Len ty a ja {DraMione}

6. Kapitola

6. Júla

Draco

Vstal som s úžasné dobrou náladou.

Prečo?

Pretože môžem robiť Grangerovej zle. Je to proste skvelý pocit. Upravil som si v zrkadle moje prekrásne vlasy.

Otvoril som dvere v mojej izbe a pozrel sa oproti.

Zaujímalo by ma či ešte spí. Ak hej tak jej pomôžem vstať.

Rýchlo som zobral moje "nádobičko" do rúk a začal trieskať nimi o seba.

Po pár sekundách môjho vystúpenia sa otvorili dvere a v nich stala dosť nasratá Grangerová.

„Čo to má sakra znamenať? Načisto si sa zbláznil?!"

„Áno, ale do teba," žmurkol som na ňu.

Ona len na mňa zazrel a dala na seba ten svoj Grangerovský povýšenecky pohľad. Prišla ku mne a vytrhla mi z rúk moje vecičky na jej dráždenie.

„Vráť mi to!" Zavrčal som na ňu.

„Tak si poď po to," milo sa usmiala a rýchlo zmizla za dvermi.

Jasne a zreteľne som počul ako ich zavrela.

„Tak toto ti neprejde," vytiahol som prútik.

„Alohomora," z konca prútika vyšlo malé svetielko a počul som, ako sa dvere odmokli.

Otvoril som dvere a vošiel do miestnosti.

„Myslel som si, že si múdrejšia."

„J-ja ti t-to vrá-átim," vydesene na mňa pozerala ako lapená zver.

„Už to nechcem."

Asi jej konečne doplo, že môj cieľ je len ona.

„Nepribližuj sa, inak použijem prútik!"

„To by si neurobila, miluješ ma."

„To máš až tak vysoké ego?"

„Neklam, ja viem pravdu."

„Nevieš nič, ja ťa nemilujem a nikdy ťa milovať nebudem!"

Cítil som smútok. Ani neviem prečo, veď som si ju len doberal pre zábavu. Ale očividne to tak nie je.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

„Chcem prsteň cognitionis."

„Viete ako funguje?"

„Niečo z emóciami," snažil som sa čosi povedať.

„Prsteň cognitionis je prsteň poznania. Ukazuje pocity, emócie toho druhého, kto ten prsteň vlastní. Keď ho na prste tá druhá osoba alebo vy nemáte, prstene zčernajú, ale ako náhle sa vráti na prst, opäť navráti príslušnú farbu. Dám vám k tomu tento pergament, sú tam všetky farby," poďakoval som jej a vyšiel z obchodu.

Len teraz musím dostať skvelý nápad, aby ho mala na prste.

SilnoModrá- smútok
SlaboModrá- dotyčná osoba plače
Zelená- zmätene
Žltá- radosť
Červená- nebezpečenstvo
Ružová- láska
Slaboružová- zahanbenie
SilnoFialová- uvoľnenie
SlaboFialová- dotyčná osoba spí
Hnedá- hnev
Oranžová- hlad
Čierna- dotyčná osoba prsteň na ruke nemá
Biela- smrť
Sivá- nepokoj

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

„Mama!"

„Áno?"

„Môžem ťa o niečo poprosiť?"

„Samozrejme."

„Kúpil som Hermione prsteň, lenže ona ho od do mňa nepríjemne. Môžeš ho jej prosím dať bez toho, aby vedela, že je od do mňa?"

„Aký to bude mať význam, keď nebude vedieť od koho je?"

„Len chcem aby ho mala," snažil som sa usmiať, aj keď nasilu.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Držal som prsteň v ruke a čakal. Takto som čakal dve hodiny a stále bol len čierny. Žiadnu inú farbu dosiaľ nemal. Tak ho zjavne niekde položila a ani si ho nevyskúšala.

Prevliekol som prsteň cez retiazku a dal si ho na krk.

Ako som si ho dal na krk prsteň sa sfarbil na silnomodrú. Vytiahol som pergament a hneď som prečítal smútok. Ale prsteň sa zrazu zafarbiť na žlto. Farby sa miešali. Zvláštne. Je smutná ale zároveň šťastná.

Ona fakt je divnejšia, než som si myslel.