Lili a jej prvý rok na Rokforte

Je to len chlapec

Ešte, že je ten víkend. Bolo skoro päť ráno a ja som sa zobudila na to, že somnou niekto miere trasie. Rozospaná som sa otočila, chcela som vidieť kto to je.

-Ha..Harry ?
-Lili poď vstávaj.
-Ale prečo ?
-Pššššššt..trocha tichšie.
-Ale čo sa deje ?
-To ti vysvetlím potom teraz poď somnou.
-Počkaj oblečiem sa.
-Na to teraz kašli, aj ja som v pyžame.

Vôbec som netušila o čo ide, znelo to však naliehavo tak som sa rozospaná postavila a v tej chvíli na nás Harry prehodil neviditeľný plášť. Zišli sme dolu po schodoch z dievčenských izieb do klubovne, prešli sme cez hlavný vchod. Tučná paní nás však trocha zdržala. „Kam sa tak skoro chystáte ?". Chcela som jej odpovedať, ale Harry ma chytil za zápästie a ťahal ma za sebou. Bola som nedočkavá a tak som naliehala na Harryho aby mi už vysvetlil o čo ide.

Harry sa poobzeral a zatiahol nás za roh, akoby sa uisťoval či o nás niekto nevidel.

-Harry už mi konečne povieš o čo ide ?
-Videl som Dracovho otca, ako sliedi po škole. Bolo mi to podozrivé tak som ťa šiel hneď prebudiť.
-A ty čo si hľadal na chodbe, keď si ho videl ?
-Nebol som na chodbe, ale v klubovni. Počul som nijaké zvuky z chodby tak som vykukol.
-Aha, a z čoho presne ho podozrievaš ?
-To ešte presne neviem, ale viem, že to nebude niečo pozitívne. Pozor už ide...pššššššt.

Okolo nás prešiel pán Malfoy. Neustále sa za seba nervózne obzeral. S Harrym sme sa vybrali za ním. Kráčali sme za ním tak 2-3 metre, tak veľmi mi bilo srdce, že som mala pocit, že ho bolo počuť až do veľkej sály. Pána Malfoy sme sledovali dovtedy, dokým sme neprišli k Dubledorovej pracovni. Orol ktorý slúžil ako schody zišiel a zatočil sa. Pán Malfoy kráčal hore do Dumbledorovej pracovne, my s Harrym samozrejme za ním. Tam naňho už čakala Narcissa. Vôbec som tomu nechápala.

Začali sa tam hádať, nevedela som o čom sa hádajú, každopádne sme s Harrym počúvali ďalej.

-Narcissa, už dnes.
-Nie, nie ! Lucius to nedovolím !
-Tichšie lebo nás tu nájdu.
-Draco ju milujem nedovolím, aby sa stalo niečo Lili a už vôbec nie Dracovi.
-Narcissa, Temný pán ho chce, chce ho prijať k nám k smrťožrútom.
-Nie, nie to, že my dvaja sme s ním spojení neznamená, že musí aj Draco. Nedovolím aby môj chlapec robil niečo proti svojej vôli. Lili neublíži nikto ani ty !
-Temný pán mi to prikázal, ja to spraviť musím inak vieš čo sa stane.
-Nie, Lucius to Draco ani ja nedovolím.

S Harrym sme nenápadne a potichu vyšli z Dumbledorovej pracovne. Plášť z nás dal dole až v klubovni. Nechápala som tomu. S Harrym sme si sadli do klubovne. Neviem kedy stihli prejsť tie dve hodiny, každopádne bolo už sedem, ale ostatný chvála bohu ešte spali, aspoň sme sa mohly porozprávať osamote.

-Harry myslíš, že majú naozaj niečo zlé za lubom ?
-Lili ty si tomu naozaj nepochopila ?

Ja ani neviem, možno som si to ani nechcela pripustiť, nechcela som si pripustiť to najhoršie. Viem však, že som tomu veľmi dobre pochopila.

-Lili, očividne plánujú urobiť z Draca smrťožrúta a tebe aj, keď nechcem myslieť na to najhoršie, plánujú ublížiť. Ak nie ak horšie.
-To...to je vylúčené !
-Je to viac než pravdepodobné.
-Čo mám teraz robiť ?
-Určite by si mala ísť za Dracom a povedať mu to.

