Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

26. Chapter

Tak dnes ešte jedna časť a také menšie upozornenie a to že prvá séria sa pomali blíži ku koncu... ešte nejakých 8 častí... cez víkend neviem či budú časti, lebo sa asi nedostanem ku pc.. ale tak uvidím :D

****************************************************************************

Ráno som sa prebudila na to, ako ma niekto objíma. Otvorila som oči a uvidela vedľa seba Iana, ako sladko spal. Je taký rozkošný, keď spí.  Horšie je, že si vôbec nepamätám čo sa dialo potom ako som si k nemu sadla do boxu.

„Dočerta čo som včera večer vystrájala a čo som ja a... Paráda. Takto to nemalo dopadnúť. Takto som to nechcela. Som taká krava.“ šomrala som si pre seba a potichu som sa vykrádala z postele. Rýchlo som na seba natiahla svoje šaty a cez ne som si dala ešte košeľu čo bola prehodená cez stoličku. „Ian by ma asi mal prestať takto vodiť na noc k sebe, lebo za chvíľu bude mať prázdny šatník.“ V duchu som sa zasmiala na tom, ako som prišla už k druhej košeli a potom som sa už vykradla z izby. Cupkala som rýchlo do svojej izby, ale nanešťastie som na rohu do niekoho narazila.

„Bože prepáč. Fakt som nechcela.“ Povedala som a až potom si všimla kto to je. „Ben? Čo ty tu?“

„Vlastne som ťa hľadal, lebo som chcel s tebou hovoriť. Ale vidím, že nemáš čas, tak ťa nebudem rušiť.“ Povedal trochu arogantne, keď si všimol čo mám na sebe a odkiaľ idem. Pozrel na mňa a bral sa preč.

„Ben počkaj!“ Dobehla som ho. „Ty sa na mňa hneváš? Lebo od vtedy ako sme boli v tom kine som ťa nevidela a teraz.... Čo sa stalo? Myslela som si, že sme kamaráti.“ Nechápala som jeho postoj.

„Jasné kamaráti." Zasmial sa ironicky. „Kriste Wendy. Ty to nevidíš?“ Už zvyšoval hlas.

„Nevidím čo?

„Ty nevidíš že sa... vieš čo? Kašli na to! Toto nemá cenu.“ Povedal a kráčal preč.

„Ben..“ Volala som za ním, ale on ma už nepočúval.

Stála som tam ako prikovaná a nevedela som čo si o tom myslieť. Nakoniec som sa akosi odvliekla do svojej izby, skôr ako ešte niekoho stretnem. Nikki ešte spala, tak som si išla dať na prebratie studenú sprchu. Keď som sa opláchla, natiahla som na seba tepláky a tielko a šla si ľahnúť, lebo ma strašne bolela hlava. No nemohla som pre tu bolesť zaspať, tak som sa začala prehrabávať v taške, aby som si niečo na to našla.

„Hľadáš niečo?“ Ozvala sa za mnou Nikki a ja som sa jej tak zľakla až som podskočila.

„Kriste Nikki nemusíš ma tak ľakať. V hlave mi treští aj bez toho. A hej, hľadám niečo na bolesť.“

„Prepáč. Včera si to asi prepískla viac ako minule. Kedy si vlastne prišla? Ani neviem kedy ste včera s Ianom zdrhli. V jednu minútu ste sa tam mali dosť k sebe a keď som sa pozrela druhý krát už ste tam neboli. Čudujem sa ako Ian tak rýchlo zdrhol s tou nohou.“

„Čo sme? Kedy sme? Bože ja si nič nepamätám. Mám úplne okno. Keď som sa ráno zobudila a všimla si, kde som tak som skoro dostala šok. A ešte k tomu ma ta hlava tak bolí, že mám pocit akoby mi ju malo každú chvíľu roztrhnúť.“

„Ani sa ti nečudujem. Pri tom čo všetko ste s Ianom popili, tak si myslím že nebudeš mať jediná okno. A teraz si choď ľahnúť. Ja ti na tu hlavu niečo nájdem.“ Povedala a odtiahla ma od tašky pri čom ma otočila k posteli.

