Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

7. Chapter

No v tom som už nemohla povedať nič, pretožš ma začal bozkávať. Boli to sladké a jemné bozky a postupne sa stupňovali na vášnivé a žiadúce. Keby ma nedržal tak by som sa asi zložila. Môj mozog prestal na pár minút úplne pracovať a srdce mi bilo ako o preteky. Ja tomu neverím. Ian Somerhalder ma drží v náručí a bozkáva ma. BOZKÁVA?? Dopekla čo to robím! Konečne som začala triezvo uvažovať. Veď mám Jasona. Toto nesmiem robiť.

„Ian prestaň.“ Povedala som mu medzi jeho bozkami a snažila sa ho od seba odsunúť.

„Prečo?“ Nedal sa.

„Hovorím ti prestaň! Ja to nechcem! A nechci aby som si o tebe myslela niečo čo ani ja sama nechcem.“ 

„Tak si to nemysli.“ Povedal pokojným hlasom.

„Ian dosť!“ Tlačila som ho od seba. Neochotne sa odtiahol práve vtedy keď do izby vbehla Nikki.

„Óoo prepáčte. Nechcela som rušiť.“ Usmiala sa a už cúvala na odchod.

„Nie Nikki. Nechoď preč. Ono to nie je tak ako to vyzerá.“ Bránila som sa a snažila sa vymaniť z jeho náručia.

„Vážne? Wey mne nemusíš nič vysvetľovať. Mne je jedno čo tu spolu robíte. Naozaj.“

„My dvaja spolu nič nemáme a Ian bol už aj tak na odchode.“ Povedala som jej a potom som sa otočila k Ianovi. „Však?“

„A čo ten večer?“ Pozrel na nás obe, ale ja som sa netvárila prívetivo. „No ták! Bude sranda. Ty, ja, Paul, Nikki... A Mikovi niekoho nájdeme. Prosíííím.“ Už sa díval len na mňa a hádzal tie svoje psie očka. Kým som stihla vôbec niečo povedať, skočila mi do toho Nikki.

„Tak moment! Ako čo ja a Paul?? Pokiaľ viem tak on má priateľku. Takže nič sa diať nebude.“

„No to má, ale Torrey tu nie je. A vieš ako sa to hovorí. Čo oko nevidí, to srdce nebolí. A mimochodom Torrey je krava. S prepáčením za ten výraz, ale mne sa nepáči. Len čo Paula kazí. No ty sa mi páčiš a dokonale sa k nemu hodíš. Videl som aká si bola rozžiarená, keď si ho videla. Tak mi nevrav, že by sa ti nepáčilo ísť sa s ním zabávať.“ 

„No ja.. ja neviem. Podľa toho čo povie Wey.“ Pozreli obaja na mňa. Aha zase to je na mne.

„No ja...“ zachránil ma mobil, keď začal práve v čas zvoniť. Pozrela som na displej a všimla si že mi volá Jason. „Prepáčte. To je Jason. Idem to zdvihnúť.“ Povedala som im a išla na balkón.

„Kto to je?“ Počula som ešte Iana ako sa pýtal Nikki, no potom som ich už nevnímala.

„Ahoj láska....“ Hovorila som s ním čo najdlhšie, len aby som sa vyhla rozhovoru s Ianom. No po pol hodine som to už nemohla dlhšie naťahovať, tak som sa s ním rozlúčila a pobrala sa naspäť do izby, no našla som tam len Nikki.

„Kde je?“ Spýtala som sa neveriacky. Popravde mi padol kameň zo srdca, lebo som sa s ním nechcela baviť.

„Išiel za chalanmi. Ale povedal že za hodinu pre nás príde.“

„Nikki!!!“ Karhavo som na ňu pozrela. „To si ho nemohla nejako odbiť? Ja s ním nechcem nikam ísť.“

„Prepáč.“ Previnilo sa na mňa usmiala. „Ale dobre vieš, že nemôžem Paulovi odolať. A keď tu nie je ten jeho prívesok, tak chcem ísť s ním aspoň jeden večer von. Veď už nebudem mať takú možnosť.“

„Fajn tak ty choď, ale ja nejdem.“

„Wey prosím, kvôli mne. A nerozumiem prečo nechceš. Veď ste sa bozkávali. Takže tam asi niečo je.“