Lili a jej prvý rok na Rokforte

Stále zamilovaný Harry

Dnešné ráno som sa zobudila veľmi ubolená.
Draco ráno stále ležal pri mne. Bol ako bábätko keď spal. Hrabla som mu do vlasov, on sa trocha pomrvil a zobudil sa.

-Prepáč nechcela som ťa zobudiť.
-To nič veď už bolo na čase, inak dobré ráno láska.
-Dobré ráno dráčik.
-Zasa provokuješ ?
-Nieeee vôbec nie.

Draco mi dal pusu a o chvíľu prišla madam Pomfreyová. „Zlatko už ti je lepšie ?". Súhlasne som prikývla a madam Pomfreyová ma prepustila z nemocničného krídla. Na schodoch som stretla Harryho, Herm, Rona a Elis.

-Pre boha ! Lili počuli sme čo sa stalo si v poriadku ? Boli sme aj za tebou, ale si spala.
-Áno som v poriadku veď tuna Draco bol cenú noc pri mne.
-To som rada.

Herm a Elis sa na mňa vrhli. Objímali ma asi 5 minút. Harry nás však rozdelil a upozornil, že o chvíľu máme byť vo veľkej sále. Hermiona mi povedala, že riaditeľ si zvolal dnes o jednej všetkých študentov do veľkej sály. O desať minút bola jedna takže sme sa museli poponáhlať. Keď sme prišli do sály každý sme sa usadili za svoje fakultné stoly.

Milý študenti, milý profesori. Dovoľte mi za malé ukradnutie vášho času. Chcem Vám však pripomenúť, že o pár dní sú skúšky. Samozrejme budú zo všetkých predmetov, preto dúfam, že ste sa všetci dôkladne pripravovali. Ale teraz k trochu príjemnejšej téme. Predposledný deň na škole bude pre vás študentov usporiadaná taká študentská párty ktorá je oslavou úspešne ukončeného ďalšieho školského roka. Ešte raz sa ospravedlňujem za zdržanie a prajem Vám pekný zvyšok dňa.

Verila som, že som dôkladne pripravená, priestoru sme si s dievčatami ale všetky predmety zopakovali. Sama zo seba som bola prekvapená, že som vedela všetko z dejín mágie. Všetky sme sa uistili že sme dokonalo nabiflené na záverečné skúšky a všetky sme boli nadmieru spokojné. Keďže dnes som nebola na celom vyučovaní musela som si dorobiť všetky úlohy, poznámky a doučit sa všetko čo mi z dneška chýbalo.

Trvalo mi to asi tri hodiny. V strede dňa sme už nič extra nerobili. Nudili sme sa všetky tri na izbe. „Baby ? Čo keby sme zašli večer k Hagridovi ?". Ani jedna z nás dvoch nemala námietky na Hermionin nápad, naopak sme sa veľmi potešili pretože sme naozaj nemali čo robiť.

-Zavoláme aj chlapcov Herm ?
-Jasná vec, nepôjdeme tam predsa samé.
-Dobre ja sa spýtam Draca a vy zavolajte Harryho a Rona.

Elis s Hermionou súhlasili a všetky tri sme sa poriadne obliekli a šli zohnať chlapcov. Keďže vonku bola ešte trocha zima tak som radila aj Dracovi nech sa oblečie. Všetci šiesti sme si veselo vykračovali k zakázanému lesu. Zaklopala som Hagridovi na veľké drevené dvere a už pri vchode bolo počuť Tesákovo brechanie. Pobavila som sa na hundrajúcom Hagridovi ako Tesákovi vraví nech je ticho. Keď otvoril dvere všetci sme ho šesťhlasne pozdravili. V očiach sa mu zaligotalo šťastie, keď nás videl. A aby som povedala pravdu aj ja som bola rada, že ho konečne vidím.

U Hagrida bola naozaj sranda, ale veľmi dobre sme si aj pokecali.

-Lili čo sa to včera vlastne stalo ?
-Je to komplikované, ale keď to chceš počuť.

Hagridovi som všetko rozpovedala. Pozeral na mňa s vyvalenými očami a prekvapeným výrazom. Stále ma pozorne počúval ako by som mu rozprávala nejaký dobrodružný príbeh. Bol naozaj veľmi prekvapený čo je Lucius Malfoy zač. Videla som na ňom že má aj tak trochu ľutuje, ale nemal dôvod prečo, hlavná vec, že sa mi nič nestalo.

-No a takto to všetko bolo.
-Pfuuuuuu tak to je pecka.
-Je to smutné, keď otec môjho priateľa ma chcel zabiť, v podstate ľutujem Narcissu a tuna Draca. Hlavná vec, že už sú aj oni v poriadku.
-No to je jasná vec, hlavne, že sa Vám nič nestalo, a to všetkým.
-To hej, ale čo tak odbočiť od tejto témy a bavit sa o niečo veselejšom ?

Hagrit nám potom po celý čas rozprával vtipy, pili sme čaj a napchávali sme sa koláčmi. Harry ku koncu však nebol moc veselý. „Potrebujem sa ísť vyvetrať, ospravedlňte ma". Harry vyšiel zadným vchodom. Bol tam asi desať minút. Ponúkla som sa, že pôjdem za ním. Ostatný sa bavili ďalej. Keď som vyšla zadným vchodom zakopla som a skoro som zletela zo schodov. Zakopla som o Harryho, sedel na schodoch a ja som si ho nevšimla no našťastie ma zachytil a ja som nespadla. Bol nejaký smutný tak som sa ho samozrejem začala vypytovať.

-Harry deje sa niečo ?
-Ani nie.
-To čo znamená "ani nie" ?
-Lili, občas to nie sú motýle v brucho čo ti napovedia, že si sa zamiloval, ale bolesť.
-Ty si sa nešťastne zamiloval ?
-Áno.
-Ak sa smiem spýtať, kto to je ? Je to nejaká nová ?
-Nie je to žiadna nová.
-A kto to potom je hm ? Veď vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek.
-Lili veľmi dobre vieš, že už niekoľko mesiacov si to ty. Bolí ma, keď ťa vidím s Dracom, keď ťa vidím objímať ho, bozkávať ho, držať ho za ruku.
-Am..eeee... ja neviem čo ti na to povedať.
-Nemusíš hovoriť vôbec nič.
-Harry ja ťa mám naozaj veľmi rada, ako kamarát si naozaj perfektný, pochopíš ma, vypočuješ ma, ale milovať ťa nemilujem je mi to ľúto ale nie.
-Ja viem, ale neviem čo mám robiť.
-To neviem ani ja Harry, je mi ťa ľúto, ale milujem Draca.

Harryho som objala čo najpevnejšie. Videla som aký bol smutný. Človek si nevyberie koho bude milovať, ja mám Draca a je mi ľúto, že Harry je sám. Ja s tým však nič neurobím. Postavila som, Harrymu som natiahla ruku aby sa postavil tiež, chcela som aby sme už šli dnu. Harry odmietol a ostal tam sedieť ako také klbko nešťastia. V tejto veci som mu nevedela pomôcť. Ja som sa vrátila dovnútra, ešte pred tým som mi však povedala aby nebol dlho pretože je zima. Sadla som si za stôl a oprela som si hlavu o Dracove rameno.