Keď sa môj svet začal rozrastať

KAPITOLA 1.

Veľakrát som sa zamýšľala nad otázkou či sme vo Vesmíre sami. Je predsa 24. storočie tak by sme o Vesmíre mali niečo vedieť. Avšak nikto mi neverí. Typickí dospelí. Čo nevideli to nie je. Ale podľa mňa, niekde tam ďaleko až za Slnkom niekto predsa len je a čaká kým bude ten správny čas a príde za nami na Zem.
"Zaira poď večerať!" zakričala mama.
"Už idem!" odpovedala som jej a povzdychla si, že ma zas a znova vytrhla z mojich myšlienok.
"Zaira, telefonovala som s riaditeľom, povedal, že zajtra keď prídeš máš ísť rovno za ním." oznámila mi mama.
"A musím tam ísť?" priečila som sa.
"Čo je to za otázku Zaira? Do školy sa predsa musí chodiť a to, že sme sa len nedávno prisťahovali nie je dôvod na to aby si nechodila do školy. Už o tom nemienim diskutovať a keď sa naješ, bež rovno do postele!" skončila náš výborný večerný rozhovor mama.
Keď som dojedla jedlo, ktoré bolo samozrejme kúpené keďže moja mama má veľký problém aspoň raz za čas navariť, išla som sa teda osprchovať. Potrebovala som byť sama a pripraviť sa na zajtrajšok. Keď som zaspávala, rozmýšľala som čo poviem keď ma učka vyzve aby som sa predstavila alebo čo ak sa ma niekto na niečo opýta a ja nebudem vedieť odpovedať. Čo potom? Som trochu nervózna aj keď nemám byť prečo. V mojej starej škole ma poznal každý ako super babu, s ktorou je vždy sranda. No musím to nechať tak a ísť spať.

KAPITOLA 2.

Dnes ráno ma po dlhšom čase zobudil nepríjemný zvuk budíka. Tak a ide sa vstávať! Teraz ešte prísť na to čo si zoberiem na seba.
"Hmmmm? Dám si niečo pohodlné ako vždy." Doslova neznášam keď si mám dať šaty. Chvalabohu nemusím ich nosiť mimo slávnostních akcií. Najradšej nosím kraťasy, pohodlné, farebné tričko a prípadne nejakú mikinu.
"Tak dnes to bude žlto-modré tričko a riflové kraťasy. K tomu si dám tieto žlté náramky a môže sa ísť." konečne som sa rozhodla. Nie že by som mala plnú izbu oblečenia od výmyslu sveta. Ale čo, som predsa baba.
Keď som odchádzala z domu mama mi len zakričala ahoj. Asi je ešte naštvatá zo včera. A otec? Ten mal už zase nočnú takže teraz si spinká v spálni. Občas by som sa s ním aj vymenila.
Akonáhle som vošla do školského autobusu, zistila som ako veľmi som v móde pozadu. Všetky baby mali štýlové trblietavé náramky, úžasné bezdrôtové slúchadlá s výborným dizajnom, najnovšie značkové tenisky a samozrejme boli tak divoko namaľované až som sa zľakla. Najnovším hitom boli zdá sa veľké kruhové náušnice so smrtkami. Všetky baby ich mali. A chalani? Tý mali dotrhané tričká aj gaťe ale aj tak vyzerali štlílovo. Až na to, že boli takí rozbláznení, že si ma ani nevšimli. Keď si jedna zo štýlovo oblečených báb všimla ako na nich čumím, zvrieskla na mňa: "Čo čumíš ty lúzer!?"
Ihneď som si sadla na prvé voľné miesto, ktoré tam bolo. Nanešťastie sedela som pred chalanom, ktorý bol z nich zjavne najšialenejší.
"No čo cica? Bolelo to keď si spadla z neba?" spýtal sa grázel.
"Z neba? Ha! Ja som prišla z pekla." s nadhľadom a bez čo i len malého náznaku urazenosti som mu odpovedala.
"Óóóóóóó! Nová sa nezdá." ozvali sa ostatný chalani za mnou.
"Počuj, aby ti bolo jasné to, že si nová neznamená, že ťa budeme šetriť. Máš smolu, nový si to u nás poriadne vyžerú. Tak si dávaj pozor na to čo hovoríš." namrzene a pyšne mi odpovedala jedna z fiflien.
"Velmmi pekne ďakujem za túto veľmi zbytočnú informáciu ale viem sa o seba postarať a nepotrebujem aby mi niekto vravel ako sa mám správať." odpovedala som jej s úsmevom a úplným kľudom. Mali ste vidieť jej výraz. Bola červená ako paprika.
