Ani som sa nezastavovala a rovno vbehla dnu. Šla som rovno k tej namyslenej krave. Paul sa ju snažil nejak od seba odtrhnúť, ale nejak mu to nešlo. Ostaný si ich radšej nevšímali, asi preto aby si to vybavili medzi sebou. No ja som bola naštvaná aj za Nikki, tak som sa vôbec nedržala bokom. Popadla som ju za vlasy a otočila ku sebe. Vrazila som jej takú facku až ma zaštípala ruka, no vôbec toho neľutujem. Keby ma Steven nechytil zozadu, aby som prestala, tak by som jej vrazila ešte jednu.
„To máš za Nikki, ty krava. Moju kamarátku nebude nikto ponižovať. A už vôbec nie niekto ako ty. To si zapamätaj. Ešte raz sa ju budeš snažiť ponížiť, tak budeš mať dočinenie so mnou. Je ti to jasné?“ Vykričala som jej do tváre a potom sa otočila k Paulovi. „A o tebe som si myslela, že si čestnejší. Ale vidím, že som sa strašne zmýlila.“ Kričala som aj naňho, ale to ma už Steven ťahal preč.
„Wendy ukľudni sa. Je to komplikované aj bez tvojich scén. Poď dáme si panáka.“
„Pusti ma Steven. Nechci aby som sa hádala ešte aj s tebou. To by som nechcela. Choď sa baviť. Ja pôjdem za Nikki.“
„Fajn, ale sľub mi, že už nevybehneš na Torrey. Nehovorím že sa mi nepáčilo, ako si jej vlepila, ale už stačilo.“
„Sľubujem.“ Povedala som už kľudnejšie.
Steven sa pobral znova na parket a ja som šla k baru. Čakala som na barmana, kým sa dostane až ku mne a ja si budem môcť kúpiť celú fľašu whisky, keď sa za mnou zrazu ozval známy hlas.
„Ideš zapíjať, nešťastnú lásku?“
„Jason? Čo tu robíš? A čo to tu splietaš za kraviny?“
„To nie sú žiadne kraviny. Hovorím, len pravdu. Na rozdiel od niekoho.“
„Fajn. Buď na mňa naštvaný a vyčítaj mi všetky moje chyby. Áno som tá zlá. Ale teraz som vážne mimo. O čom to trepeš?“
„Och prepáč, Ty nevieš čo vystrája ten tvoj fešák?“
„Čo tým myslíš? Už ti šľape neurón na mozog? Fakt nemám na tieto tvoje žiarlivé scény náladu.“
„Tak poď so mnou a ja ti ukážem čo myslím, aby si mi verila. Ten tvoj chlapec nie je žiadny anjelik ako si myslíš.“
„Tak fajn, poďme. Nech to mám za sebou.“ Viedol ma niekde do zadnej časti klubu, keď som ho zbadala.
„To nie je pravda.“ Zašomrala som. Nemohla som tomu uveriť.
„Ale je. Ja som ti to hovoril. Iba ťa využije a hneď si nájde niekoho iného.“
„Nie..nie.. to není pravda.“ Hovorila a už sa mi drali slzy do očí, ale ovládla som sa a podišla bližšie.
Ian sedel v jednom boxe a na kolenách mu sedela nejaká ženská a vášnivo ho bozkávala. A čo bolo horšie, že on sa tomu vôbec nebránil. Dokonca jej to všetko opätoval.
„Ian!!!“ Skríkla som naňho.
„Wendy, ja.. ja som..“ Snažil sa vydolovať nejakú výhovorku, ale ja som ho zahriakla.
„Ani sa nesnaž. Vôbec ma to nezaujíma. Si obyčajný hajzel. Už ťa nechcem nikdy vidieť.“
„Aspoň vidíš, ako som sa cítil ja, keď som ťa s ním videl.“ Uškŕňal sa Jason.
„Fajn! Mal si pravdu. Teraz si spokojný?? Toto sa ti podarilo na 100 % a teraz mi daj pokoj.“ Sotila som doňho a potom sa už chcela čo najrýchlejšie dostať von. Skôr ako si niekto všimne ako ma to vzalo. No na moju smolu si to všimol Zach s Mikom.
„Hej, zlatko stalo sa niečo?“ Spýtal sa Mike, keď videl že plačem a k tomu som ešte stále držala tu fľašu v ruke.
„Spýtajte sa svojho kamaráta. Chalani sorry, ale ja tu už viac nevydržím.“
„Ale čo sa deje?“ Vyzvedal Zach.
