Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

13. Chapter

Netuším ako dlho som tam na tej zemi sedela no zrazu niekto zaklopal. Nejak som vedela, že Nikki to nebude. Aj keď bolo dosť čudné, že od včerajška sa tu neukázala. Zaujímalo by ma kde spala.

„Nie som tu.“ Nakoniec som sa ozvala v snahe, že to dotyčného omrzí a pôjde preč.

„Wey otvor! To som ja Paul.“ Paul? Čo tu ten robí? No jasné, Ian sa stihol vyžalovať. Ja ho asi pretrhnem.

„Choď preč Paul! Nechcem teraz nikoho vidieť.“

„Nejdem nikam, kým sa neporozprávame!“ Prehovoril vážne a ja som si povzdychla. Pozbierala som sa na nohy a otvorila.

„Vy Američania ste všetci taký tvrdohlavý?“ Pozrela som naňho uslzenými očami.

„Bacha ja som pôvodom Európan. Tak to nezvaľuj na Ameriku.“ Usmial sa.

„Čo si chcel Paul? Vážne nemám náladu na debaty.“

„Viem. Ian niečo spomínal. Chcel som vedieť, ako ti je.“ Pozrela som naňho a znova sa mi začali tlačiť slzy do očí.

„Asi nie dobre.“ Zašomral a prikročil ku mne, aby ma objal.

„Paul ja na toto nemám sily.“ Drmolila som.

„Ja to chápem. To bude dobré.“ Tíšil ma.

„Čo všetko ti povedal?“ Spýtala som sa ho a odstúpila.

„Len to že na teba nakričal priateľ a si z toho zničená. A ešte, že ste sa rozprávali a nechceš si priznať čo k nemu cítiš.“

„Ja si vážne nemám čo priznať.“

„Vážne?“  Pozrel na mňa zo zdvihnutým obočím.

„Nedívaj sa tak na mňa!“

„Ako?“

„Do riti Paul! Čo si mám priznať? Že milujem svojho priateľa.. teda už ex priateľa a že začínam niečo cítiť aj k Ianovi? Fajn! Mám len strach, že ma využije a potom odkopne. To by som už asi nezvládla. Preto si držím odstup. Nechcem sa na neho viazať, aby som potom netrpela. Veď ja bývam v Anglicku a on v Amerike. Neklapalo by to.“ Spustila som svoj monológ.

„Prečo si myslíš, že sa chce s tebou len zahrávať? Niečo ti poviem. Ian je v tom až po uši. A tá diaľka sa dá zvládnuť, keď sa chce.“

„Ja neviem. Musím si to nechať uležať v hlave.“

„Fajn, ale už sa nebudeš trápiť. OK?“ Pozrela som naňho, že ako to myslí. „Nebudeš tu predsa zavretá.  Ideme sa dole najesť s ostatnými a potom sa pôjdeme zabaviť na kolotoče .“

„Ale ja..“

„Žiadne „ale“ neberiem. Niečo na seba hoď a ideme.“

„Fajn, ale len preto že si to ty. Zatiaľ sa niekde posaď. Hneď budem hotová.“

Vbehla som do kúpeľne aby som si opláchla tvár a rýchlo natiahla na seba aspoň teplákovú súpravu. Vrátila som sa do izby, ale Paul tam nebol.

„Kokos ja som už vážne cvok. Bol tu vôbec?“ Zašomrala som si pre seba a potom ho zbadala, ako stojí na balkóne. 

„Hej, tu si.“

„Trochu som rozmýšľal.“ 

„O čom?“ Bola som zvedavá.

„To teraz nie je podstatné. Ideme?“

„Paul sme priatelia. Pamätáš? Môžeš mi to povedať. Nemôžem si len ja vylievať srdce.“

„Nie, máš toho dosť aj bez mojich problémov. Tak poď. Ostatný už určite na nás čakajú.“ Vzal ma za ruku a viedol ma dole do reštiky. Už tam boli naozaj všetci dokonca aj Nikki, vlastne všetci až na....

„Kde je Ian?“ Spýtala som sa Paula.

„Nechcel nikoho vidieť. Ale jeho to prejde a neskôr sa k nám prikmotrí. Veď on je ako malé decko, takže na kolotočoch bude nastúpený ako prvý.

„To kvôli mne sa drží bokom?“

„Netuším. Ale ty si mi sľúbila, že sa nebudeš trápiť. Takže poď, ide sa jesť.“

Ťahal ma k stolu, kde ma všetci zvesela privítali. Všetci boli v dobrej nálade. Práve sa smiali na vtipoch čo im rozprával Matt, ale ja som nemala náladu sa smiať. Stále som rozmýšľala nad Ianom. Nechcem aby sa kvôli mne držal od priateľov. Začala som sa zberať od stolu, ale Paul ma zastavil.

