Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

21. Chapter

Už som bola na chodbe, keď ma dobehla Nikki a zastavila ma.

„Wendy počkaj. Čo je to s tebou?“

„Čo je to so mnou? Čo by malo byť? Skôr sa pozri čo je s tebou.“

„Nerozumiem ti.“

„Ty tu stále ospevuješ Iana a chceš aby som sa s ním porozprávala a pritom ty sama sa nedokážeš porozprávať s Paulom. Ten chalan ťa má rád a mrzí ho čo spravila Torrey. Ale ty to zrejme nechceš vidieť.“

„To je niečo iné.“ Obraňovala sa.

„Naozaj? A v čom je to iné? Vieš čo nechaj to tak. Mňa to nezaujíma. Choď si s Ninou vybavovať  vaše stupídne veci a ostatný nech sa nasačkujú do nemocnice. Ja si poradím aj sama. Nájdem si niekoho, kto so mnou pôjde rád.“ Povedala som jej už naozaj vytočene. Keďže som už nechcela počúvať s čím na mňa znova príde, tak som sa radšej otočila a išla rovno do izby. Mala som sto chutí s niečím tresnúť.

„Dočerta! Ako si mám stáť za tým , že budem veselá, keď ma všetci vytáčajú?“ Šomrala som si kým som hľadala veci čo si oblečiem.

Keď som bola dostatočne nahodená, vybrala som sa rovno do jedálne a len som dúfala, že tam už na nikoho nenatrafím. Našťastie tam už nikto nebol a ani Ben nemal ľudí, tak som šla rovno k nemu.

„Ahoj kráska. Myslel som, že pôjdeš do mesta.“

„Veď aj idem. Len som sa prišla spýtať do kedy robíš?“ Usmiala som sa a posadila sa k baru.

„Ešte asi pol hodinu. Prečo? Máš nejaký plán na dnešný deň?“

„Jasné. Budeš mi dnes robiť garde.“ 

„Veľmi rád. A kam vyrážame?“

„Hmmm... Čo tak kino? Vlastne na kino je ešte skoro. Hmm.. Tak môžeme ísť najskôr do obchodov, potom na obed a nakoniec to kino. Čo ty na to?“

„To znie ako geniálny deň.“

„Fajn, tak sme dohodnutý. Už len počkať kým skončíš.

Kým mu skončila smena, ja som si stihla ešte vybaviť telefonát s mamou. Samozrejme som si mohla myslieť, že Jason nebude držať jazyk za zubami a mojej mame hneď vyzvoní, že už spolu nechodíme. To ju mierne vytočilo a hneď mi volala, že čo tu vystrájam. Neviem čo všetko jej natáral, lebo dokonca chcela aby som sa okamžite vrátila domov. No to užčite. Až keď budú lietať zlaté prasatá. Nakoniec sa mi ju podarilo nejak ukecať, aby som mohla ostať, s tým že sa potom porozprávame. Akurát keď som sa s ňou rozlúčila prišiel ku mne Ben, že už mu skončila smena.

„Tak čo? Ideme?“ Spýtal sa.

„Jasné poďme.“

Bol to naozaj skvelý deň. Pochodili sme pár obchodov, kde mi Ben robil módnu prehliadku, pričom som sa smiala až ma bolelo brucho. Zašli sme na zmrzlinu a obed a potom sme sa išli ešte prejsť do parku.

„Tento deň je naozaj úžasný. Už dlho som sa tak dobre nebavila.“

„Ešte sme neskončili. Čaká nás predsa ešte kino.“

„Jasné, tak poď ideme.“ Povedala som mu a potiahla ho za ruku.

V kine sme stáli pred tabuľou s ponukou a nevedeli sa rozhodnúť aký film si pozrieť..

„Pozri dnes je akcia. Keď si kúpime lístok na 6 hodinový maratón, tak máme druhý zadarmo. A uvidíme tri filmy. Super nie? Teda ak sa nebojíš, lebo je tam aj horor.“

„Ja sa nebojím. Tak ideme na 6 hodinový maratón.“ Paráda. To odtiaľto pôjdeme o polnoci.

