Keď sa môj svet začal rozrastať

Späť k MMA

KAPITOLA 5.
Ráno som sa zobudila na ten otravný zvuk budíka. Bolo na čase vstávať lebo dnes, aj keď je nedeľa, mám tréning. Lucas mi totižto dodporučil Fitko kde má kamošov a učí sa tam aj MMA tak som sa tam prihlásila a on to vybavil. Som zvedavá akých budem mať súperov.
Zišla som teda dole aby som sa naraňajkovala. Nebola tam ani mama ani otec, len nejaký lístok a pri ňom 200€. Bolo na ňom: Zari, išli sme s otcom na neplánovanú služobku. Vrátime sa o dva týždne. Nestihla som ti nič navariť tak si niečo kúp a urob aj veľký nákup. -Mama
Ako inak zase odišli bez toho aby som to vedela. Vlastne mi to ani nevadí, aspoň mám doma pokoj.
Okolo tretej poobede som sa vybrala z domu lebo tréning sa mi začínal o 16;30 tak sa aspoň prejdem. Na moje potešenie som stretla Jacka.
"Zarina! No ako?" spýtal sa hneď keď ma uvidel.
"Výborne! Mamka s tatkom sú na služobke, o ktorej som vôbec nevedela takže mám doma pokoj." povedala som s úsmevom.
"Komu je len lepšie? Kam ideš?"
"Idem na tréning." odpovedala som.
"MMA?" spýtal sa Jack.
"Hej." odpovedala som s úsmevom.
"Tak ak ti to nevadí, pôjdem s tebou...aj ja si tam idem zacvičiť ale iba posilovačky." povedal Jack.
"Jasńe, poďme!" povedala som a tak sme si spolu vykračovali a o všeličom sme sa rozprávali.
"Tak a sme tu. Nebojíš sa?"
"Ja? Majsterka MMA? Ale kdeže. Toto bude prechádzka ružovou záhradou." povedala som sarkasticky a s úsmevom.
"Bude mi cťou byť toho svedkom." povedal Jack so smiešnym výrazom až sme sa rozosmiali.
Vošli sme dnu a ja som sa cítila ako doma.
"Čaves, ty musíš byť tá baba, o ktorej mi hovoril Lucas." ozval sa jeden z trénerov a zamieril ku nám.
"Áno to som ja. Volám sa Zaira." povedala som a podal mi ruku.
"Ja som Tomáš. Som tu hlavný tréner. Tam za pokladňou je Macka. Ďalej tu máme Vlada, majiteľa fitka. Tamtoho asi poznáš. Vlado Moravčík, naša hviezda. A nakoniec tu je Maťo, tréner Thai boxu. Ostatných časom spoznáš. Lucas mi vravel, že robíš MMA ale bohužiaľ u nás máme na MMA plno tak môžeš trénovať karate alebo Thai box. O pár minút začína Thai box A-čko (dosť pokrčilí) môžeš sa ku nám pridať. Macka ti ukáže šatne a tak."
"Ok, tak si skúsim Thai box a uvidím, dikes." poďakovala som Tomášovi a následovala som Macku do šatne.

~Medzitím na recepčke.
"Ty si?" spýtal sa Tomáš Jacka.
"Som Jack, prišiel som so Zairou ale ja si idem dať individuálny tréning."
"Aha...počuj chlape, ja ti závidím...keby mám o 20 rokov menej bolo by to top." povedal odrazu Tomáš.
"Čo mi závidíš?" spýtal sa Jack.
"Mať takúto peknú babu, ktorá ešte aj ovláda bojové umenia, tak to je niečo."
"Zaja nie je moja frajerka, sme len kamoši zo školy."
"Tak to robíš veľkú chybu." ukončil rozhovor Tomáš a odišiel za klientom.
Jack zostal dosť zaskočený. Avšak keď prichádzala Zizi, dal sa do kľudu.
~

