Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

31. Chapter

Zbehla som dole k dverám, aby som otvorila a tam...

„Ty? Čo tu chceš?“

„Pozvala ma tvoja mama.“ Usmial sa.

„Akože na čo?“

„Na obed. Vraj sa potešíš.“

„Tak to sa pekne splietla. Vôbec ma neteší, že si tu, takže si môžeš dať odchod.“

„Héééj ja som s tým neprišiel. Tvoja mama ma veľmi prosila, tak som tu. Tak ma nevyhadzuj.“

„Fajn. Vy si spolu jedzte, ale mňa z toho vynechajte. Stratila som chuť.“ Chcela som odísť, ale chytil ma za ruku a tým ma zastavil.

„Wendy počkaj!“

„Nechaj ma tak. My sa už nemáme spolu o čom rozprávať. Alebo si zabudol, ako si mi do očí vykričal že ma nenávidíš a že už ma nechceš nikdy vidieť?“

„Viem, ale bol som naštvaný. Nepáčilo sa mi že ťa vidím s tým chlapom.“

„To ťa neospravedlňuje. Teraz som to ja čo nechcem mať nič s tebou.“

„Wey ja sa nechcem hádať. Pozri, mňa mrzí, že som sa tak správal. Veď to že sme sa rozišli neznamená, že musíme teraz na seba iba vrčať.“

„Ja sa tiež nechcem hádať, ale to čo si mi povedal mi ublížilo.“

„Prepáč. Čo keby sme to vzali od začiatku. Budeme znova priateľmi.“ Podával mi ruku na znak priateľstva, ale ja som to nakoniec nevydržala a vrhla sa mu do náručia a znova sa rozplakala.

„Prepáč mi to. Ja .. ja som nechcela.. nechcela som ti ublížiť.“ Drmolila som.

„To je v pohode.“ Snažil sa ma ukľudniť.

„Jason, ale ja som...“

„Viem, zaľúbila si sa.“

„Ale moja mama.. a ja... a Ian.. no chýba mi... oni všetci... ale ja nemôžem..“

„Počul som čo spravila tvoja mama a nebolo to od nej pekné.“

„Ja neviem čo mám robiť.“ Priznala som. Je pravda, že mi prišli nejaké papiere z mojej starej školy, kde mi ponúkli prácu, ale to by ma nebavilo. V tejto chvíli ma nič nebavilo.

„Tak sa odsťahuj. Potom ti mama nebude môcť hovoriť do vojho života.“

„To nie je také ľahké. Som síce s mamou na nože, ale odísť?“

„Ale ona ti bude stále hovoriť čo máš a čo nemáš, kým tu budeš bývať.“

„A kde by som tak šla bývať?“

„A čo ten herec? Ten by ťa neprichýlil, keď ťa tak miluje?“

„Nie! Nemôžem k nemu len tak nakráčať, akoby sa nič nestalo. Určite ma teraz nenávidí, keď som bez slova ušla a vôbec sa neozývam.“ Povedala som smutne. 

Jasné, najradšej by som sa za Ianom rozbehla hneď a už sa nikdy od neho nepohla, ale to nie je také jednoduché. Určite som ho sklamala a teraz už o mne nechce počuť.

„Tak poď bývať ku mne.“ Navrhol mi.

„K tebe? Ako by to vyzeralo, keby sme spolu bývali? To nemôžem.“

„Prečo? Veď pozri, ja mám v byte ešte jednu voľnú izbu, takže by si mala svoje súkromie. A ako by to vyzeralo? Iba tak, ako keď kamarát pomôže kamarátke.“

„No ja neviem.“ Bolo to lákavé. Odsťahovať sa z domu. Ale bývať s Jasonom? To mi príde také zvláštne. Hlavne po tom všetkom čo sme spolu zažili.

„Vieš čo? Poď sadneme si a preberieme všetky výhody a nevýhody.“ Povedal a viedol ma do obývačky, kde sme si sadli na gauč a začal rozprávať všetky pre a proti. Debatovali sme sa dosť dlho o všetkom možnom, ako za starých čias, keď sme ešte spolu chodili. Dobre sme sa bavili, až kým som nepočula ako niekto otvára dvere. Obaja sme pozreli k dverám a bola tam mama. Najskôr si nás nevšimla, ale keď nás uvidela ako sedíme v obývačke prišla s úsmevom k nám.

„Deti ani som nevedela, že ste tu. Dúfam že som vás nevyrušila v niečom dôležitom. Jay som rada že si nakoniec prišiel.“ Rozprávala to tak sladko, ako keby bolo všetko v úplnom poriadku. Až mi s toho prišlo zle. A to doslovne.

„Tak fajn ja odchádzam, pri tomto už nemusím byť.“ Povedala som a vstala. „Jay som rada, že som ťa videla a že sme si to vybavili. Dám ti vedieť, ako som sa rozhodla. Tak zatiaľ.“ Povedala som mu a na mamu som sa ani nepozrela.

„Zlatko akože kam ideš? Máme hosťa, takže budeme jesť spolu.“ Povedala už trochu nahnevane.

„Tak si to už mami. Ja totižto nebudem jesť v jednej miestnosti kde si ty. A o Jasona sa neboj. On to zvládne aj bez mojej pomoci.“ Chcela niečo namietať, ale to už som ju tam nechala stáť a bežala rovno do záchodu, kde som len tak tak dobehla k mise. Keď som sa šuchtala do svojej izby, bola som akoby ma niekto úplne celú vyžmýkal. Kriste ešte chvíľu si tu budem žrať nervy a nakoniec s toho ochoriem. V izbe som si ľahla do postele a o chvíľu som už o sebe nevedela. Zobudila som sa na to že mi je strašná zima, ale pritom som bola zakrytá až po uši a dole čelom mi tiekol pot. Zrejme som dostala horúčku. Nemohla som spať, tak som si šla dať sprchu a potom sa znova zahrabala pod perinu. Len tak som  ležala v posteli a premýšľala nad Jasonovou ponukou, keď ma prišla pozrieť Anet, ako každý večer.

„Preboha segra, Čo ti je? Si celá zelená.“ Zhrozila sa, len čo vošla dnu.

„Necítim sa dobre. Mám asi teplotu. Zrejme nejaký vírus.“ 

„Idem po mamu!“ Povedala rázne a už sa brala preč, ale ja som ju zastavila.

„Neopováž sa! Nechcem ju tu vidieť! Radšej mi dones z kúpeľne mokrý uterák.“ Otočila sa a vbehla do kúpeľne a o minútku mi už niesla studený uterák.

„Wey mala by si ísť k doktorovi.“

„Načo veď to prejde.“

„Fajn, teraz ťa nechám, ale ak ti zajtra bude horšie, tak ťa tam dokopem sama aj nasilu a ešte to napíšem  Ianovi cez Twitter.“

„To neurobíš!“

„Stavíš sa?“

„Fajn! Keď mi bude horšie, tak pôjdem k doktorovi. Ale teraz ma už nechaj pospať si.“ Povedala som jej porazene a hlavne unavene.

„Dobre tak dobrú noc. Keby si čosi potrebovala tak zakrič.“ Usmiala sa na mňa a vyšla z izby.

Zrejme ešte neboli ani poriadne zavreté dvere a ja už som spala. Tá horúčka robí naozaj svoje, lebo sa mi sníval taký zvláštny sen v ktorom bol aj Ian....