Ben trval na tom že kúpime aj dva mega popcorny a colu, tak sme sa postavili do šory. 

„Inak si si toho vedomý, že ten tvoj horor je v 3D?“ Spýtala som sa ho s úsmevom.

„Veď v tom je ta krása.“ Žmurkol na mňa. 

„No keď myslíš.“ Mne osobne horory nič nerobia, ale v 3D som ešte žiadny nevidela. Dúfam že to nebude nič strašné.

Keď sme si kúpili popcorn a colu išli sme sa usadiť na svoje miesta a asi po piatich minútach začali premietať. Najskôr sme si pozreli rozprávku, potom komédiu a nakoniec nám ostal sľúbený horor. Ani jeden sme pri ňom skoro nedýchali a potom prišla scéna, kde Bena tak trhlo, že si vysypal aj ten zvyšok popcornu čo mu zostal. Nejak som sa neudržala a začala som sa nehorázne na tom smiať.

„Tak ja som ti na smiech?“ Zasmial sa a hodil po mne popcorn čo držal v ruke.

„Sorry, ale keď ty si bol taký zlatý, ako si sa zľakol. Keby si mal ten kýbeľ plný, tak je ten popcorn až u premietača.“ Smiala som sa stále a on ma znova začal ohadzovať. Chcela som mu to vrátiť, ale obaja sme sa natiahli pre ten istý kúsok a tak sme sa ocitli len pár centimetrov od seba. Ani neviem ako a zrazu ma začal Ben bozkávať. Jeho bozky boli jemné, ale zároveň aj intenzívne. Páčilo sa mi to, ale zrazu som si uvedomila, že to nie je správne a odtiahla sa.

„Ben prepáč, ale ja...“

„Chápem. Máš rada iného. Ja.. nemal som s tým začínať.“ Povedal a oprel sa o sedadlo. Prekrížil si ruky na prsiach a znova začal sledovať film a mňa si nevšímal. Keď to skončilo pobrali sme sa von a ja som ho chytila za ruku aby som ho zastavila.

„Ben počkaj. Ty sa na mňa hneváš?“

„Nie nemám dôvod, aby som sa hneval.“

„Pozri sa na mňa! Vidím, že sa hneváš. Ak je to kvôli tomu bozku tak ma to mrzí, ale ja ťi môžem ponúknuť, len priateľstvo.“

„Fajn ja som sa unáhlil. Beriem to a fakt mi to neprekáža. Ale teraz by som ťa už mal odprevadiť do hotela.“ Povedal a tak sme sa vybrali k hotelu.

Keď sme tam dorazili, tak sme sa rozlúčili a ja som sa pobrala do svojej izby. Nikki už spala. Ako dobre. Aj tak som nemala náladu sa s ňou rozprávať. Išla som si dať sprchu a potom som zaľahla aj ja do svojej postele. Nasledujúcich pár dní som Bena ani raz nestretla a to ma naozaj mrzelo. Chýbal mi, lebo som sa nemala s kým porozprávať, keďže som sa ostatným vyhýbala.  V jeden deň som už nemohla vydržať, že som stále zavretá v izbe a išla sa prejsť. Chodila som niekoľko hodín a ani som nevedela kam mám namierené. Až kým som sa zrazu ocitla pred nemocnicou. Zrazu som dostala nutkanie ísť dnu a dozvedieť sa čo je nové s Ianom. Vošla som dnu a zamierila si to priamo za doktorom.

„Dobrý deň pán doktor.“

„Dobrý deň slečna. Prišli ste navštíviť pána Somerhaldera?“

„No vlastne som sa prišla, len spýtať ako sa mu darí a kedy ho pustíte.“

„Je na tom omnoho lepšie a možno už zajtra, alebo pozajtra by sme ho mohli pustiť. Ak chcete, tak ho môžete ísť pozrieť.“

„Jaa.. noo.. ja prepáčte, ale nie.. ja už musím ísť.“ Vybehla som z jeho kancelárie a smerovala som k výťahom.

„Wendy?“ Ozval sa za mnou hlas a ja som celá stuhla.