The Fault in our Stars: A Sequel by isabelle1994 (SK preklad)

Dvanásta kapitola

„Veľa šťastia, zdravia...“ všetci sme radostne a hlasno spievali. Gus sedel vo svojej detskej stoličke pri stole, tlieskal bacuľatými rúčkami a smial sa. Bol to už rok s Gusom, no mne sa tomu ešte stále nechcelo veriť.

„Všetko najlepšie, Gus.“ Pobozkala som ho na čelo. Zasmial sa a snažil sa sfúknuť sviečku. Načahoval sa za ňou, ale ja som mu rúčku hneď schmatla a dala čo najďalej do ohňa. Nakoniec sa mu podarilo sviečku sfúknuť.

„Stále neverím, že už má rok.“ povedala mama. Zobrala som Gusa so stoličky a posadila som si ho na kolená.

„Tak si želám, aby ho Augustus mohol vidieť.“

„Som presvedčená, že sa na nás z hora pozerá.“ pobozkala ma mama na čelo.

Náš vzťah by sa posunul a ja som sa zmenila. No nie po rakovinovej stránke. Stále som nosila v nose kanylu, pod oblečením hadičky a za sebou kyslíkovú bombu. Už som stratila nádej, že by to niekedy mohlo byť inak, ale už som sa viac nenechala rakovinou ovplyvniť.

„Všetko najlepšie, Gus!“ zvolal Isaac, kráčajúc s jeho mamou po boku do izby. Jemne stlačila Gusovi bradu, pozdravila sa nám a odišla.

„Ako teraz vyzerá?“ zvedavo sa opýtal Isaac. Pýtal sa ma to teraz skoro každý týždeň.

„Vyzerá presne ako Augustus. Predstav si Augustusa.“

Isaac prikývol.

„Tak a teraz si predstav oči, ústa a nos ako majú bábätká.“

Zase prikývol.

„No.. a jeho vlasy sú tmavohnedé iba na vrchu hlavy. Dokážeš si ho predstaviť?“ bola som zvedavá, či v hlave vidí jeho obraz.

„Vidím malého Augustusa Watersa s cigaretou v ústach.“ smial sa Isaac.

„Nedala by som mu cigaretu.“ tiež som sa smiala.

„Augustus by mu ju dal.“ povedal Isaac.

„Kto vie, čo by bol Augustus robil.“ povedala som. Augustus bol síce predvídateľný, ale kto by to mohol vedieť.

Ja som sedela s Gusom na kolenách, Isaac vedľa mňa a rozprávali sme sa i všetko, čo sa v poslednom čase udialo.

Dnešok bol dobrý prosperujúci deň.