Len ty a ja {DraMione}

15. Kapitola

1. augusta

Pohľad Hermiony

Posledné dni sa mi Malfoyo vyhýba. Ako nevadí mi to...vlastne by som chcela vedieť dôvod.

Keď ma stretne, iba sa na mňa chladné pozrie. Pripadá mi to, akoby sme sa vrátili rok, dva dozadu.

Nezaujíma ma to...ale...ja ani neviem, cítim sa divne. Predsa, mala by som byť rada, veď nerobí mi zle.

Takmer celú noc som nespala. Trápi ma to, aj keď viem, že by ma nemalo. Samozrejme mi je zvláštne, že Ginny stále neodpísala a taktiež ani Ron či Harry.

„Čo tu sliediš, humusáčka!"

Jeho slová boleli viac ako kedykoľvek inokedy.

S uslzenými očami som sa naňho pozrela. On nahodil tú jeho typickú znechutenú grimasu a išiel preč.

Nechal ma tam stáť.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Ako každý deň som sa vybrala behať do blízkeho lesa okolo domu. Dnes bolo trochu zamračene, ale stále bolo príjemné teplo. Občas pomedzi mrakov vykuklo slnko.

Pri vchode do domu som zastala.

Dostal má do rozpakov, som nervózna, mám strach. Netuším, čo sa mohlo medzi ním s mnou stať.

Chápem, som preňho iba humusáčka, čo nepatrí do sveta čarodejníkov, ale predsa len. Jeho správanie sa zmenilo v priebehu pár dní. Doslova zo dňa na deň sa ku mne správal chladnejšie než predtým a ja vôbec neviem prečo.

V podstate by ma to nemalo trápiť. Veď som si to predsa priala, no nie?

Nie, nepriala. Ťažko sa to priznáva.

V hĺbke mojej biednej duše som tušila, že niečo k nemu naozaj cítim, ale snažím sa to čo najviac popierať.

Vošla som do domu, videla som, alebo skôr počula, ako kričí na jedného zo škriatkov.

„Mňa tvoje hlúpe výhovorky nezaujímajú!"

Jeho som nevidela, iba škriatka, ktorý sa ho značne bál. Ani sa mu nečudujem.

„Pane, robíme, čo môžme," povedal potichu, no aj tak som to započula.

„Tak asi nerobíte to dostatočne dobre!" Zvýšil naňho hlas až som sa zľakla aj ja.

Vôbec netuším, o čom sa bavia. Asi by som nemala počú.....

„Ona sa o tom nesmie dozvedieť, je vám to jasné?!"

„Áno, pane."

„Teraz vypadni, a neukazuj sa mi na oči!"

Kto sa nemá, podľa jeho slov, niečo dozvedieť?

Bola som vážne zvedavá, ale nemala by som strkať nos tam kde nemám.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Už bol večer. Stále mi vŕtalo hlavou jeho slová.

Niečo sa s ním deje a ja neviem čo.

Je to kvôli mne?

Vlastne, to by dávalo zmysel. Nechce má vidieť, vyhýba sa mi a podobne veci. Možná som ho niečím ranila.

Nie. To je blbosť.

Samotný slizolínsky princ, Draco Malfoy, by neplakal kvôli humusáckej babe ako som ja.

Sadla som si za stôl a vytiahla si denník. Aspoň niekomu sa môžem zdôveriť, keď mi Ginny ani nikto z nich neodpisuje.

Milí denníček,
Neviem, čo sa v poslednej dobe deje. Nič ma konkretne nenapadá, predsa, ja som mu až tak neublížila.
Dnes kričal na škriatka, niečo zjavne pokazil a jemu sa to vôbec nepáčilo. Hovoril niečo v tom zmysle, že niekto sa niečo nemá dozvedieť. Veľa som sa toho nedozvedela. Bohužiaľ som tam nebola od začiatku ich konverzácie.

Pozrela som sa na hodiny. Čas na hnusnú tekutinu pripomínajúci všeodžús. Pozrela som sa do obsahu pohára.

Vyzerá to vážne odporne.

Zavrela som oči a z hlboka som sa nadýchla. Celé som to do seba vrhla a nahodila som, ako obvykle, znechutený výraz, ktorý hovoril za všetko.

V pohári boli na okraji hrúdky, z ktorých ma naplo a radšej som pohár dala čo najďalej od seba.

Chcem nejako zistiť, čo sa s ním deje.

Počula som zvuky z chodby.

Pribehla som ku dverám a pozrela sa cez kľúčovú dierku. Bol to, ako inak, Malfoy, ktorý vyzeral, že má niečo v sebe.

Opieral sa na stenu a sotva sa udržal na nohách. Nie, nejdem mu pomô....

BUM!!!

Nahlas som sa zasmiala, keď som ho videla, ako spadol na zem, ako vrece zemiakov. Otvorila som dvere a pozrela sa naňho.

„Ako ďaleko si klesol," zasmiala som sa na ňom.

On sa na mňa iba pozrel a položil si hlavu znova na zem.

„Toto veľké decko," frflala som.

Kľakla som si k nemu a prstom som ťukla do jeho hlavy, aby ju otočil smerom ku mne.

„Chceš pomôcť?" Spýtala som sa so sarkastickým úsmevom na tvári.

„Tréba mi cikať," dostal zo seba súvislú vetu.

Prekvapene som sa naňho pozrela.

„No, a čo mám urobiť?"

„Záchod."

To si si vybral teda miesto!

Snažila som sa ho nejako postaviť, ale bol až príliš ťažký na mňa. Po chvíľke sa konečne postavil na nohy, ale všetku váhu dal na mňa.

„A teraz sa vycikaj sám," povedala som mu, keď sme už stáli pri záchode.

„Podrž ma..."

„To snáď nemyslíš vážne?!"

„Prosím."

„Dobre, ale rýchlo!"

Držala som ho za plecia a pozerala sa radšej inde. Toto je vážne, ale vážne trápna situácia.

„Teraz posteľ."

„Umy si ruky," zazrela som naňho.

„Ale..."

„Pár sekúnd ťa nezabije."

Pustila som mu vodu, aby si mohol umyť ruky. Musela som mu ešte pomôcť mu ich utrieť. Došli sme už k jeho posteli a on sa do jej hodil. Vyzula som mu topánky a zakryla ho.

Prečo sa o teba takto starám?!

Veď tá nemám rada?!

„Ďakujem," potichu odvetil.

Draco Malfoy, mal by si byť častejšie opitý, správaš sa oveľa milšie než za triezva.

Ahojte,
Tu máte dlhoooooooooo očakávanú kapitolu. Dúfam, že sa vám bude páčiť (≧▽≦).

S 💜 Yui...