Lili a jej prvý rok na Rokforte

Zlomená

Ach celý týždeň voľno a ja neviem čo budem robiť keďže Draco...kdeže Draco mi povedal to čo mi povedal a ja sa cítim úplne zlomená. Dievčatá o tom ešte ani nevedia lebo viem, že by ho s veľkou pravdepodobnosťou zabili. Pri odchode z izby na raňajky som šla s dievčatami. Samozrejme zbadali, že mi niečo je. Nemohla som prestať myslieť na tú vetu, doteraz mi znie v ušiach, doteraz vidím pred sebou Draca, je to ako nočná mora lenže ma prenasleduje každú minútu.

Celú cestu do veľkej sály ma neprestajne ohadzovali ich otázkami. "Čo mi je" "Prečo si taká" "Môžme ti pomôcť". Videla som ich snahu ma rozveseliť.
„Poviem vám to po raňajkách". Usadili sme sa za stôl a videla som, že Draco sedí priamo oproti mňa a pozerá po mne. Uhla som mu pohľadom, nevedela som s nim udržať ani 10 sekundový očný kontakt.

-Lili Draco po tebe pozerá.
-Elis prosím ťa daj mi s ním pokoj.
-Oh..em.. dobre, Lili čo sa deje ?
-Elis...poviem-ti-to-potom.

Elis sa otočila znova k Herm. Videla som ako Draco na mňa pozerá a tak som sa premohla a prežúvajúc vianočku s maslom som s nim nadviazala očný kontakt. Videla som, že sa cíti previnilo. Bolo mi to už však jedno. Keď sme sa vracali z raňajok videla som ako ku nám beží Draco. Nakázala som dievčatám aby zrýchlili v kroku. Draco bol asi 5 metrov od nás, keď tu som stretla Viktóriu. „Oh am aj Lili" objala ma.
„Oh ahoj Viki" objala som ju tiež. V ten moment som jej vpálila takú facku, že spadla na zadok. Zostala sedieť na schodišti a dievčatám som nakázala aby sme pokračovali.

Očividne bola z toho dosť vyjavená, keď tam ostala sedieť ešte pár sekúnd a obzerala sa za mnou. Draco utekal za mnou. Viktóriu tak nechal, ani si ju nevšímal a to aj napriek tomu ako práve videl, že som jej dala facku. Pár metrov pred našou klubovňou nás dobehól. Chytil ma za ruku a ja som sa v zápätí otočila a vylepila som mu tiež. „Dievčatá, choďte niečo tu mám". Odišli a Draco spustil.

-Lili prepáč mi to prosím. Viem spravil som chybu, dôveruj mi prosím, veľmi ma to mr...
Skôr ako dopovedal, skočila som mu do reči.
-Draco len pamätaj, dôvera je ako guma, ak spravíš chybu je čoraz menšia a menšia.

Otočila som sa povedala heslo od našej klubovne a vošla dovnútra. Dievčatá sedeli pri kozube, ja som šla rovnou cestou do izby. Sklamaná, smutná a ranená som si pomaly a potichu ľahla do postele. Ležala som tam ako klbko nešťastia. Premýšľala som čo bude ďalej, ako sa to bude rozvíjať, ako to nakoniec bude somnou a Dracom.

Dievčatá vstúpili do iby a lahli si zamnou. Každá ma objímala z jednej strany. „Lili ? Už nám to povieš ?". Spýtala sa Herm. Mali právo vedieť čo mi je. Posadila som sa a rozpovedala som im všetko čo sa stalo. Pozerali na mňa celé obarené. Nechceli mi veriť. Obe sa postavili a kam si odišli. Ja som tam ostala ležať. O pár minút sa vrátili a počula som ako iba vošli a na to znova odišli. Počula som iba zvuk zamknutia dverí.

Ony dve však v izbe neboli. Otočila som sa a videla som Draca ako stojí pri dverách s previnilou tvárou.

-Cítiš sa vinný ? Ver mi, že máš za čo.
-Lili ešte raz, všetko ma to mrzí.
-Áno to už som počula, teraz mi ale povedz pravdu, ty si si na začiatku myslel, že nejde o nič ? Že som len zábavka na pár týždňov ?
-Na začiatku som to nebral seriózne, ale zmenil som sa, ty si ma zmenila. Znášam sa dokonca s Hermionou, Potterom a Ronom, a to len vďaka tebe.

Podišiel ku mne bližšie a chytil ma za ruku.

Chytil mi bradu a pozdvihol hlavu, zadíval sa mi do očí. „Prosím ver mi". Pozrela som sa mu do očí a videla som ako ho to všetko mrzí, ja som však mala ešte pochybnosti. „Draco daj mi pár dní na rozmyslenie. Dobre ?". Šla som k dverám, zaklopala som na dvere a dievčatám povedala, že už nás môžu pustiť. Odomkli a Draco odišliel. Pri odchode sa za mnou otočil.

-No čo ?
-Nooo..a nič povedala som mu, že si to ešte premyslím.
-Keby si videla aký mu letel pohlavok od oboch tak by si sa šúlala.
Predstavila som si Herm ako dá Dracovi zo zadu po hlave, naozaj som sa pousmiala.
-Mala by si ho poriadne vytratiť aby si poriadne uvedomil čo spravil.

Celý deň som presedela v izbe. Dočítala som konečne knihu čo som mala rozčítanú odkedy som sem prišla. Pomyslela som si, že dlho som nenapisala rodičom. Po dvoch hodinách som do obálky strčila tri A4 zapísané z oboch strán. Poslala som im svoju sovu Lusimdu, už som len dúfala, že zajtra mi príde odpoved. V lište som ich požiadala aj o to či by mohli Malfoyovci stráviť Vianoce s nami. Dnes som na obed ani nešla. Po dlhom čase som videla brata so skupinkou kamarátov. Bola som rada, že je na Rokforte spokojný, keby tak vedel čo sa deje mne. Pri večeri som videla Viktóriu ako na mna nanávistne pozerá. Venovala som jej jeden taký pohľad aj ja a vychutnávala som si svoju večeru ďalej.

Po večeri ku mne pribehol Draco. Odprevadil ma ku klubovni, chcel mi dať pusu, ja som sa mu však uhla a jeho pusa pristála na koniec na mojom líci. Objala som ho a vošla som dnu. Sadla som si do kresla pri kozube a hlboko som sa zahľadela do tancujúcich plameňov. Vonku za oknami snežilo a ja som cítila ako nám tie Vianoce už naozaj klopú na dvere.