Počas cesty do školy som zažila dosť takýchto narážok a každú som s kľudom odbila a po čase zistili, že to nemá cenu a začali sa so mnou rozprávať normálnejšie. Navyše som sa dostala do partie. A hneď prvý deň! To bol poriadne veľký úspech. Bola som rada, že mám nových kamošov.
"Takže ako sa to vlastne voláš?" opýtal sa chalan čo sedel za mnou.
"Zaira Sanders." odpovedala som a výraz v jeho tvári značil je sa mu moje meno páči.
"Dobre a máš nejaké prezývky?" opýtal sa druhý chalan.
"Mám celkom dosť prezývok. Napríklad Zara, Zari, Zarina, Zuri, Zaja, Zoja, Zaza, Zaki. Ale najviac ma volajú Zai alebo len Zi. Vpodstate reagujem na všetko čo sa začína na "Z" tak si môžete vybrať alebo mi vymyslieť novú." povedala som im môj zoznam prezývok, lebo naozaj každý ma volal inak.
"Tak dobre Zai, ja som Jackson ale všetci ma volajú Jack. Milesa, náš "magnet na baby" alebo ako ho voláme my "Superman", už asi poznáš keďže za tebou sedel v buse.
v tom sa Miles trochu začervenal a pousmial.
"Ďalej tu je Dylan, naše eso v elektronike s prezývkou PCboy. Nikto ho už tri roky nedokáže poraziť v Elektroolympiáde. Ale tuto Ema veľmi nezaostáva len si to nechce priznať však Emča." a vtom sa pozrel na Emu, ktorá bola zrazu červená ako paprika a zahanbene sa pozerala do zeme.
"Ale nepreháňajte." skromne mávla rukou.
"A ku koncu tu máme našu Leu Crazy. Trištvrtina toho čo vyvádzame sa rodí v jej hlave. Lea je doslova stroj na hlúposti a preto ju teda voláme jednoducho Crazy." ukončil predstavovanie Jack.
Začiatok v novej škole býva ťažký ale som si istá, že vďaka mojej partii naň budem spomínať ako na super zážitok. Bola som aj za riaditeľom a on mi povedal, že je dobre, že mám už teraz kamarátov a povedal, že keď budem čokoľvek potrebovať, môžem sa naňho obrátiť.
Prvá hodina bola zábavná lebo sme mali výtvarku a kreslili sme na špeciálnych tabletoch, ktoré boli také premakané, že to naozaj vyzeralo ako keby som kreslila na papier. Sedela som vedľa Jacka a on mi s tabletom pomáhal. Všetko mi vysvetlil, ako si vymeniť farbu, ako dať hrubšiu ceruzku a ako tieňovať. Keď som mu ukázala môj finálny výtvor, pochválil ma, že na to, že to bol môj prvý krát, je to výborné a úprimne sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätovala a trochu som sa začervenala.
Druhá hodina bola o čosi ťažšia lebo som ju nemala s nikím s partie a mali sme robiť vo dvojiciach a ja som bola s tou fiflenou čo mi v autobuse nadávala a dohovárala. Volá sa Zuzana a vôbec ju nepotešilo, že sa naše mená začínajú rovnako. Čokoľvek som navrhla do projektu odbila a povedala, že je to trápne.
"Tak vymysli niečo ty keď sa ti to moje nepáči." povedala som jej keď už som sa nezdržala.
"Ja to nejdem robiť. Rob si to sama!" odvrkla, zazrela na mňa a začala ťukať do mobilu.
"OK." odpovedala som jej s kľudom, odsadla som si od nej a robila som projekt.
"Úprimne ťa ľutujem Zuzi. Byť vo dvojici s takouto lúzerkou je na nič." povedala Zuzina kamoška.
"Nechápem ako môže byť tak v kľude, strašne ma tím vytáča." zašepkala naštvaná Zuza aj keď ju bolo dosť počuť.
Keď sme projekt mali na konci hodiny odovzdať, profke som povedala, že Zuza nerobila nič. Rozhodla sa teda, že ju ohodnotí 5-kou a mne dá 1 za to, že som to robila sama a druhú známku za obsah ale tú mi povie až keď si projekt pozrie. Bola som so sebou celkom spokojná až kým som na chodbe neuvidela človeka plného zlosti a so zabijáckym pohľadom. Zuza spolu s jej partiou po mne zazerali a ani náhodou nechceli ustúpiť. Nanešťastie stáli kúsok pred vchodom na ihrisko kde som sa mala stretnúť s partiou takže by som sa im tak či tak nevyhla. A keďže som bola sama bez partie, trochu som sa zľakla ale povedala som si, že to dám. Vyrazila som teda smerom ku nim a dúfala, že zostanú pri zazeraní. Nanešťastie to tak nebolo.
"Čo práskačka? Chcela by si prejsť?" spýtala sa ma Zuzina kamoška a zaterasila mi cestu.
