Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

4. Chapter

V hlave mi treštilo akoby som tam mala celú zvonkohru, ale to mi nebránilo aby som si pustila hudbu úplne nahlas. No čo proste vždy keď niečo robím musím mať pustenú hudbu. Vždy mi pri nej ide práca ľahšie. A tak to nebolo ani pri balení. Kým som rozmýšľala čo si mám ešte zabaliť, oči padli na notebook. Po tom ako som si písala naposledy s Ianom som ešte nebola prihlásená, lebo som mala školu a potom som oslavovala. Mala som také tušenie že tam na mňa čaká od neho správa. Ale prečo ho tak zaujímam? Tomuto som fakt nechápala. Veď keby sme sa poznali tak nepoviem. Ale nepoznáme. Tak prečo? Nakoniec som si sadla k noťasu a prihlásila sa. No samozrejme. Nemala som len jednu správu.

„Tak ako dopadlo moje slniečko?“

„Platí to stretnutie? Alebo ťa mám prísť uniesť?“

„Haloooooo..“

„Tss čistý ignor.“

„Ale no táák! Ozvi sa.“

 „Ty ma nemáš rada. :(“

„Budeeeem plakať.“

Musela som sa nad tým zasmiať. Ten chlap je neskutočný. On asi fakt nepotrebuje spánok, ani nemá prácu, ani sa nevenuje priateľom. Pokrútila som nad ním hlavou a potom mu odpísala.

„Vieš o tom že si ako malé decko?“

„Viem.“ Odpoveď prišla blezkovo. Ani som si nevšimla, že je tiež prihlásený. Pozrela som sa na hodiny a podľa všetkého to vychádzalo, že u neho bol čas obeda. Takže mal zrejme prestávku.

„Nemáš iné na práci ako sedieť na PC?“

„Nie! Čakám na teba.“

„Neznamená že keď máš obednú prestávku, tak máš sedieť na nete, ale že sa máš ísť najesť.“

„Veď ja jem aj píšem. Dokonca stíham debatovať aj s Ninou, ktorá sa na mne smeje, keď vidí ako sa tvárim.“

„Že ju pozdravujem. :D“

„Ešte aj ty sa na mne smej.“

„Bože chráň. By som si nedovolila, robiť si srandu z pána Somerhaldera.“

„Nie vôbec! Akoby som ťa videl. A ešte si mi nepovedala, ako si dopadla.“

„No celkom dobre.“

„Ako celkom?“

„Tak že si balím veci na prázdniny. A už musím bežať, lebo mám ešte veľa práce. Ahoj.“ Ani som nečakala na odpoveď a hneď sa odhlásila. Ešte by ma zasypal ďalšími  otázkami. Táto odpoveď mu musí stačiť. Veď sa možno uvidíme už o dva dni.

Balenie mi išlo jedna radosť. Pobehovala som po dome a pospevovala si piesne, ktoré som mala pustené, keď zrazu niekto zazvonil. Keďže som bola doma sama, zbehla som dole aby som mohla otvoriť. Vo dverách stál, ale Jason a v ruke mal veľkú kyticu ruží.

„Ahoj.“ Ozval sa hneď ako som otvorila dvere.

„Kvetmi si ma nekúpiš. To predsa vieš.“

„Tak ako sa ti mám ospravedlniť? Fakt ma to mrzí.“  Povedal s prosebným pohľadom.

Naznačila som mu aby šiel dnu a smerovala som hore do izby, kde som vypla hudbu, aby sme sa mohli porozprávať.

„Pozri Jay. Ja som tiež bola prekvapená, keď mi Nikki povedala že ideme skôr a netešilo ma keď som musela zrušiť plány s tebou. Ale stalo sa a tiež sa nechcem hádať.“

„Fakt prepáč. Ja som nechcel na teba tak vybehnúť. Wey vieš ako moc ťa milujem a strašne zúrim, že nemôžem s tebou stráviť toto leto. Proste som si myslel, že strávime ešte tento víkend spolu.“

„Ja viem.“ Podišla som k nemu, aby som ho mohla objať.

Vzal mi tvár do dlaní a začal ma vášnivo bozkávať. Zľahka ma vzal do náručia a položil ma na posteľ. Sladkými bozkami prechádzal od pier ku krku až sa dostal ku kľučnej kosti. Jednou rukou ma hladil pod tričkom a druhou sa mi hral s vlasmi. Vyzliekla som mu tričko a on vyzliekol na oplátku to moje. Už sa chystal zhodiť so mňa aj posledné veci, keď zrazu dole buchli dvere.

„Zlatko som doma. Si hore?“ Ozval sa hlas zdola.

„Do riti. To je mama! Musíš sa schovať.“ Vyskočila som z postele a tlačila som Jasona do mojej kúpeľne.

„Wey neblázni. Veď tvoja mama je v pohode. Predsa vie že spolu chodíme, tak kde je problém.“ Protestoval.

„To áno ale nemusí nás hneď načapať v posteli.“

„Sme predsa dospelí, tak prečo sa máme schovávať?“

„Nekecaj a padaj sa schovať.“ Potlačila som ho do kúpeľne a zabuchla dvere práve vtedy keď mama vošla do izby.

„Ahoj zlatko, tak tu si. Si tu sama? Som počula nejaké hlasy.“

„Je ahoj mami. Áno som sama, len som telefonovala.“

„Aha. Ako ti ide balenie? Aj tak si myslím, že je to hlúposť keď chceš ísť takto na dva mesiace preč.“

„Mamiiii. Preboha ja si chcem aj trošku užiť a nie len stále trčať tu.“

„No áno, ale tak dva mesiace? A čo Jason?“

„Čo s ním?“

„Tak chodíte spolu. Ako to bude medzi vami, keď budete tak dlho od seba.“

„Veď budeme v kontakte.“

„Ale telefón nie je ako na živo.“

„Mami prestaň to znova preberať. Musím sa ešte dobaliť a potom musím bežať ešte za Nikki. Tak ma teraz ospravedlň.“ Doslova som ju vysúkala z izby a zabuchla dvere.

Rýchlo som vbehla do kúpeľne, ale nikto tam už nebol. Len som si našla odkaz na vani.

„Radšej som zdrhol, keby náhodou chcela ísť tvoja mama do kúpeľne. Keď už si ma tak pred ňou skrývala. A keďže sa už nestretneme, tak si uži prázdniny. Budeš mi strašne chýbať. Ľúbim ťa.“

To je blázon on zdrhol oknom. Veď si mohol niečo dolámať. Skákať z druhého poschodia. Šak ja si to s ním ešte vybavím.

Rýchlo som si išla nahádzať posledné veci do tašky a pobrala sa za Nikki. Práve sa chystala niekde von tak sme sa len v rýchlosti dohodli na ráno a mohla som sa vrátiť domov, kde som šla rovno do postele. Neviem či už moje podvedomie sa presunulo do Texasu, ale sníval sa mi taký pekný sen s Ianom, ako sme sa tam  stretli a užíval si čo nám hrdlo ráčilo. Fakt zvláštne čo vypotí moja myseľ. Keď som sa ráno zobudila, bola som celá nabudená adrenalínom. Pobehovala som hore dole a nemohla sa dočkať kedy už vyrazím na letisko. Keď som však smerovala k autu ešte som sa naposledy otočila k nášmu domu.

„Zbohom domov môj, hor sa nové dobrodružstvá.“ Zakričala som. „A Ian teš sa, lebo ja sa blížim závratnou rýchlosťou.“ Povedala som si tichšie a pobrala som sa k autu.