Fateful Holidays - Series 1 [Ian Somerhalder] ✔

24. Chapter

Ešte dlhú dobu som sa s babami dohadovala, či si naozaj musím vziať ten kostým. Oni sa ale nedali odbiť a ja som si ho musela vziať.

„Prečo vy si môžete vybrať super masky a ja musím ísť v týchto šatách? Nehovorím že nie sú pekné, ale Nikki ty vieš ako neznášam takéto šaty.“

„Buď rada, že sme nezohnali také, aké sme chceli.“

„To boli aké?“

„Také čo sa nosili pred dvesto rokmi. Ale vďaka týmto šatám budeš modernejšia.“

„No super.“ Prevrátila som očami a pobrala sa do svojej izby, aby som si dala sprchu pred tým ako dám na seba tie šaty.

Už som bola v sprche a dokonca aj namydlená, keď sa mi zazdalo že niekto klopal. Nebola som si istá, ale aj tak som vyliezla zo sprchy, zabalila sa do osušky a šla sa pozrieť či tam niekto je. Keď som otvorila dvere, stál tam Ian a podopieral sa o barle.

„Ty ma dnes tak krásne vítaš.“ Usmial sa, keď si všimol čo mám na sebe.

„Chcel si niečo?“

„Jasné, chcel. Potreboval som ťa vidieť.“ Povedal a vošiel dnu, kde ma silno objal a začal ma bozkávať. Bol strašne zlatý, lebo ma chcel vziať do náručia, ale s tou nohou fakt neviem ako by ma niesol. Tak to nakoniec vzdal a pevnejšie ma objal.

„Pripadám si ako Jofre de Peyrac. Taký invalid. Ani si ťa nemôžem vziať do náručia.“ Zasmial sa, pri čom ma silnejšie objal a znova ma začal bozkávať.

„Ale sexy invalid. No teraz vážne. Na toto nie je najlepší čas. Navyše, kto ti povedal že my spolu niečo máme? Neznamená, že keď sme sa bozkávali tak je všetko OK.“ Povedala som mu a  aj keď nedobrovoľne, tak som sa od neho odtiahla. 

„Ale sľúbila si mi, že sa porozprávame.“

„Áno... to som sľúbila. Ale tým že skončíme spolu v posteli, nič nevyriešime. A teraz vážne na to nemám čas, takže až neskôr. Teraz sa musím ísť umyť a potom si musím dať na seba tie š... teda chcem povedať, že mám ešte niečo s babami. My sa uvidíme večer. Takže teraz by si už mal ísť.“ S veľkým premáhaním som ho vysačkovala z izby a zavrela za sebou dvere. Zrejme chcel ešte niečo povedať, lebo sa ešte otočil, ale to som už nepočúvala. Vbehla som znova do kúpeľne a rýchlo sa opláchla. Potom som na seba natiahla šortky a tielko a bežala za babami. Keď som uvidela Nikki, tak som to nevydržala a vybuchla som smiechom. Mala na sebe totižto masku klobučníka z Alice v krajine zázrakov. No keby sa videla. Proste celý Johny. 

„Ty sa nesmej a radšej mi povedz kde si toľko bola.“

„Heh sorry.. fakt sorry.. fakt ti to sekne.. normálne sa s Johnym podobáte... fakt prepáč.. už sa nesmejem.. Ty mi to ešte vrátiš, keď sa nasačkujem do tých šiat. A zdržal ma Ian. Keď ste chceli aby som si švihla, tak ste ho mali nejak zamestnať.“

„Tomu ver, že si ten smiech neodpustím. Aj keď budeš krásna. Ale keby sme zohnali tie starodávne šaty, tak by som sa smiala ešte dupľom. A neboj... O Iana sa už stará Paul s Mikom. Pred chvíľou mu niesli jeho kostým.“

„A kde je Nina?“

„Je v kúpeľni a oblieka sa do kostýmu.“

„Hej? Za čo ide ona? Za králika?“ Smiala som sa. Proste som si to nemohla odpustiť. No Nikki sa len uškrnula.

„To si robíš prdel?“ Spýtala som sa jej a v tom vyšla Nina z kúpeľne a ja som sa začala znova smiať.

„Čo je tu také smiešne?“ Spýtala sa nechápavo Nina.

„Vy dve.“ Tak som sa smiala až mi tiekli slzy. „Ešte... ešte mi.. povedzte, že aj Candice a Katy budú mať niečo z Alice a mám postarané o zábavu na celý večer.“ Smiala som sa.

„No vlastne budú.. Čo je na tom také smiešne? Hlavnou hviezdou tam máš byť ty. Tak sa už nerehoc a ideme ťa pripraviť.“ Zavelila Nikki a ja som sa teda ukľudnila a posadila sa na stoličku ktorú mi nastrčila. 

Predo mňa sa postavila Nina a na stôl si položila plný kufrík s kozmetikou a za mnou už stála Nikki a v ruke držala kulmu, fén a všetko na úpravu vlasov. Boh ich chráň pri tom čo so mnou chcú spraviť. Bavili sa so mnou dosť dlho a zámerne schovali zrkadlo, aby som sa nemohla dívať na to čo stvárajú. Keď ma konečne dolíčili a dočesali, prišiel čas na šaty. Keď som mala už na sebe aj tie, dali konečne predo mňa zrkadlo, aby som sa mohla vidieť. Stála som tam a neverila vlastným očiam.

„Toto som naozaj ja?“ Čudovala som sa.

„Hej. A si naozaj krásna.“ Poznamenala Nina a v tom niekto zaklopal na dvere a na to nakukol dnu. Bol to Mike.

„Dámy ste...“ Začal, ale keď ma zbadal tak sa sekol. „Wow. Kto si a kde si skryla Wendy?“ Povedal a prišiel ku mne.

„Vtipné Trevino.“ Buchla som ho do pleca.

„Mike čo povieš na našu modernú Júliu?“ Spýtala sa Nikki.

„Je krásna a mne bude cťou ju odviesť nášmu Rómeovi, ktorý na ňu už čaká.“

„OK. Tak my už ideme a Mike vy počkajte ešte desať minút a potom príďte. Ja s Nikki všetko zariadime a vy vojdete až po znamení. Jasné?“ Prebrala ešte raz plán Nina. Mike iba prikývol a tie dve sa vytratili z izby.

Počkali sme ešte tých desať minút a potom sme sa pobrali dole aj my. Zastali sme za dverami a čakali sme na znamenie, kedy môžeme vojsť. A potom sa z miestnosti ozval hlas DJa.

„Tak a teraz poprosím o pozornosť. Chcem poprosiť, aby náš Rómeo, alebo skôr moderný princ prišiel do stredu parketu a aby mu niekto previazal oči nejakou šatkou.“ Chvíľu ostalo ticho a potom sa ozval znova. „Fajn a teraz poprosím, aby niekto priviedol Júliu.“ V tom si ma chytil Mike ako pravý gentleman a viedol ma do stredu parketu k Ianovi. Bola som strašne nervózna, keď si ma tam všetci tak obzerali, ako nejakú atrakciu. Ian tam stál v strede parketu sám a čakal čo sa bude diať ďalej. Bol strašne zlatý v tom obleku, ako naozajstný princ. Dj mi naznačil, že už môžem dať Ianovi dole šatku tak som to spravila. Trochu si pretrel oči a potom sa túžobne zahľadel na mňa.