"Áno, potrebovala by som prejsť. Prosím odstúpiš sa mi?" opýtala som sa úplne pokojne a v zápätí sa všetci začali rehotať. Tá baba sa neplánovane odtúpila tak som prešla a poďakovala jej. To sa im samozrejme nepáčilo a Zuzin kamoš ma schytil za ruku. Ja som sa mu ale šikovne vyšmikla a pokračovala v mojej plánovanej trase do triedy. Bol taký prekvapený, že sa ani nehol iba na mňa čumel.
"Čo čumíš? Chyť ju!" zvrieskla Zuza a on sa rozbehol za mnou.
Keďže som ich počula, zastala som a otočila sa k nemu. Keď prišiel, v očiach mu boli vidieť šľahajúce plamene zlosti. Bol až taký naštvaný, že ma chcel udrieť päsťou ale ja som sa uhla a postavila do bojového postavenia. 5 rokov trénovania MMA nezapriem. V tom prišla moja partia a ostatní okolo nás urobili kruh a hlasno skandovali jeho meno a "tá nová" keďže nie všetci ešte poznali moje meno.
"Nechcem sa s tebou biť. Prestaň!" povedala som mu.
"Ty mi nemáš čo rozkazovať ty lúzer!" zakričal a vrhol sa na mňa.
Hodila som ho na chrbát. Moja partia hlasno vykríkla moje meno. Všetky decká mi začali tlieskali a pridali sa k skandovaniu mojho mena. Ten chalan zostal ležať a ani sa nehol. V tom prišiel riaditeľ a myslel si, že ja som ho zbila naschvál ale moja partia stála za mnou a rovno mu povedali, že to tak nie je a celú situáciu mu vysvetlili. K tomu som dodala, že nejako vážne zranený nie je, len to bude bolieť a bude mať pár modrín. Riaditeľ im veril lebo provokácie Zuzi a jej partie poznal veľmi dobre a mňa pochválil za to, že som si zachovala chladnú hlavu a neublížila mu.
Školník ho odniesol k lekárke, ona mu urobila röntgen a naozaj nemal žiadne poranenie. Samozrejme decká ma hneď zaplavili otázkami "Ako si to urobila?", "Naučíš ma to?", "Ako to, že si taká dobrá?" na väčšinu som nereagovala a s partiou sme išli na ihrisko lebo sme mali pol hodinovú prestávku. Samozrejme, že ani oni sa otázok nezdržali.
"To bola bomba! Ako to, že si mu neublížila? Keby som vedela to čo ty, už je mŕtvy." povedala Lea a všetci sme sa zasmiali.
"Hej no trénujem MMA už 5 rokov tak asi sa to na mne podpísalo." odpovedala som.
V tom Jack vyvalil oči a všetci sme čakali čo povie.
"Akože odo mňa máš mega pochvalu. Ja robím Thai box, tiež 5 rokov a ani z ďaleka na tom nie som ako ty." povedal Jack a ja som sa mierne začervenala.

KAPITOLA 3.

Po prvom týždni v škole som si myslela, že všetko bude úžasné. Len mama bola dosť podráždená lebo kôli tej "bitke" aj keď riaditeľ to pochopil a volal jej len pre to, že je povinný to oznámiť. Tak či tak, dala mi to poriadne vyžrať. Keďže celý týždeň nebola doma tak si to všetko nechala na dnes ráno. Zišla som dole aby som si zobrala desiatu. Na raňajky som vôbec nemala chuť. Obzvlášť keď bola mama doma a otec zase vyspával po nočnej. Bohužiaľ neobišlo ma to.
"Čo mala znamenať tá bitka?" podráždene sa ma opýtala mama.
"Myslím, že ti to pán riaditeľ dostatočne vysvetlil takže ti k tomu asi nemám čo viac povedať." odpovedala som ako vždy, s nadhľadom.
"Zaira Luna Sanders! Okamžite mi povedz prečo si ho hodila na zem a ako si to pre boha dokázala?" nakričala na mňa mama.
"To, že som ho hodila na zem je pravda ale nemá žiadne zranenie aj keď tento malý detail si si samozrejme nevšimla a to, že o môj život a o to čo by som chcela sa absolútne nezaujímaš tak to je tvoj problém." s kľudom som povedala pravdu a odišla do školy.
Mala som ešte dosť času tak som sa rozhodla, že pôjdem pešo. Cestou som stretla Jacka a išli sme spolu. Presne toto som potrebovala. Porozprávať sa s niekým kto mi rozumie.
"Takže tvoja mama nevie, že chodíš na MMA už 5 ROKOV!?" opýtal sa po chvíli.
"Nie, nevie a myslím, že jej to ani nedôjde."
odpovedala som.
