusa.

Pozerajúc na hodinky som mu odpovedala: „Mal by tu byť každú chvíľu.“

„Kto by tu mal byť každú chvíľu?“ spýtal sa Gus vchádzajúc do domu. Vstala som a pripravovala sa na konverzáciu, no vtom som za ním niekoho uvidela. Dievča?

„Toto je Ashley. Ráno som ti povedal, že k nám dnes príde, aby sme mohli pracovať na projekte.“ povedal Gus. Pozrel na mňa, lebo vedel, že som zabudla. Bola som tak zaneprázdnená tou veľkou vecou, ktorú som chcela Gusovi povedať, že som na jeho projekt celkom zabudla.

„Oh, jasné, uhm,“ váhavo som sa snažila nájsť vhodné slová. Pozrela som sa na Isaaca. Ticho sa smial. Hoci nemohol tento príšerný moment vidieť, bol dosť chytrý na to aby vedel, že mám problémy.

„Som Isaac.“ vstávajúc z gauča sa predstavil. „A som slepý.“

„Tak toľko na úvod.“ zasmial sa Gus.

„Ja som Ashley. Teší ma.“ povedala. Usmiala som sa a potiahla som kyslíkovú fľašu aby som dala Augustusovy a Ashley nejaké občersvenie k projektu. Na ceste sa mi kyslík prevrátil a hadičky mi dosť tesne obopli tvár.

„Gus!“ kričala som. Ashley vyzerala vydesene, ale Gus pribehol ku mne, aby mi pomohol.

„Si tak trápna,“ povedal mi, pomáhajúc mi dostať sa von z hadičiek. Smiala som sa a podala som Gusovi občerstvenie „Ashley, poďme do pracovne.“

Gus a Ashley odišli do pracovne, a keď Gus zatváral dvere videla som ako zagúľal očami.

„Som trápna!“ povedala som Isaacovi. Smial sa, smial sa na mne. Plesla som ho po pleci a prestal.

       Gusov pohľad:

„Prepáč, za to všetko.“ chichotal som sa. Ashley sa tiež smiala. Na zem som položil občerstvenie, vybral z tašky zošit a papiere, na ktorých boli informácie pre náš projekt.

„Ták, ako dlho je tvoja mama chorá?“ spýtala sa Ashley. Chorá? Nikdy by som o mojej mame nepovedal, že je chorá, ale do tohto dievčaťa som sa zamiloval, takže mi jej použitie slova nevadilo.

„Povedala mi, že jej rakovinu diagnostikovali, keď mala trinásť. Celá moja rodina je veľmi šťastná, že to vydržala takto dlho.“ informoval som ju. „Isaac je jej najlepší kamoš. Oslepol vďaka rakovine. Môj otec zomrel na rakovinu. Myslím, že moja rodina je akoby súčasťou rakoviny.“

„Vau, to musí byť ťažké.“ povedala Ashley.

„Občas to je ťažké, ale moja mama už nebola v nemocnici nejakú tú chvíľu, takže si myslím, že už je v poriadku a už nebude potrebovať tú blbú kyslíkovú vec.“

„Tiež v to dúfam.“ usmiali sme sa a začali sme zhŕňať informácie na náš plagát o ústave a všetkých tých blbostiach. Začali sme písať preambulu, články, zmeny a všetky základné informácie. Keď som bol asi v polovici článku, skúsil som byť romantik a na plagát som ceruzou napísal som Páčiš sa mi.

„Čo to je?“ spýtala sa Ashley, keď si konečne všimla, čo som napísal. Zasmiala sa a niečo vedľa toho napísala.

Ty mne tiež.

Prečítal som si to a pozrel sa na ňu. Obaja sme sa smiali a ja som pomyslel na niečo, čo som nemyslel, že sa niekedy stane. Opäť som sa na ňu pozrel a pobozkal ju. Najlepšie zo všetkého bolo, že ona ma pobozkala tiež! Bolo neuveriteľným šťastím, že sa učiteľ rozhodol, aby sme tento projekt robili spolu.

Odtiahli sme sa od seba, keď sme počuli prichádzať auto.

„To bude moja mama,“ povedala „mohli by sme to dokončiť inokedy?“

„Jasné, napíšem ti.“ povedal som a Ashley sa usmiala. Odprevadil som ju k dverám, kde ma na rozlúčku objala, poďakovala mojej mame a Isaacovi sa pozdravila. Mama sa na mňa pozrela a smejúc sa odišla do kuchyne. Pozrel som sa na ňu a rozmýšľal som nad tým, či vedela, že som pobozkal Ashley. Radšej som to ignoroval a prisadol si na gauč k Isaacovi, ktorý počúval futbal.

„Je pekná?“ spýtal sa. Zasmial som sa a štuchol som ho do kolena.

„Zvrhlík.“ začal som sa ešte viac smiať.

„Ale choď. Iba chcem vedieť tvoj názor.“

„Okay. Je pekná.“ zamrmlal som.

„Aký bol tvoj prvý bozk?“ spýtal sa Isaac. Vzdychol som si a šokovane naňho pozrel.

„Čo? Ako to vieš?“ potichu som sa opýtal, aby o tom mama nevedela.

„Tvoja mama mi to povedala.“ oprel som sa a zaklonil som hlavu. Samozrejme! Moja mama má oči všade.

„Nebuď v rozpakoch.“ usmial sa Isaac. Začal sa smiať a ja som ho zvalil na gauč a začal ho mlátiť vankúšom. „Nebi slepca!“

Smial som sa na Isaacovom hlúpom vtipe a položil som vankúš naspäť na gauč. Pomohol som mu posadiť sa. Na chvíľu sme si dali pauzu aby sme mohli chytiť dych.

„Aký lámač ženských sŕdc,“ povedal Isaac „presne ako tvoj otec.“