Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

12. Chapter

Stála som tam celá stŕpnutá. Ian ma stále držal za ruku a vôbec nechápal čo sa deje. Chcel si ma pritiahnuť naspäť k sebe, ale ja som cúvla.

„Wey čo sa deje?“ Spýtal sa, ale keď som nedokázala zo seba vydať ani hlásku, chytil mi tvár do dlaní, aby som sa na neho pozrela a pritiahol si ma bližšie k sebe.

„Spravil som niečo? Ak je to pre ten bozk.... Prepáč asi som nemal, ale nedokážem sa viac držať bokom.“ Ja som sa od neho odtiahla a pozrela ku dverám. Tá osoba tam už nebola.

„Ja.. Ja.. Prepáč, ja musím.. Ian prepáč, ale ja už musím..“ Ani som nedokázala dať dokopy celú vetu. Vytrhla som sa mu z náručia a bežala smerom k dverám. Cestou von som si všimla, že na mňa Nikki pozerala súcitným pohľadom, takže musela vedieť čo sa deje. Keď som vbehla do haly hneď som ho zbadala. Stál pri recepcii a niečo tam podpisoval. Keď ma zbadal chcel čo najrýchlejšie odísť.

„Prosím počkaj.“ Volala som, ale nepočúval ma, tak som sa rozbehla za ním von. 

Keď som ho dobehla, chytila som ho za ruku.

„Prosím chcem ti to vysvetliť.“ Pozrel na mňa a ruku vytrhol z môjho zovretia a odstúpil.

„Nemáš čo. Videl som toho dosť. Tak na toto si sem išla? A ja ako taký hlupák sa naháňam za ľuďmi, len aby som mal pár dni čas. Len aby som ťa mohol prekvapiť. A čo tu nájdem?? Ako sa olizuješ s tým imbecilom a viem si predstaviť kam by ste sa až dostali, ak som sa tu nezjavil.“ Už sa mi tlačili slzy do očí. Veľmi ma bolelo čo mi hovorí, ale vedela som že má pravdu a právom sa hnevať.

„Jay prosím.. ono to nie je..“ Nestihla som to ani dopovedať, lebo mi hneď skočil do reči.

„Nie ty ma už o nič nepros. A nesnaž sa mi nahovoriť, že to nie je tak ako to vyzerá, lebo ja viem čo som videl. Stala sa s teba obyčajná kurva. Vieš čo? Rob si čo chceš, ale keď ťa ten manekýn využije a potom odkopne tak za mnou nelez. Ja ťa už v živote nechcem vidieť.“ Po tomto sa mi už slzy liali po lícach ako vodopády. On sa otočil a chcel odísť. Ešte raz som ho chytila za ruku a chcela ho otočiť ku mne, ale vytrhol sa mi a ja som tým trhnutím spadla na zem. Ani sa len neotočil a odišiel. Sedela som tam na schodoch a plakala, keď niekto prišiel zozadu a pomáhal mi vstať. Pomedzi slzy som sa pozrela kto to je a všimla si že je to Ian. Hodila som sa mu okolo krku a on ma silno objal. Hladil ma po vlasoch a do ucha mi šepkal, že to bude dobré. Bola som taká zničená, že mi už pomaly dochádzali sily a nevládala som sa udržať na nohách. Ian to nejak vycítil, vzal ma do náručia a niesol do mojej izby, kde ma opatrne položil na posteľ. Chcel odísť, aby som si pospala, ale ja som ho chytila za ruku.

„Prosím zostaň tu so mnou.“ Povedala som mu cez slzy. „Aspoň kým zaspím. Nechcem tu byť sama.“ Prosila som ho a on si nakoniec ku mne sadol a stále ma hladil po vlasoch.

„Mrzí ma čo som spôsobil. Toto som nechcel. Ale ja som sa do teba zaľúbil. Nevedel som že ten chalan na to príde takto.“ Čo on si to vyčíta? Nie veď.. pokrútila som hlavou.

„Nie je to tvoja vina. To ja. Nemala som si ťa tak pripustiť k telu. Mala som si držať odstup. Ale to sa nedá. Ja sa v tvojej blízkosti cítim tak dobre. Ja... ja.. nemala som.. to ja som mu ublížila.. to ja som tá špina..“ Znova som sa nezadržateľne rozplakala.