„Kam ideš?“ Zvedavo na mňa pozrel.

„Niečo mi objednaj. Ja sa za chvíľu vrátim.“

„Sľubuješ, že sa nejdeš znova zavrieť do izby?“

„Sľubujem. Hneď prídem.“ Vstala som a vyšla do haly. Na recepcii som si zistila či je Ian v svojej izbe a mala som šťastie, lebo bol. Stála som pred jeho dverami a dlhú dobu som zvažovala či mám zaklopať. Napokon som sa predsa len odhodlala a slabo zaklopala. Najskôr mi neotváral a ja som sa otočila na odchod, keď v tom sa dvere otvorili a v nich sa zjavil Ian zabalený len v osuške a v ruke držal uterák ktorým si sušil vlasy.

„Kriste Ian môžeš si na seba niečo vziať?“ Celá som očervenela a rýchlo sa mu otočila chrbtom. On ma však stiahol za ruku do izby a oprel ma o stenu. Stál tak blízko, že som sa nemohla poriadne ani nadýchnuť.

„Chcela si niečo?“ Spýtal sa zvedavo. Teraz nech sa pýta na také kraviny! Ja som normálne zabudla čo som chcela.

„Ja.. Ja.. Ja no...“ Nedokázala som ani odpovedať.

 Celé moje telo reagovalo len na neho. Na jeho vôňu, pery, oči, dokonca som cítila, že aj jemu bije srdce rýchlejšie ako to moje.

„Robí ti problém, že pred tebou stojím polonahý? Aspoň sme si vyrovnaný.“ No jasné, aj on mňa videl len v osuške.

„Nie, ale obleč si niečo na seba.“ Samozrejme že som mala problém. Ako sa mám sústrediť na to prečo som sem prišla, keď tu stojí predo mnou takto.

Do pekla mám sto chutí... A v tom ma začal vášnivo bozkávať. Nestihla som ani domyslieť tu moju zblúdilú myšlienku a on reagoval, akoby mi čítal myšlienky.

Chcela som to stopnúť, ale nedokázala som to. Akoby sa mi vryl pod kožu. Rukami som mu zašla do mokrých vlasou a on si ma pritiahol bližšie k sebe. Vzal ma do náručia a niesol ma k posteli, kde ma opatrne položil. Jemnými bozkami prechádzal od pier ku krku až na kľúčnu kosť. Celá som sa zachvela, keď mi zašiel rukami pod tričko a hladil ma na chrbte. Zvalila som ho na posteľ a obkročmo som naňho vyliezla. Vyzliekla som si tričko a naklonila sa aby som ho mohla pobozkať. Pritiahol si ma na hruď a rukami ma hladil po chrbte.

„Ďakujem.“ Šepol mi do ucha keď som sa sklonila aby som ho pobozkala na krku. Dvihla som hlavu a pozrela sa tdo ých jeho krásnych očí.

„Za čo?“

„Že si ma od seba neodohnala. Ľúbim ťa.“ Šibalsky sa usmial a znova sa prevalil na mňa.

Začal ma bozkávať na bruchu a tým našiel miesto kde som šteklivá. Trochu som ucukla a jemu to neušlo. 

„Snáď mi nechceš povedať, že si šteklivá?“ Usmial sa. Ja som len prikývla. Toto nemal zistiť. V tom momente ma začal nehorázne štekliť. Chcela som mu ujsť, ale držal ma tak pevne, že som nemala šancu. Keď už ma až bolelo brucho od toho ako som sa smiala, zachránilo ma zaklopanie na dvere.

„Ian otvor! Ja viem, že si tam!“ Ozval sa za dverami Paul.

Ian si natiahol tepláky a pobral sa ku dverám hundrajúci, že asi niekoho prerazí.

„Ja ťa Wesley asi zabijem. Ty vieš presne kedy nemáš chodiť. Čo chceš?“

„Sorry kamoš, že ťa ruším, ale ide o...“ Zasekol sa v polovičke vety keď ma zbadal.

„Tak tu si. Ja ťa hľadám po celom hoteli a ty si tu.“

„Išla som Iana presvedčiť, aby išiel s nami na kolotoče.“ Usmiala som sa.

„Aha a ako? Podarilo sa?“

„Ešte sme sa k tomu nedostali.“ Zasmiala som sa.

„Kolotoče? My ideme na kolotoče? A kedy? Teraz hneď? To sa musím ísť nachystať.“ Začal sa radovať Ian. Bože on je fakt ako decko. Ale veľmi zlaté decko...