Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

10. Chapter

Druhý deň ráno som sa zobudila na to ako ma niečo šteklilo. Otvorila som oči a uvidela, ako Nikki leží cezo mňa a vlasy sa jej rozprestierali cez moju tvár. Nechcela som ju budiť tak som sa potichu s pod nej vyvliekla a zamierila do kúpeľne dať si sprchu. Keď som už bola svieža ako rybička potichu som sa vrátila do izby. Práve keď som tam vošla niekto slabo zaklopal. Išla som otvoriť a vo dverách stál Paul.

„Hej čo tu robíš takto skoro?“

„Prepáč. Zobudil som ťa? To som nechcel. Vlastne som bol len zvedavý, ako sa má Nikki. Naozaj ma to strašne mrzí. Netušil som, že Torrey príde a bude robiť taký cirkus.“ Začal sa ospravedlňovať.

„Paul brzdi. Ty predsa nemôžeš za to čo vystrája tá hysterka. A Nikki bude v pohode. Ešte spí.“

„To som rád. Nechcel by som aby sa kvôli tomu trápila.“ Povedal, ale zostal smutný.

„Deje sa ešte niečo?“ Trochu som vyšla na chodbu a privrela som dvere.

„No ja... ja neviem ako... vieš ja a Nikki a potom do toho Torrey..“ Nevedel sa vymotať sám zo seba. Ale ja som to pochopila hneď.

„Paul tebe sa Nikki páči a nevieš ako sa zachovať, keďže chodíš s Torrey? To si chcel povedať?“

„Ja neviem čo presne cítim, ale je mi s ňou fakt dobre. A nechcem jej ubližovať.“

„Paul čo keby som sa neskôr za tebou zastavila a porozprávame sa o tom. Teda ak chceš.“ Iba prikývol.

„Vďaka Wey. Si naozaj poklad. Ani sa nečudujem, že sa Ian do Teba zbláznil. Budem ťa čakať. Ale teraz už idem, lebo sa musím niekoho zbaviť. Tak sa vidíme neskôr.“

„Jasné ahoj.“ Rozlúčila som sa s ním a vošla do izby. Keď som zatvorila dvere, skoro som dostala infarkt.

„Čo tu chcel?“ Spýtala sa ma Nikki za chrbtom a ja som sa tak naľakala, že som jej skoro vlepila ako mi vyleteli ruky.

„Do riti Nikki. Musíš ma takto strašiť? Si môžeš s Ianom podať ruky. Ten je tiež na to expert.“

„Sorry nechcela som. Tak čo tu chcel Paul?“

„Prišiel sa ospravedlniť za tú čúzu a chcel vedieť ako sa cítiš.“

„Aha.“

Vyzerala celkom v pohode, ale vedela som že sa trápi. Zrejme k Paulovi cítila niečo viac ako mi povedala.

Keď sa aj ona obliekla mohli sme sa vybrať na raňajky. No keby som vedela kto tam bude tak tam ani nejdeme. Hneď ako sme tam vošli sme pri jednom stole zazreli Paula s tou... ani jej neviem prísť na meno. Nikki pri tom úplne stuhla a začala cúvať.

„Nie! Takú radosť jej predsa nespravíš.“ Povedala som jej a ťahala ju dnu.

„Ja nemôžem.“

„Ale môžeš! Nechceš jej predsa ukázať že sa jej bojíš. Hlavu hore a ideme.“

Keď sme prechádzali okolo ich stola, naschvál som spomalila, aby som pozdravila Paula.

„Dobré ránko Paul.“ Povedala som mu a usmiala sa.

„Ahojte.“ Pozdravil nás obe, ale netváril sa moc nadšene že tam sedí s tou Torrey.

Tá sa pozrela na Nikki a vstala.

„Čo to robíš?“ Vyhŕkol na ňu Paul.

„Pokoj zlato. Chcem sa ospravedlniť za ten včerajšok.“ Potom sa otočila na nás, ale v tvári mala taký pohľad, že to čo povie určite nebude úprimné.

