Keď sa môj svet začal rozrastať

Zlato, je 11 hodín večer!

Zazvonil mi mobil. Volala mi Lea.
"Lei, všetko v pohode?"
"Čo by nebolo?"
"Zlato, je 11 hodín večer! Prečo mi voláš?"
"Jack mi už pár dní neodpisuje tak som chcela vedieť či nevieš prečo,"
Odmlčala som sa. Nevedela som či už som pripravená o našom vzťahu povedať ostatným. Pozrela som na Jacka s otázkou v očiach. Jack akoby s úsmevom povedal "je to na tebe".
"Um... Áno, je v poriadku. Som uňho... už pár dní,"
"ČOŽE??! To ako myslíš?"
"Na prázdniny som išla k nemu lebo naši rodičia odišli na služobky. A... dali sme sa dokopy," zavrela som oči a modlila sa. Jack ma pohladkal po chrbte. Celý čas som mala Leu na repráku a tak sa modlil so mnou, nech to zoberie dobre.
"AKO TO, ŽE SI MI O TOM NEPOVEDALA??"
"Lea, prepáč, chcela som ti o tom povedať v škole,"
"Keďže som od prvého dňa vedela, že skončíte spolu, neviem či sa mám hnevať, že si mi to nepovedala..."
"Lea, no tak,"
"Ale čo si, nehnevám sa. Len ma zarazilo, že si o tom hneď nepovedala svojej najlepšej kamoške,"
"Neboj, druhý raz takú chybu neurobím,"
"To beriem. Tak dobre. Choďte si užívať jeden druhého. Jacka pozdravujem a odkáž mu, nech sa ani v najmenšom nepokúsi ti ublížiť. Áno, poznám ho a viem, že je dobrý človek ale tak aby náhodou nezabudol,"
"Lea ty si prípad,"
Pozdravili sme sa a zložila som.
"Tak to nebolo až také zlé," okomentoval Jack samozrejme so sarkazmom v hlase.
Udrela som ho do pleca až si ľahol. Obkročmo som sa naňho posadila. Ruky mi položil na zadok a hľadel mi do očí. Sklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Jack mi položil jednu ruku na líce a pohladkal ma. Začal ma bozkávať. Rovnako nežne ako predtým avšak bolo tam niečo viac. Vášeň.
Odtiahla som sa a vyzliekla som si tričko. Mala som na sebe len podprsenku no aj tak na mňa Jack hľadel ako na zjavenie. Prišlo mi to vtipné.
"Zlato moje, ty sa mi nesmej. Ja som asi v nebi," povedal a pretrel si oči.
"Nevymýšľaj ty trdlo," zasmiala som sa a on ma prehodil na chrbát. Bol teda nado mnou. Chvíľu sa mi pozeral do očí a potom sa odtiahol. Vyzliekol si tričko a znova ma začal bozkávať. Bolo to nádherné. Ten pocit byť chcená a milovaná je na nezaplatenie.
Odtiahol sa a zišiel nižšie. Začal mi bozkávať brucho. Nežne. Krásne. Popri tom ma hladil po bokoch. Ja som mu prstami prehrabávala vlasy.  Prešiel vyššie. Na chvíľu na mňa pozrel.
"Zaira, si najkrajšia žena aká existuje. Si nádherná,"
Ja som od úžasu ostala ticho. Pohladila som ho po vlasoch.
"Mám pokračovať?" opýtal sa.
Pokrútila som hlavou.
"Čo keby si ma škrabkal na chrbte?" hodila som naňho psie oči.
Nieže by sa mi nepáčilo to čo sme robili ale treba robiť malé krôčky. Jack sa pousmial a ľahol si vedľa mňa. Ja som sa pretočila na brucho, zavrela oči a užívala si.
"Toto na tebe milujem," povedala som.
"Škrabkanie? Alebo nebodaj môj parádny účes?"
"Haha veľmi vtipné. Nie, myslím to, že na mňa netlačíš. Chápeš, keď si zoberiem čo sme robili a ja to zrazu stopnem tak by som očakávala, že budeš naštvatý,"
"Zaja, na to ani nepomysli. Pravdupovediac, ani nevieš čo by som s tebou rád porobil. Ale prečo by som to robil ak to nechceš? Zlatik, nikdy v živote nechcem aby si sa pri mne cítila zle alebo nekomfortne. A ver, že toto je jedna z mojich najobľúbenejších momentov strávených s tebou. Keď len ležíme vedľa seba. Milujem to najviac na svete,"
"A ja milujem teba," pobozkala som ho na čelo.
"Ja teba viac, zlatik,"