„Ja.. ja som.. Ian on.. ja nemôžem, sorry.“ Už som to nemohla ustáť a rozbehla sa von.
„Nikki padáme odtiaľto! Neostanem tu už ani minútu.“ Povedala som, keď som dobehla až k nej.
„Wey čo sa stalo? Prečo plačeš?“ Hneď bola na nohách. Irónia. Ešte pred chvíľou som ju tu chcela utíšiť a teraz sa o to snaží ona.
„Nič! Ideme? Už tu nechcem byť. A vieš čo? Už nechcem ostať ani v Texase. Čo keby sme zajtra odišli niekde inde. To je jedno kde. Proste preč odtiaľto.“ Drmolila som pomedzi slzy a ťahala ju preč.
„To vážne? Chceš odísť? Prečo? Čo ty a Ian? Ak je to kvôli mne a tomu čo sa dnes stalo tak nemusíme. Ja to prežijem. A zajtra je ta autogramiáda.“ Začala na mňa sypať Nikki.
„Poviem to takto. Nie je to kvôli tebe. A medzi mnou a... mnou a Ianom nič nie je a ani nebude. Proste tu už nechcem ostať.“
„Fajn, tak zajtra niečo..“ Začala, ale umlčal ju iný hlas.
„Slniečko počkaj.“ Kričal za nami Ian.
„Neobzeraj sa. Nevšímaj si ho.“ Povedala som Nikki a pridala som do kroku.
„Ale Wey čo sa stalo?“
„Nič kráčaj!“
„No tááák stoj. Nemám sedemmíľové čižmy.“ Kričal stále za nami.
„Wey tak ho počkajme. Nech nám povie čo chce.“ Nabádala ma Nikki. Porazene som zastala a čakala čo príde.
„Zlatko prosím vypočuj ma.“ Povedal keď pribehol ku nám a chytil ma za ruky. Ja som sa mu ale vytrhla a kúsok odstúpila.
„Nesiahaj na mňa! Nie som žiadne tvoje zlatko. Už sa s tebou nemám o čom baviť. My dvaja sme skončili.“
„Ale ono to naozaj nie je tak ako to vyzerá. Bol som pri bare a pil som s jedným chlapom, keď tam prišla tá ženská a začala sa na mňa vešať...“
„Jasné a ty si bol tak mimo, že si ju nedokázal od seba odlepiť a radšej si jej prečistil mandle.“
„Ty vieš, že chcem len teba a nie nejakú inú.“
„Ja viem len to čo som videla. A teraz choď do čerta.“ Povedala som mu a potom už ťahala Nikki preč.
Keď sme dorazili do našej hotelovej izby, vytiahla som na stôl fľašu čo som kúpila a hneď hľadala nejaké poháre.
„Whisky? Veď pri tomto budem opitá už pri prvom pohári.“
„A v tom je problém? Poriadne sa ožerieme a zabudneme na tých blbcov.“
„No ja neviem..“
„Keď nechceš, nechaj tak. Ja si s tou fľašou poradím aj sama.“ Povedala som jej a ani som sa neunúvala zobrať si pohár a napila sa rovno s fľaše.
„Nie, veď ja ti s ňou pomôžem.“ Ozvala sa a vzala mi ju z ruky, aby sa mohla tiež napiť. Takto sme sa striedali až kým sme sa nedostali na dno.
„Jeee my už nemá- áá-má- me. Hop i- idééém po ďalššššiu.“ Všetky slova sa mi už plietli. Vstala som a smerovala k dverám, aby som zašla do baru pre ďalšiu fľašu, ale potkla som sa o stoličku a spadla na zem. Neviem prečo, ale prišlo mi to strašne smiešne. Nikki sa začala tiež smiať, ale to som sa už zberala na nohy.
„Jáááááááá už máám dosť. Idem spať.“ Povedala mi a zvalila sa na svoju posteľ.
„A-aaa-ko chceššš. Ideem sama.“
Neviem akým zázrakom som sa dostala dole, ale bola som tam. Už už som išla barmanovi povedať čo chcem, keď sa pri mne pristavila neželaná osoba...
YOU ARE READING
Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔
FanfictionHneď ako som ho uvidela, vyhŕkli mi znova slzy. Áno, nevedela som mu odpustiť to čo sa stalo, ale ani som nedokázala od neho odísť. Mala som silnú potrebu zostať mu nablízku a starať sa o neho. Prisunula som si stoličku ku posteli, kde som si sadla...