"Tak čo, budeš tu stáť ako soľný stĺp alebo sa ideš prezliecť?" spýtala som sa s úsmevom. 
"Rozkaz šéfe!" povedal Jack srandovne aj keď s trochu rozrušeným výrazom a odišiel do šatne.
Mala som divný pocit, že sa niečo stalo kým som bola v šatni. Možno sa mi to len zdalo. Išla som sa ponaťahovať a zaviazať si bandáže. Používajú sa na spevnenie zápästia aby sa predišlo malým zraneniam. Ostatní chalani sa na mňa divne usmievali. Asi pre to lebo som bola jediná baba v celej hale. Ale ja som ich ignorovala.
"Dúfam, že nás nezničí hneď na prvom tréningu." povedal Jack s úsmevom keď sa vrátil zo šatne.
"Thajský A-čko, nástup!" zakričal Maťo.
To bol povel pre mňa a pre Jacka. "Dnes máme posilovací trening thai box aby ste sa pripravili na zajtrajšie MMA zápasy. Tak poďme na to! Postavte sado rady nech si vás spočítam"
Postavili sme sa do rady. Ja s Jackom sme sa postavili na konciec rady a ja som počula chalanov ako si niečo o mne šepkajú.
"Úplne ich ignoruj, sú to tupci." pošepkal mi Jack keď si všimol môj pohľad.
Prikývla som a viac som si ich nevšímala.
"Poďte každý k jednému vrecu a dáme si 3 minúty čisto kopy. Všetky, ktoré viete." povedal Maťo a všetci sa postavili k vreciam až na mňa. Mne vrece nevišlo.
"Aha ty musíš byť tá, o ktorej mi vravel Lucas, však?" spýtal sa Maťo.
"Áno, Zaira."
"Tak pôjdeš ku mne na lapy nech vidím ako si na tom."
Vtom sa všetci chalani zasmiali, že vraj čo ja viem o Thai boxe ale mňa to vôbec nezaujímalo. Maťo si to všimola ale neriešil to.
"Štart!" zakričal Maťo a všetci sa dali do toho.
"Tak na začiatok, už si niekedy trénovala nejaké bojové umenie?" spýtal sa Maťo.
"Áno, 5 rokov som trénovala MMA." odpovedala som a zjavne to počuli všetci lebo spustili posmešný smiech. 
"Čo je také vtipné?" spýtal sa Maťo a nikto neodpovedal. Len jeden chalan niečo pošuškal druhému.
"Samo, poď sem." prikázal mu Maťo.
Samo prikráčal s frajerským výrazom.
"Čo si mu povedal?"
"Nič." povedal Samo a mikol plecom.
"Ja som niečo počul tak buď mi povieš čo si povedal alebo budeš klikovať do konca tréningu"
Samo chvíľu váahal a potom povedal:
"No, povedal som, že táto baba nemôže mať najmenšie poňatie ako sa biť, veď sa na ňu pozrite. Typická fiflena." povedal Samo a povýšenecky na mňa zazrel ale mňa to ani trošku nerozhodilo. Bola som na to zvyknutá. Všetci si myslia, že bojové umenia nie sú pre baby.
"Daj si 100 klikov. A vy ostatní naspäť makať!" povedal Maťo a Samo išiel klikovať s otráveným výrazom. 
"Dúfam, že ťa to nejako nerozhodilo, Zaira. Samo je až príliš sebavedomý a namyslený."
"Nie, to je v pohode...som na to zvyknutá." odpovedala som a usmiala sa. Maťo sa tiež usmial a tréning pokračoval. Bol celkom namáhavý ale inak bol úžasný. Dokonca aj chalani sa mi nakoniec prihovorili a povedali, že mi to naozaj ide. Aj Jack bol v pohode. Tréning skončil a Jack sa rozhodol, že ma odprevadí.
"Tak ako sa ti páčil tvoj prvý tréning?" spýtal sa ma Jack.
"Úplne úžasný." odpovedala som s úsmevom.
"Tak to som rád."
Jack sa ponúkol, že ma odprevadí domov.
Boli sme už pred mojím domom a Jack povedal:
"Počuj, ja zajtra musím niečo vybaviť čiže tréning nestihnem tak ti želám veľa šťastia." povedal Jack s úsmevom.
"Ok, ešte raz dik, že si ma odprevadil."
"To je maličkosť. Ahoj!"
"Čau!"
Pozdravili sme sa a ja som zosmutnela. Zase som bola doma sama. Nieže by som to nemala rada ale teraz mi to vadilo. Mala som taký zvláštny pocit. Jediný kto sa o mňa naozaj zaujíma je Jack. Na túto školu chodím už 3 mesiace ale s nikým si nerozumiem tak dobre ako s ním. Dokonca ani s Emkou a Leou. No nič, možno na to prídem neskôr. Teraz si zapnem hudbu a dám si večeru. Mama hovorila nech si dačo objednám. Vytočila som na telefóne číslo na najlepšiu Pizzérku v meste. Doporučila mi ju moja partia. Vždy keď
sme v našej jaskyni, objednáme si ich aspoň 5.
"Dobrý chcela by som si objednať pizzu Quatro Formaggi a veľkú Colu prosím." povedala som do telefónu.
"Vaša adresa prosím." ozval sa robot z telefónu. Tu v New Yorku takmer všetko robia roboty takže na ich hlas si rýchlo zvyknete.
"Amarette Way 17, Queens, New York." odpovedala som.
"Vaše jedlo bude doručené na túto adresu o 15 minút. Prajem dobrú chuť."
Poďakovala som sa a zložila.
Mala som 15 minút čas a tak som si zapla telku. Nebolo v nej toho veľa. Doslova jediné čo sa dalo pozerať bola nejaká kvízová šou. Porotcovia boli ľudia ale moderátor bol robot. Trochu ma to zarazilo. V meste kde som bývala predtým som len málo kedy videla robota ale tu? Skoro stále. 
O 15 minút niekto klopal na dvere. Otvorila som dvere a bola tam moja večera. Robot vám donesie večeru tak, že ju položí pred dvere, zazvoní alebo zaklope a bez pozdravu odíde. Je to celkom neslušné ale tak čo už. Hlavne, že mám čo jesť haha.