Len ty a ja {DraMione}

5. kapitola

5. Júla

Ležala som v posteli a premýšľala. To čo sa stalo včera bol len zase hlúpy omyl. Nemala som to dopustiť.

Hodiny už ukazovali osem hodín ráno. Trochu som sa upravila a obliekla som sa.

Dúfam, že dnes naňho nenatrafím.

Sadla som si ku stolu a pustila som sa do jedla. Následne som to zapila tekvicovým džúsom a utekala hore do izby.

Hneď som za sebou zamkla dvere.

„Mám asi šťastie," vydýchla som si.

„Pochybujem."

Zdesene som sa pozrela za seba. Ten kretén sedel na mojej posteli s prekríženými nohami a rukou mal podopretu hlavu.

„Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho mierne naštvane.

„Sedím ak si si nevšimla."

„Ale prečo tu?"

„Môžem si chodiť kde len chcem, ja tu totiž bývam."

„To ma nezaujíma, táto izba bola pridelená mne a ja si neželám tu tvoju prítomnosť."

„Nehraj sa na nevinnú, viem, že sa ti to páčilo. Sama si to chcela, ja som ti len vyhovel. Takže mi môžeš poďakovať podobe nežného bozku, nemyslíš?"

„Jedine tak podobe päsťou do nosa," milo som sa naňho usmiala.

„Si hrozne krutá, ale mne sa páči, keď si tak nebezpečne zlá."

„Nie niečo aj iné na svete, okrem hrania, čo rád robíš?"

„Nad tým musím popremýšľať."

Dal takú pózu, akoby naozaj premýšľaj.

„Robiť ti zle."

„Vážne zaujímavá činnosť," odvrkla som mu.

„Pre mňa áno, a tebe sa to páči. Každý na tom niečo získa."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Sedela som na stoličke a Narcissa mi robila účes. Nejako sa mi podarilo z izby zdrhnúť a na schodoch som stretla Narcissu.

Pôjdeme sa prejsť do šikmej uličky. Tak musím vyzerať trochu lepšie.

„Tak, už to je. Ešte ti len urobím make-up a jemne očné tiene," usmiala sa na mňa.

Zatvorila som oči, pocítila som, ako mi na tvár nanáša make-up. Bolo to príjemné. Na oči mi dávala očné tiene.

Keď dokončila, otvorila som oči a pozrela sa do zrkadla. Oči som mala jemne do oranžova, ktorá prechádzala plynulo až ku slabej ružovej.

Oči boli jemne potiahnuté očnou linkou a dodávalo to mačací pohľad.

„Ešte lesk na pery a budeš dokonalá," zobrala lesk do rúk a natrela mi ním pery.

Mala som na sebe jemne oranžové šaty po kolená. Boli bez ramienok.

Chcela som sa postaviť zo stoličky, ale Narcissa má zastavila.

„Počkaj, ešte niečo malinké ti dám."

Sadla som si naspäť na stoličku. Otvorila jeden zo šuflíkov a vytiahla odtiaľ nejakú krabičku. Otvorila ju a niečo vybrala z nej.

Na krk mi dala prekrásny zlatý náhrdelník. Ako prívesok ťa bol malý prstienok.

„Čo je tam napísané?" Spýtala som sa, pretože z vnútornej strany niečo bolo.

„Cor vitae, život srdca. Môže ho mať iba človek, ktorí ma čisté srdce. Ak by si ho nemala, náhrdelník by ťa začal škrtiť až by ťa zabil."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

„A čo tieto šaty?"

„Tie sú pekné," usmiala som sa.

„Vezmeme aj tieto..."

„Nie je toho veľa?"

„Moja, nemusíš sa báť."

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

S plnými taškami som išla hore schodami do izby. Pri dverách stál,dalo by sa povedať, že je dosť naštvaný, Malfoy.

„Nechala si ma tu!"

„Mal si možnosť ísť s nami nakupovať."

„Ja ale nakupovať nebudem, ty si odišla a ja som sa tu nudil. Chcem, aby si mi to vynahradila."

„Čože? A to akože ako?"

„Že pôjdeš so mnou do izby a pohráme sa."

„Nie som tvoja bábika!"

Bola som nahnevaná, nie len naňho, ale aj na seba. Niekoľko razy som sa s ním vyspala, a to aj dobrovoľne.

„Nie," rýchlo som vošla do izby a hodila tašky na zem, aby som mohla zamknúť dvere pred ním.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Vytiahla som denník.

Milí denníček,
dnes som bola s Narcissou nakupovať. Ten kretén zase myslel iba na sex. A ja mu už nechcem podľahnúť...