Lili a jej prvý rok na Rokforte

Nech už to skončí

Bola som sklamaná z Draca. Preto som sa nezobudila moc s dobrou náladou. Sobotňajšie ráno som začala teplým čajom. Milujem ovocné čajíky. Ako poznám dievčatá budú vyspávať ešte do deviatej. Ja som si zatiaľ čítala.

-Ah Lili ko..koľko je hodín ?
-Za chvíľu bude pól deviatej prečo sa pýtaš Herm ?
-Ah dobre to mám ešte čaaasu.
-Hah tak si ešte lahni.

Dosť som sa na rozospanej Hermiona pobavila. Povedala som si, že dnes strávim celí deň len v posteli a nepohnem sa odtiaľto. Ak by niekto namietal tak ho pošlem niekam. Dievčatám zazvonil budík presne o deviatej. Obliekli sa a niekam šli ani neviem kde. Boli však preč dosť dlho. Medzi tým ako boli preč prišiel zamnou Draco.

-Lili otvor prosím.
-Draco načo si prišiel.
-Vysvetlím ti to len mi prosím otvor.
Pustila som Draca dovnútra a hneď podišiel ku mne.
-Bál som sa kam si zmizla nevedel som ťa nájsť. Myslel som si, že sa ti niečo stalo už ma napadali tie najhoršie scenáre.
-Viem ale aj mňa mrzí že som ti nepovedala kam idem.
-Nie nie ty za to nemôžeš. To ja som sa nesprával moc dobre. Vyletel som na teba ale to len preto, že som sa o teba bál.
Pohladil ma po tvári.

-Veď ty vieš, že ťa milujem a nikdy by som si k tebe nič zlého nedovolil.
-Áno viem...
Pobozkal ma a chytil ma za boky. Bolo z neho však cítiť, že ho ešte niečo trápi. Šli sme si s Dracom na chvíľu sadnúť do veľkej sály. Videla som že mu niečo je. Preto som sa ho spýtala čo ho trápi no on to zasa zahovoril. Šálku čo som mu dala na narodeniny stískal v ruke a otáčal s ňou. Bolo vidieť, že je aj nervózny. Chytila som ho za ruku. „Draco deje sa niečo ?". Treskól do stolu a odišie. Neviem čo sa stalo.

Draco
Môj otec už dlho tyranizuje moju matku. Hromadí sa vo mne toľko zlosti a smútku, že už to neviem vydržať. Najviac ma mrzí to, že to prenášame aj na Lili. Plný hnevu som treskol do stolu a odišiel na záchod. Tam už som to psychicky nezvládol a zrútil som sa. Bolo to u nás také vážne, že som mal chuť zabiť svojho otca.

Počul som Lili ako volša na mužské záchody. „Draco ?!". Poslal som ju preč nechcel som aby má takto videla. Ona ma však neposlúchal.

-Draco pre boha čo sa deje ?
-Lili nič... prosím choď preč nechcem aby si ma takto videla.
-Nie ak mi nepovieš čo ti je.

Povedal som jej čo je vo veci. Nechcel som jej ľútosť to nie. Mrzelo ma, že môj hnev a zlú náladu prenášam do nášho vzťahu. Ona ma objala a hladila ma po vlasoch. Vravela, že to bude v poriadku ale ako ?

Lili
Draco mi povedal ako to má teraz s rodičmi. Zobrala som ho preč zo záchodov a šli sme do mojej izby. Tak som mu spravila čaj, povedala aby si ľahol, že ja sa o neho už postarám. Je zlé, že už v takom mladom veku si musíme prežívať takéto veci. Draco vypil svoj čaj. Zaspal a ja som nemala čo robiť. Ľahla som si teda k nemu a zaspala som pri ňom. Keď som sa zobudila už neból pri mne. Šla som ho pohľadať do veľkej sály. Videla som ho sedieť za stolom. Vyzeral ako by mal depresie. Ach bože ako rada by som ho v tejto chvíli spravila šťastným.

Šla som si sadnúť za ním. Nič mi nepovedal. Len tak sme sedeli mlčky vedľa seba. „Draco máš to ťažké ja viem ale chcem ťa rozveseliť". O tri týždne sú Vianoce a ja nechcem aby ból v takejto nálade na sviatky. Dnes zasa sovy nosili poštu. Každému žiakov rodičia poslali list o tom ako na Vianoce prídu za ním na Rokfort. Takže moja mama s otcom prídu za mnou. Spomenula som si však na starkú. Toto budú moje prvé Vianoce bez nej.

Zajtra ideme zo školy na nijakú exkurziu a potom máme ísť len tak do mesta. Ideme do mesta muklov. Máme tam mať nijakú prednášku o mukloch ktorá by nás mala naučiť viac o nich. Dúfam že aspoň zajtrajší deň bude lepší od dnešného. Elis prišla zamnou a povedala nech idem s ňou. Vonku na školskom dvore stála Hermiona a čakala na nás. „Lili dlho sme spolu neboli tak sme si pre teba niečo pripravili". Povedala mi Elis a zaviedli ma na nijaké ich tajné miesto.

Nevidela som kam ma to vedú pretože som mala zaviazané oči. Po niekoľkých krokoch mi dali šatku z očí dole a ja som pred sebou videla piknik. Áno teraz v zime je to také nereálne ale bola som rada, že ma vytiahli z tej zlej nálady. Akoby ma držala za nohy a ťahala dolu no prišli dievčatá a zachránili ma. Smiali sme sa rozprávali, koketovali. Užili sme si zvyšok dňa spolu. Začalo sa stmievať tak sme to tam nechali. Povedali, že zajtra to upracú. Šli sme do našej izby. Po ceste do izby sme sa strašne smiali. Elis robila hlúpe grimasy ako to len ona vie.

Bola som už trocha unavená tak som si ľahla a otočila sa chrbtom k nim. Zrazu som zo zadu dostala úder vankúšom. Zľakla som sa a hneď som sa posadila a pozrela sa kto to ból. Keď som videla že Elis drží v ruke vankúš tak som neváhala a vzala som svoj vankúš a vrazila som jej tiež. Hermiona bola v kúpeľni no keď vyšla tak Elis zakričala... „Na ňu !". Obe sme sa po Hermiona rozbehli a každá jej dala ranu z jednej strany. Ona sa rýchlo rozbehla a vzala si tiež svoj vankúš. Takto sme sa tam bili a skákali ešte asi dalších desať minút. Potom sme už však ale všetky tri spadli od únavy.

Upratali sme neporiadok ktorí sme spravili a šli sme sa všetko umyť. Potom sme si už lahli a popriali si dobrú noc.