„Čo? Aj Ian pil? A to ste mu prečo dovolili? Veď berie lieky, aby ho ta noha nebolela. Nesmie piť!“ Vyhŕkla som na ňu, ale šla som si ľahnúť.

„Nemaj strach. Vravel, že si žiadne nebral, aby sa mohol niečoho napiť. Ale nikto nepredpokladal, že to vy dvaja budete brať ako štafetu. A tu máš ten paralen.“ 

„Dík.“ Vzala som si od nej tabletku. Zabalila som sa do periny a ani neviem ako a zaspala som.

Zobudilo ma až klopanie na dvere. Nikki zrejme nebola nikde na blízku, tak som sa vytrepala z postele a šla otvoriť. Buchla som po kľučke a brala som sa naspäť k posteli.

„No páni. Chceš mi povedať, že som našu spiacu princeznú práve zobudil? A kde máš princa.“

„Neviem o čom to hovoríš. A nesnaž sa byť vtipný Trevino, ak si nechceš zbierať zuby zo zeme.“ Odvrkla som a znova som sa zahrabala pod perinu.

„To čo je toto? Snáď nemieniš preležať celý deň. Veď je vonku tak krásne.“

„Tak keď je tam tak krásne, tak si daj odchod a choď sa vyvetrať. A mňa nechaj láskavo spať.“

„Tak to teda nie.“ Povedal a stiahol so mňa perinu a ťahal ma z postele. „Ideš so mnou dole, dáš si s nami obed a potom vyrazíme do mesta. Musíme si to tu užiť, lebo zajtra odchádzame.“

„Mike ak chceš naozaj prísť k úrazu, tak ma dráždi ešte viac. Nemám náladu niekam ísť, lebo mi je po včerajšku strašne zle.“ Protestovala som, keď ma ťahal z postele.

„Ale no ták Wey prosím. Sprav to pre mňa.“ Prosíkal a potom zazrel vo dverách Iana. „Hej chlape, pomôž mi ju presvedčiť, aby šla so mnou dole najesť sa Potom chceme ísť všetci niekam do mesta, keď sme tu už posledný deň.“ Ian vyzeral byť na tom asi tak ako ja.. Ani sa mu nečudujem, ak vypil toho toľko ako ja. Už chcel niečo povedať, ale ja som mu do toho skočila.

„Vieš čo Mike? Predsa len s tebou pôjdem.“ Navrhla som mu rýchlo. Ani náhodou som nechcela s Ianom ostať sama. Vzala som si kľúče a mobil a už som Mika ťahala von, pričom som Iana obišla.

„Ideš?“ Spýtala som sa ho, keď ostal stáť na mieste.

„Oo jasné, prepáč.“ Povedal a vyšiel tiež na chodbu.

V jedálni už boli všetci, tak sme sa k nim pridali. Všetci sa zvesela o niečom debatili, ale ja som nemala žiadnu silu sa zapájať. Všimla som si za barom je Bena, tak som vstala od stola a šla za ním.

„Ahoj môžeme sa porozprávať?“ Spýtala som sa ho.

„Prepáč, ale mám prácu.“ Odvrkol.

„Ben spravila som niečo?“ Nedala som sa.

„Práveže nič.“

„A mala som?“

„Už som ti povedal, že to nemá cenu. Tak to proste nechaj tak. OK? Choď si za tými hviezdičkami. Ja musím pracovať a nie sa tu vykecávať.“

„Ale..“ Začala som no on ma stopol.

„Choď už!“

„Fajn. Chcela som sa ešte pred odchodom porozprávať s kamarátom, ale zrejme som ho stratila.“ Povedala som smutne a na to som sa otočila a šla si sadnúť k stolu. 

Po obede sme si šli všetci naposledy obzrieť mesto. Ian sa snažil stále ku mne dostať, aby sme sa mohli porozprávať, ale ja som sa úspešne držala pri ostatných.