"Počkaj veď rodič musí vypísať nejaké papiere nie?" spýtal sa Jack.
"Hej mal by ale mňa tam dostal kamoš Lucas a keďže ho tam všetci poznali a vedel aká je moja mama, vybavil mi to." odpovedala som.
"Tak to hej. A s tým kamošom sa poznáš dlho?" spýtal sa mierne podozrivo.
"V podstate od detstva. Naše mami spolu kočíkovali." začali sme novú tému.
"A stále ste spolu v kontakte?" spýtal sa.
"Odkedy som tu tak veľmi nie, písala som mu len keď som prišla potom sa ma pýtal ako bolo prvý deň a odvtedy už nič."
"Takže keď sa spýtam či spolu chodíte, naštveš sa?" opýtal sa dosť opatrne.
Táto otázka ma mierne zmiatla a trochu som sa potešila. Možno sa ma chce spýtať či s ním nebudem chodiť
"Jasné, že sa nenaštvem. A nie nechodíme spolu." odpovedala som s úsmevom.
Vyzeralo to tak, že sa trochu potešil aj keď nastalo to nepríjemné ticho. Šťastie bolo, že už sme boli blízko školy.
"Môžem ťa o niečo poprosiť? Prosím, nepovedz to nikomu. To o mojej mame." povedala som s prosbou v očiach.
"Neboj, mne môžeš dôverovať. Odo mňa sa to nikto nedozvie." odpovedal s úsmevom a bez akýchkoľvek zbytočných otázok.
Veľmi som sa potešila, aj keď ešte neviem či mu môžem plne dôverovať. Tak či tak toto nie je až také veľké tajomstvo. Keby sa to niekto dozvedel, nejako by som to zvládla. Aspoň si ho vyskúšam.
"Eeeeeeeeeej Zai a Jack prišli!" ozval sa Miles keď sme s Jackom vošli to školy.
Cítila som ako sa červenám lebo sa všetci na nás pozerali ako by sme boli pár. Aby som situáciu odľahčila, zakývala som mu a hodila na tvár coolový výraz.
"Ej Suproš, ako ide život?" opýtal sa Jack so širokým úsmevom na tvári a urobili ich typický handshake ako pozdrav.
"Počuj, Krupica tu vraj nie je a máme suplo s Gašparom." povedal Miles až sa mu oči otvorili dokorán a ja som nemala ani poňatia kto to je.
"Čo ti dáva veď to bude mega!" povedal Jack a obaja sa začali nahlas rehotať.
"Jáj Zaja, ty asi nevieš o kom je reč, však?" objala a opýtala sa ma Lea, ktorá videla ako sa rehocú a aj s Dylanom a Emou prišli za nami.
"Trefa do černýho!" Len som chcela počkať kým sa títo dvaja dorehocú a opýtala by som sa ich ale zjavne to bude trvať dlhšie tak sa opýtam teba." povedala som s úsmevom.
"Takže Krupenková, alebo ako ju voláme mi, Krupica je fyzikárka a je absolútne mimo. Celé hodiny nám rozpráva o svojich deťoch, ktoré všetci úprimne ľutujeme, a my tieto nudné veci počúvame stále dookola a už nás to nudí. Druhá vec je, že s ňou nikdy nepíšeme takže sa nemusíme báť, že nič nevieme. No a dnes nám zastupuje Gašparecký, teda Gašpar, a ten si s deťmi absolútne nevie rady. Pri ňom môžeš aj bombu odpáliť a on ti povie, že to nie je tvoja chyba a, že on to chápe." vysvetlila mi Lea.
"Tyyyyyyy tak pekne! Už sa neviem dočkať!" odpovedala som a všetci sme sa nanovo začali smiať.
"Btw si dobre silná Cica." ozval sa za mnou ten chalan, ktorý sa so mnou vtedy "pobil" a chytil ma za zadok. Bohužiaľ mám dobré reflexy tak som mu schytila ruku a mierne som ju vykrútila. Samozrejme bez ujmy na zdraví.
"Pekné!" povedal frajírek.
Pustila som mu ruku a mierne naňho zazrela. On s frajerským výrazom a úsmevom na tvári odišiel.
"Čistý debil." povedala Lea.
"Súhlasím. A ako sa to vlastne volá?" opýtala som sa.
"Volá sa John a prezývajú "Jointy". Na škole je trieda v predávaní a hlavne užívaní drog. Proste debil." vysvetlil mi Dylan.
"A to, že ťa chytil za zadok, to je jeho typický rituál ako dostať babu do postele. U každej mu to vychádza lebo všetky sú kravy a myslia si, že je cool. Teda okrem mňa a Emy." doplnila ho Lea.
"Mám taký pocit, že som ho mala udrieť viac." povedala som a všetci prikývli.