Len ty a ja {DraMione}

10. Kapitola

10. Júla

V noci som nemohla poriadne spať. Celú noc pršalo a ja som sa na zvuk blesku veľmi rýchlo zobudila.

Nad ránom som to už vzdala, nie je možné, aby som už zaspala. Posadila som sa na posteľ.

Niečo sa Malfoyovi musela stať, možno s niekým bojoval.

Popravde sa v poslednej dobe fakt chová divne.  Ja ani neviem ako začalo vlastne toto. Myslím tým, ako začalo tieto naše.... neviem ako to nazvať. Milostné hrádky?

Premýšľala som už viackrát, či niečo ku mne Malfoy cíti, alebo sú to len hlúpe hry, ktoré on rád hrá.

Ale bohužiaľ moje srdiečko hovorí inak. Ja viem, je to Malfoy. Dlhé roky sme sa hádali a nenávideli a odrazu ho mám milovať?!

Hlúposť!

Prečo vôbec premýšľam nad takýmito vecami? A aj keby ho naozaj milujem, čo z toho keď som preňho humusáčka?

Posadila som sa na okraj postele a pozerala na na svoje nohy. Som znova rozrušená, postavila som sa a namiešala si rýchlo elixír. Pri jeho vypití som urobila grimasu. Chutí to horšie než všeodžús.

Vošla som do kúpeľní a pozrela som sa do zrkadla. Úprimne, vyzerám hrozne. Výrazne kruhy pod očami.

Po teplej sprche som sa cítila o čosi lepšie.

Pred zrkadlom som si upravila vlasy.

„Dnes si urobím pekný deň," pousmiala som sa.

Dala som si na sebe šaty na ramienka.

Vyšla som z izby, no na chodbe ma čakalo malé prekvapenie.

„Poď ma ošetriť tak ako včera."

„Ale..."

„Prosím," toto jediné slovo ma prinútilo pomôcť mu.

On si pokojne ľahol na posteľ, zatiaľ čo ja som vyčarila mastičku, s ktorou som mu včera natrela rany.

„Vyhrň si to tričko," rozkázala som mu.

Jeho rany už nevyzerali tak zle ako včera. Pomaly a jemne som mu nanášala krém na ne.

„Fajn, už to máš," postavila som sa z postele s úmyslom už ísť preč.

„Kde ideš?" Spýtal sa podozrievavo.

„Idem navštíviť Rona a Ginny.

„Na to zabudni," povedal rázne, bez záujmu.

„Nebudeš mi rozkazovať, chcem tam ísť a ty mi v tom nezabrániš."

Otočila som sa, no on ma chytil za lakeť.

„Nikde nepôjdeš," zazrel na mňa.

„Prečo?!"

„Je to momentálne nebezpečné, nepustím ťa. Uvidíte sa počas školy dosť."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Bola som sklamaná, ale aj veľmi naštvaná. Prečo mi sakra rozkazuje?!

Chcela som tam ísť sa len pozrieť, nič viac. Čo by sa mi také mohlo predsa stať?!

Nahnevane som hodila vankúš cez celú izbu. Keď som sa trochu upokojila, napadlo mi, že im pošlem listy.

Vytiahla som pergament a začala písať prvému Harrymu.

Milí Harry,

veľmi mi všetci chýbate, chcela som dnes ísť za vami, no ževraj je to pre mňa nebezpečné.

Ako si užívaš prázdniny pri Ronovi?

Ja by som tiež rada bola tam s vami. Nie že by som sa tu mala zle, Malfoyova mama sa ku mne správa veľmi milo. Jeho otec sa často tu nezdržiava.

A Malfoy je rovnaký hlupák, myslela som si, teda aspoň dúfala, že doma sa bude správať o čosi lepšie.

Bola by som rada za tvoju skorú odpoveď. Nemám sa tu s kým porozprávať, keď je tu iba Malfoy a škriatkovia. Jeho rodičia niekde odišli a bohužiaľ som tu s ním sama.

Pozdravuj Rona.

Hermiona ♡

Pergament som vložila do obálky, napísala som na ňu jeho adresu a zobrala do rúk ďalší pergament.

Ahoj Ginny,

veľmi rada by som s tebou posedela pri ďatelinovom pive alebo pri tekvicovom džúsu.

Bohužiaľ mám zakázané opustiť ich pozemok, pretože je to pre mňa nebezpečné. Dnes som chcela ísť k vám na návštevu.

Ako prázdninuješ?
Ja dosť zle, jeho rodičia niekde odišli a ja tu musím byť s ním. Žiadna sláva.

Keď príde pani Malfoyová, skúsim ju prehovoriť, aby som mohla ísť za vami. Veľmi mi chýbate.

S láskou Hermiona♡

Vyšla som z izby s dvomi obálkami v ruke.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

S pokojným svedomím som si čítala muklovskú knihu. Sova s listami odletela približne pred hodinou, tak predpokladám, že to už majú v rukách.

Možno už aj odpísali.

Pri pomyslení na to som sa usmiala a pocítila som len radosť. Aj napriek tomu, že ich vidieť nemôžem.

Odložila som knihu sa stolík a vytiahla som si denník.

Milí denníček,
dnes som poslala list Ginny a Harrymu. Bola som naštvaná na Malfoya, pretože mi nedovolil ísť k ním. Som vážne sklamaná.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Zase musím tomuto lenivému prasaťu natierať rany a on si s pokojným výrazom na tvári leží a užíva.

„Fajn, teraz ti natriem to na tvár," povedala som mu.

On sa posadil a ľahol si mi na kolená.

To bude dobré, ja to prežijem.

Nanášala som mu to na tvár a jemne roztierala. Po chvíľke mi ale čosi doplo.

On mi zaspal na kolenách!!!!

Toto je dosť vážna situácia, nemôžem sa pohnúť. Nechcem ho zobudiť, no chcem sa odtiaľto dostať.

Pomaly som mu chytila hlavu a snažila sa mu ju položiť na posteľ, zatiaľ čo ja sa rýchlo postavím.

On pootvoril oči.

„Môžeš ostať tu dnes so mnou? Cítim sa osamelý," povedal rozospatým hlasom.

Sadla som si na okraj jeho postele a on ma stiahol k sebe. Ležala som na boku otočená k nemu chrbtom. Pocítila som ako cez nás prehodil paplón.

„Ďakujem," potichu povedal a ruky si položil na môj pás.