„Tšššš. Prosím neplač. Nemyslí na to.“ Vzal si ma do náručia a snažil sa ma utíšiť. Ani neviem ako, ale zrejme ma zmohla únava a zaspala som.

Dokonca ešte aj v spánku sa mi zjavovali Jasonové slová. Strhala som sa zo spánku. Celá zadychčaná som sa posadila na posteli. Všimla som si Nikkinu posteľ, ktorá bola prázdna. Pozrela som sa vedľa seba a uvidela som tam ležať Iana a sladko spal. On tu zostal? Pomyslela som si a keďže som ho nechcela budiť, tak som sa potichu vykradla z postele a išla sa opláchnuť. Zabudla som si vziať zo sebou čisté veci a tak mi neostávalo nič, len sa po sprche zabaliť do osušky a dúfať, že Ian ešte spí. Otvorila som dvere a skoro som dostala mrtvicu. Ian stál totižto za dverami a práve sa chystal zaklopať.

„Ahoj si v poriadku? Zobudil som sa a nebola si v posteli tak som ťa išiel hľadať.“

„Keď nájdem svoje srdce, ktoré sa zľaklo a ušlo tak ti poviem či som v poriadku.“

„Prepáč nechcel som ťa vystrašiť.“

„V pohode. Už som si pri tebe zvykla.“

„A ako sa cítiš.. je ti lepšie?“ Spýtal sa a potom sa na mňa uprene zahľadel.

„Je mi...“ Zarazila som sa keď som si všimla na čo hľadí. Ešte stále som totižto stála pred ním len v osuške. Zrazu som zacítila ako sa mi hrnula červeň do tváre.

„Asi by som mala.. no mala by som... prepáč idem sa obliecť.“ Vysúkala som zo seba. Páni ja pri ňom ešte začnem koktať. Obišla som ho aby som si mohla na seba niečo vziať. On ma však chytil za ruku a tým ma otočil k sebe.

„Si zo mňa nervózna. Prečo?“

„Nie som.“ Zaklamala som, ale on to prekukol.

„Cítim to a aj vidím. Keď som si všimol, že si tu len v osuške.. Čo ti mimochodom strašne sekne.. Celá si sa začala červenať a koktať. A teraz keď stojíš tesne pri mne, celá sa chveješ a srdce ti bije ako o preteky.“

„Ian prosím, toto mi nerob.“ Bola som s neho celá paf, ale ešte stále som musela myslieť na Jasona a na to čo mi povedal.

„Čo ti robím?“ Spýtal sa zvedavo.

„Zahrávaš sa so mnou. Takto sa správaš zrejme ku každej.“ Pokrútil hlavou.

„Nie!!.. Prečo si to preboha myslíš. Ja sa s tebou nechcem zahrávať. Ty to nevidíš? Nevidíš že ťa milujem?“ V tom sa sklonil a začal ma bozkávať. Ja som ho, ale odtiahla od seba.

„Ja nemôžem.“ Šepla som a oprela si hlavu o jeho plece. 

„To kvôli tomu čo na teba včera nakričal? On si to nezaslúži. To mi ver.“

„Ty to nechápeš. Bola som s ním vyše troch rokov tak sa nečuduj, že sa cítim byť vinná za to, ako to skončilo. Nedokážem sa len tak zo dňa na deň znova zamilovať.“

„Ale ty už si sa zamilovala.“ Ostala som naňho hľadieť s vypleštenými očami.

„No ták. Vážne si myslíš, že to dokážeš zakryť? Cítiš ku mne niečo. Viem to.“ Áno je to pravda. Naozaj k nemu cítim veľkú náklonnosť, ale teraz nemám sily na to, aby som to riešila.

„Mal by si už ísť.“ Povedala som mu a odstúpila.

„Naozaj to chceš? Mám odísť s tvojho života?“ Nebol nahnevaný, ale smutný.

„Neviem. Proste potrebujem byť sama a premýšľať. Prosím choď.“

Na to už nič nepovedal a odišiel. Zavrela som za ním dvere o ktoré som sa oprela a zviezla sa na zem.