Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

28. Chapter

V Ianovom náručí som sa cítila tak bezpečne, ale zároveň som chcela zutekať.  Paul si to ešte vypije, že ma Ianovi takto podhodil a pri tom tvrdil, že nič neplánuje. Ja som to vedela! Pozrela som na Iana a jemu sa objavil na tvári úsmev.

„Už som si myslel, že mi ťa Wesley ukradol a ty si so mnou ani nezatancuješ.“

„No vlastne som...“

„Si sa mi chcela vyhnúť. Tak ako posledné dni.“ Povedal smutnejšie.

„Nie! Chcela som si s tebou zatancovať, hneď ako by som sa zbavila Paula.“ Zaklamala som mu a usmiala sa naňho.

„Vieš čo nechápem?“

„Čo?“

„Cítim, že ku mne niečo cítiš a chceš byť so mnou, tak ako ja s tebou. Ale nechápem prečo sa mi potom už mesiac vyhýbaš?“ A je to tu. Toto téma som nechcela rozberať.

„Ian veď ja sa ti nevyhýbam. To si odkiaľ pobral?“

„Tak prečo, vždy keď sa k tebe priblížim, tak si niečo nájdeš aby si nemusela byť so mnou?“

„To nie je pravda. Len som mala jednoducho veľa práce. Veď vieš, že ste mali veľký sklz. Stále sme mali niečo na práci a potom som padla do postele úplne mŕtva.“

„Aj tak si myslím, že...“ Stopla som ho v polovici vety, tým že som mu dala prst pred ústa.

„Ian prosíííím!!! Nechaj to tak.. Som tu a teraz.“

„Áno si, ale...“ Moje sebaovládanie zrejme nie je až také pevné ako som si za posledný mesiac nahovárala, pretože tým čo som spravila sa rozpadlo na márne kúsky. Vtisla som mu pusu a tým ho umlčala. Ostal mierne zaskočený, ale po chvíli sa spamätal a začal spolupracovať. Pri tom sme sa pohupovali z nohy na nohu a vôbec sme nevnímali kedy sa zmenila hudba. Ako prvý sa odtiahol Ian. Usmial sa a pozrel mi do očí.

„Čo keby sme sa vytratili?“ Pošepol nakoniec a ja som len prikývla.

Vybehli sme na chodbu, kde ma oprel o stenu a začal znova bozkávať. Nepáčilo sa mi, že sme tak na očiach, tak som ho začala od seba odtláčať, aby prestal.

„Ian počkaj. Tu nie.“

„Tak poďme ku mne.“ Navrhol.

„Ako do hotela?“

„Nie. Ku mne domov. Kúsok odtiaľto mám dom. Tak poď.“ Povedal a ťahal ma k východu.

„Počkaj a čo ostatný?“

„Oni sa o seba postarajú.“ Pobozkal ma a pobrali sme sa von, kde sme si vzali taxík.

Kým Ian platil, ja som len tak stála a dívala som sa na ten krásny veľký dom predo mnou.

„Páni. Tu bývaš?“ Spýtala som sa ho, keď prišiel ku mne a objal ma.

„Hej. Taký môj malý domček. Ideme?“ Usmial sa a viedol mam k domu.

„Malý? Rob si srandu z plasteliny. V tejto štvrti sa nenájde ani jeden dom čo by si mohol nazvať malým. Všetky sú ako vystrihnuté z katalógov.“ Usmiala som sa.

