Len ty a ja {DraMione}

7. Kapitola

7. Júla
Hermiona

Obzerala som si meniaci prsteň na svojej ruke. Nikdy som taký predtým nevidela. Včera mi ho dala Narcissa a ja som ho s hrdosťou prijala.

Vyšla som z izby a na schodoch som zbadala Malfoya. Bohužiaľ všimol si aj on mňa. Prsteň sa mi zfarbil na ružovo.

Podozrievavo na mňa pozeral a prešiel okolo mňa. Je zvláštne, že má neotravuje. Asi kvôli včerajšku. Keď som mu povedala, že ho nemilujem a nikdy ho milovať nebudem mal divný výraz a odišiel.

Nevidela som ho ani na obede a ani na večeri.

Zišla som dole na raňajky. Nikto tu nebol, dokonca ani Narcissa. Pán Malfoy sa tu často nezdržuje, stále niekde asi cestuje.

„Nevieš kde je pani Malfoyová?" Spýtala som sa domového škriatka.

„Pani s pánom z rána odišli a prídu až večer."

„Ďakujem," odpovedala som a škriatok sa na mňa divne pozeral.

Asi nie sú veľmi zvyknutý na milé slová.

Dojedla som raňajky a išla som hore do izby. Vytiahla som denník a začala som si čítať. Je to taký zápisník spomienok, do ktorého sa vždy rada ponorím.

5. Apríla
Dnes by herbologia bola tak zaujímavá hodina, keby tu nebol ten slizký had! Zase mi povedal, že som Humusáčka...

Páni, ja ho fakt nenávidím.

28. Marca
Neustále má ten slizolínsky princ prenasleduje. Chce niečo zistiť, alebo ma niečo zalubom..?

Prevrátila som očami, to robí aj teraz.

25. Marca
Ron sa skoro zadusil pudingu, ktorý jedol. Pretože si doňho dal jahody, ktoré nechcel prežúvať. Je v nemocničnom krídle s madam Pomfreyovou...

Pousmiala som sa. Ron teda býva dosť pažravý.

19. Marca
Všimla som si, že Harry pokukuje po Ginny. Myslím, že k nej zachováva city. Čo je fakt dobrá správa, pretože Ginny má rada jeho...

17. Marca
Ten kretén Malfoy má pritlačil ku dverám a bozkával ma. Nie že by sa mi to nepáčilo, ale je to predsa Malfoy. Ten čo humusákov nemá rád...

14. Marec
Dnes má Harry ďalšiu disciplínu. Snažili sme sa mu pomôcť, pretože kto len tam vydrží pod vodou jednu hodinu bez nadýchnutia...?

12. Marec
Zase mi vliezol do izby. Bránila som sa, ale keď má pritlačil na jeho hruď. Ja ani neviem čo ma to napadlo, proste som zaspala tak. V jeho náručí...

Oh, toto som čítať nemusela.

10. Marec
Ron žiarli na Malfoya, pretože si myslí, že mám čosi s ním. Tak to je pekné na omyle. Veď minule žiarlil na Nevilla, že som sa s ním rozprávala na obede...

7. Marca
Už som pár mesiac prefekt, je neuveriteľné ako ten čas letí, ani sa nenazdam a zase budem vo svojej izbe doma.

Žial vo svojej izbe doma nie som.

Počula som nejaké zvuky za dvermi, rýchlo som skryla som denník.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Obliekla som si kraťasy a tielko. Idem si trošku zabehať.

Po pol hodinovom behu som si dala studenú sprchu. Upravila som si vlasy a dala som si tričko a sukňu.

Vybrala som sa teda na obed do jedálne. Zase tu Malfoy nie je. Nebodaj sa na mňa urazil, že som mu to včera povedala.

Môj prsteň mal zelenú farbu. Veľmi som to neriešila a hneď sa pustila do jedla.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Je len okolo troch hodín a ja som už v bazéne. A to som hodinu spala na slnku a dosť ma opálilo. Dlho som bola na hojdačke.

Vyliezla som z bazéna a sadla som si na lehátko. Znovu som sa natrela opaľovacím krémom, aby som nemala červenú pokožku.

Po dvoch hodinách slnko zaliezlo za stromy a mne začala byť zima. Zabalila som sa do osušky a rýchlo utekala do teplučkej postele. Musela som ale zo seba zmyť tej krém, takže som si dala vlažnú sprchy.

Sadla som si na posteľ a premýšľala. Vlastné, ja som ešte tento dom nepreskumala. Asi je na čase ísť na výpravu.

Otvorila som dvere a išla dole schodami. Zabočila som do prava. Bola tam obrovská miestnosť. Nič moc. Išla som teda ďalej. Natrafila som na nejaké dvere.

Otvorila som ich a tam boli schody. Ale dole.

Chvíľu som váhala, ale nakoniec som išla dole po schodoch.

„Lumos," zašepkala som a z konca prútika vyšlo malé svetlo.

Kľudne som išla dole, nič sa nedialo. A pevné som dúfala, že sa nič diať ani nebude.

Keď som sa dostala úplne dole, boli tam veľké železné dvere. Všade vládlo hrobové ticho. Môj dych ho pretínal.

„Alohomora," zašepkala som a dvere sa otvorili.

Vošla som do tmavej, studenej miestnosti. Nevedela som čo má tu čaká, ale môj zvedavý nos strkám všade.

Miestnosťou sa rozliehali moje kroky. No po chvíli to neboli len moje. Zastala som. Neviem kto alebo čo je za mnou, ale jedno viem, že mi dýcha priamo na krk.

Prútik som pevne zvierala v ruke, bola som pripravená zaútočiť.

„Experialmus!" Počula som, ako niekto od dverí vyslal zaklínadlo.

„Si v poriadku?"

Odvážila som sa otočiť.

„Čo tu preboha robíš? Mohlo sa ti niečo stať!" Karhal má ako malé neposlušné dievča.

Nezmohla som sa na nič iné ako len na plač.

„Poď," stiahol má do objatia a ja som ho ihneď prijala.

„Musíme ísť, neviem, či sa tu ešte niekde nachádza," neviem o kom hovoril, ale hneď som išla z tej hrôzy preč.