Neváhala som a namierila som si to rovno k Slizolinskej klubovni. Mala som asi to najväčšie šťastie na svete, pretože som stretla Crabba pár metrov pred ich klubovňou. Poprosila som ho aby mi zavolal Draca, našťastie bol milý a hneď šiel. Keď som zbadala Draca hneď som sa mu vrhla okolo krku. Bol trocha zaskočený, ale objal ma tiež. „Lili ? Čo sa deje ?". Nevedela som sa od neho odtrhnúť, no nakoniec. „Môžme ísť niekam, kde budeme sami ?".
Nenamietal, tak som ho vzala na chodbu a zaviedla som ho na záchody umrnčanej Myrty.

Posadili sme sa do poslednej kabínky.

-Draco, jaaaa, neviem ako ti to mám povedať.
-Lili, upokoj sa a spusti.
-Tvoj otec chce z teba spraviť smrťožrúta, mňe plánuje pravdepodobne ublížiť, ale neviem kedy a kde, len chcem aby si sa držal na pozore.
-Na toto si kde prišla ?

Dracovi som povedala všetko čo sa udialo dnes ráno. Povedal, že nemá dôvod mi neveriť, pretože jeho otec je naozaj zlý aj, keď vie že by ho to mohlo zraniť. Draco bol veľmi, veľmi nahnevaný, postavil sa a zrýchlením krokom vyšiel zo záchodov. Rozbehla som sa za ním, nevedel som čo chce spraviť. „Draco stoj ! Čo chceš robiť ?!". Obmotala som sa okolo jeho ruky a šla som s ním.

-Čo chceš robiť Draco ?
-Idem za ním a vyriešim si to s ním sám.
-Nie prosím.
-Lili ty nechápeš, že sa ti môže niečo stať ?! To ja nedovolím !

Natrafili sme na pána Malfoya na chodbe. „Otec stoj !!". Draco naňho zreval, pán Malfoy sa otočil na nás. Očividne veľmi dobre vytušil, že už to všetko vieme a rozbehol sa smerom k najvyššej veži. Draco bežal, ja za ním, zastavili sme sa až na samom vrchu veže. Draco namieril svoj prútik na otca, jeho otec spravil to isté.

-Ale, ale Draco. Nerob hlúposti a skloň prútik.
-Veľmi dobre viem čo si si naplánoval s Voldemortom !
-Temný pán ťa chce prijať medzi nás, mal by si byť rád.
-Rád ? Byť smrťožrútom je pre mňa absurdné, keďže chcem viesť normálny život otec ! Lenže to ty asi nepochopíš.

Draco s otcom sa hádali. Draco sa stále staval predo mňa, chcel ma chrániť, ale ja jeho tiež preto som neváhala a namierila som svoj prútik proti pánovi Malfoyovi aj ja. V tej chvíli pán Malfoy vyslovil kliatbu. „Cruciato !". V tej chvíli som začala cíti neskutočnú bolesť. Mala som pocit akoby do mňa niekto bodal tisícmi nožmi. Zvíjala som sa na zemi od bolesti. V tom na vrch veže pribehla Narcissa s Dumbledorom. „Expelliarmus !!". Malfoyou prútik letel vzduchom riaditeľovi do ruky. V tej chvíľi ma bolesť prešla, na zemi som však ležala stále.

„Narcissa bež za Lili". Povedal riaditeľ zatiaľ čo ja som stále ležala ma zemi.

-Lucius ako si len mohol ?! Je to len chlapec ! A ublížiť Lili ?! Zbláznil si sa ?!
-Veľmi dobre vieš, že Temný pán mi to prikázal.

Dracov prútik bol stále namierený na jeho otca.

-Ja Lili milujem a ty si ju chcel zabiť len preto, že ti to ten tvoj pán prikázal ?! Dalo sa odmietnuť, aby som bol úprimný teraz mám chuť zabiť ja teba.
-Draco no tak ukludnime sa, skloň svoj prútik, pre tvojho otca už si idú dementori a vezmú ho do Azkabanu, len prosím skloň prútik.

Draco našťastie Dumbledore poslúchol. Ja si potom už nič nepamätám, pretože som omdlela. Zobudila som sa na ošetrovne. Pri mne ležal Draco, spal a tak som ho nebudula. Chytila som ho za ruku a oddychovala som ďalej.