Len čo sme vošli do domu, otočil si ma k sebe a začal ma vášnivo bozkávať. Vzal ma do náručia a niesol ma zrejme do svojej spálne, kde ma zľahka položil na posteľ. Prevalila so sa naňho a znova ho začala bozkávať. Perami som mu prechádzala po brade a pomaly som skĺzla na krk, až kým ma nezastavil golier jeho košele. Rukami som mu začala rozopínať gombíky, až sa mi nakoniec podarilo mu tú košeľu vyzliecť. Prešla som mu rukou po nahej hrudi až k opasku nohavíc a jedným ťahom ho rozopla. Keď som si všimla ako sa na mňa pozrel, musela som sa usmiať. Nevnímala som nič iné len jeho prítomnosť. Vzrušenie z tejto chvíle, z jeho dotykov a bozkov mi zatienilo myseľ. Videla som len jeho oči plné túžby a bozky. Jeho dotyky som vnímala všetkými svojimi zmyslami.  Prstami ma hladil po celom tele a láskal každý kúsok môjho tela. Cela som sa zachvela keď mi potichu šepkal do ucha, ako ma veľmi miluje. Oddala som sa svojim citom a túžbam. Boli sme ako jeden. Ležala som na jeho nahej hrudi a on ma hladil po chrbte. Ani neviem ako a zaspala som. 

Bolo tak krásne sa ráno zobudiť v Ianovom náručí. Ešte spal, ale aj zo spánku sa usmieval. Bol tak krásny. Ako anjelik. Potichu, aby som ho nezobudila, som vyliezla s postele, hodila cez seba deku a vyšla som na terasu sa nadýchať čerstvého ranného vzduchu. Chvíľu som tam len tak stála a premýšľala, keď ma zrazu zozadu objal.

„Dobré ráno láska.“ Šepol mi do ucha a pobozkal ma na krku.

„Aj tebe dobré. Spal si dobre?“

„Najlepšie, lebo som mal pri sebe teba. Robíme pokroky.“

„Aké?“ Spýtala som sa zvedavo.

„Toto je prvý krát čo si mi neušla.“

„Čo? Kedy som ušla?“

„Minule, po tej maškarnej party si ušla skôr, ako som sa zobudil. Ale dnes.. dnes si tu ostala.“

„Hej som tu.“ Potvrdila som mu a tuhšie som sa k nemu pritisla. „Je tu tak krásne. Až sa mi nechce vrátiť do reality.“

„Tak tu ostaňme.“ Navrhol.

„Keby sa to dalo. Ale musíme sa vrátiť. Čaká na nás práca.“

„Ja viem.“

„Dám si len sprchu a môžeme ísť.“

„Môžem sa pridať?“ Šibalsky sa usmial.

„To teda nie! Nemôžeš.“ Povedala som vážne a on zosmutnel. „Nemôžeš, ale musíš.“ Usmiala som sa a pobozkala ho. Po sprche sme si dali ešte rýchle raňajky a vybrali sme sa naspäť do hotela. Už na nás čakali ostatný, ktorý si samozrejme neodpustili blbé narážky na náš neskorý príchod. Keď sme sa dohodli s ostatnými kedy sa poobede stretneme, aby sa mohlo všetko prichystať na autogramiádu, vybrala som sa s Nikki do našej izby prezliecť sa. Vbehla som do kúpeľne, aby som sa mohla trochu upraviť. Keďže sme s Ianom prišli až pred obedom, tak som nemala na úpravu moc času. Natiahla som na seba len džínsy a tielko a vlasy som si vypla do copu a vrátila som sa naspäť do izby. Nikki ma chvíľu v tichosti sledovala, lenže nakoniec to nevydržala. 

„Tak hovor.“

„O čom?“

„Netvár sa ako neviniatko. Ty a Ian..“ Pozrela na mňa zvedavo, ale ja som ju naschvál naťahovala a tak som sa nechápavo na ňu pozrela. „ Ale no ták. Kde ste boli? A ako? Teraz ste spolu? Už ma nenapínaj.“ Vyzvedala.

„Nie si tak trochu zvedavá?“

„Wendyyyyyy.“ 

„Tak fájn! Boli sme u Iana doma a bola to ta najúžasnejšia noc v mojom živote.“

„Aaaaaa takže ste spolu...“ Prikývla som. „To je úplne super. Takže už sa mu nebudeš vyhýbať?“

„Jaaa...“ Začala som, ale prerušil ma telefón, keď začal zvoniť.

Keby som vedela, ako mi tento telefonát zmení túto šťastnú chvíľu tak by som to nikdy nezdvihla.