„Prosím prepáč, že som včera na teba tak vyletela. Strašne som sa unáhlila. Paul mi vysvetlil, že Vás spoznali, len nedávno a že ste dostali od nich pracovnú ponuku. A že v tom nič iné nie je. Boli ste len na večeri a dobre ste sa bavili.“ Normálne som čakala, že sa začne topiť nad tou svojou rečou. Je to obyčajná zmija. Tá by spravila čokoľvek, len aby si Paula udržala.

„To nevadí.“ Povedala Nikki a bolo na nej vidieť, že už by odtiaľ najradšej vypadla.

„Fajn. Pokecali sme si, ale my sa už ideme najesť.“

Sadli sme si o kus ďalej k stolu a objednali si raňajky. 

„Dúfam že si jej neverila tie keci? Je strašne falošná.“ 

„Čo si. Veď som videla, ako mi pohľadom naznačovala, že Paul je len jej a že mi nedovolí aby som sa čo i len k nemu priblížila."

„Hej je to...“ Už som mala na jazyku nejakú poznámku, keď v tom ma vyrušil... veď viete kto.

„Bré ránko slniečka moje. Ako ste sa vyspinkali?“ Pozdravil nás Ian a sadol si ku mne pričom ma objal okolo pliec.

„Hmm boli sme také unavené, že sme zaspali v jednej posteli.“ Trošku ho podpichnúť nezaškodí.

„No pekne. Dve slniečka v jednej posteli. A ja som bol kde stratený?“ Zatváril sa dotknuto.

„Óooo prepáč zlato. Na teba sme akosi zabudli. Možno nabudúce.“ Povedala som to síce zo žartu, ale hneď som to oľutovala.

„Beriem ťa za slovo poklad.“ Usmial sa a dal mi pusu na líce.

„Tak fajn. Čo máte dnes v pláne? Nechce sa vám ísť so mnou na letisko vyzdvihnúť to naše osadenstvo čo tu ešte chýba? Aspoň sa zoznámite, keď už budete s nami tráviť čas pri našom turné po štátoch.“

„Chcel si povedať, tu v Texase nie?“

„Hups  my sme vám to asi nepovedali dôkladne čo?“

„Ako dôkladne?“

„No my vás chceme vziať na celé naše turné. Nie len tu.“

„To si robíš srandu.“ No on len pokrútil hlavou. „Tak fajn a kto to má ešte prísť?“

„Príde ešte Matt, Zach, Steven a Candice. Takže idete?“

„Jasné.“

„Tak za hodinu?“

„Fajn za hodinu budeme na recepcii.“ Už sme odchádzali, keď som dostala také nutkanie ho pobozkať. Nakoniec som mu len vrátila pusu na líce a pobrala sa do izby.

Vo dverách sme stretli Ninu a Mika, ktorý sa usmial a zvesela nás pozdravil. V izbe sme sa rýchlo prezliekli a bežali na recepciu kde nás už čakal Ian.

Na letisko sme dorazili asi desať minút pred príletom. 

„Určite sa im budete páčiť.“ Nadhodil Ian, keď sme sedeli na lavičke a čakali.

„To dúfam. Prídu traja nový fešáci tak snáď aspoň jedného zaujmem.“ Začala som ho podpichovať a radšej som sa postavila, lebo som vedela ako bude reagovať. Nestihla som ani napočítať do tri a on vstal tiež.

„Máš desať sekúnd nadskok. Raz, dva, tri...“ Začal rátať a ja som len cúvala. No keď sa za mnou rozbehol, dala som sa na útek. Páni musím uznať, že kondičku má fakt dobrú. Statočne ma popreháňal po celej letiskovej hale. Nakoniec ma predsa len chytil a zovrel v náručí. Ešte stále zadychčaná som naňho hľadela a čakala čo chce spraviť ďalej.

„Takže prídu nový hej? Ja ti nestačím?“ 

„Ako ma chceš presvedčiť, že si lepši ako oni?“

„Čo myslíš?“ Nadvihla som obočie a v tom ma pobozkal.