Keď sa môj svet začal rozrastať

Getting sporty

KAPITOLA 11.

Nikdy ma ma basket nejako veľmi nezaujímal ale celkom ma bavilo sa na nich pozerať ako utekajú s loptou driblujúc o zem a potom len skok a lopta bum do koša. Áno, zvukové efekty v mojej hlave mi fakt idú. Tréner im dal akurát pauzu a tak som sa rozhodla, že si urobím nejaké úlohy. Vytiahla som anglinu. Tú mám za chvíľu hotovú. Pohodlne som sa usadila, zošit položila na kolená a čítala zadanie. Odrazu som za sebou počula kroky a chalanské hlasy.
"Braček nevieš čo je s Jackom? Pár dní som ho nevidel," spýtal sa jeden chalan keď už boli vedľa mňa.
"Počul som, že je v nemocnici. Ževraj mal autonehodu," povedal druhý s vážnou tvárou.
Ten prvý nevedel čo povedať a tak pozrel do zeme. Zrak mu však rýchlo padol na moje nohy.
"Čau! Ty si Zara nie?" spýtal sa ma.
"No, volám sa Zaira ale áno, volajú ma aj Zara. Ty si?"
"Adam Blake a toto je Harry Newtman," predstavil seba aj kamoša a ja som sa pousmiala,
"Ty si si s Jackom blízka nie? Videl som vás pár krát po škole ísť splolu,"
"Sme spolu v partii takže povedzme, že sme si blízky,"
"Nevieš ako mu je?"
"Bola som ho včera pozrieť a aj som s ním volala. Vyzeral dosť slabo ale ako typický Jack, nikdy sa neprestal smiať,"
"To rád počujem," usmial sa a ja tiež.
"Inak, myslím, že som ťa nejaký deň videl so Zuzou a ani jedna z vás nebola velmmi nadšená," povedal Adam
"Veru, nezačali sme práve najlepšie. Asi ma neznáša,"
"S ňou nikto dobre nevychádza okrem jej "skupinky", takže si z toho nič nerob," povedal Harry a Adam pritakal.
Zahľadela som sa až Adam znova prehovoril:
"Hej Zari, nešla by si po škole von? Ja, Harry, Bob a Ben ideme do skate parku v centre,"
Nie je to zlý nápad, pomyslela som si. Ale chcela som ísť za Jackom. Na skate som síce dlhšie nestála ale tak to dám. A taktiež, zajtra je tá olympiáda. Síce na tu sa až tak učiť nemusím, škola končí o 2hej a Jack má návštevné hodiny až o 5tej. To by šlo.
"Prečo nie? O koľkej končíte?" spýtala som sa s úsmevom.
"O druhej. Ty?"
"Tiež o druhej. Tak hneď po škole pred hlavným vchodom?"
"Okej, vidíme sa," povedal a tréner zapískal, že pauza skončila.
Toto bude zaujímavé. Hmm ešte mám pol hoďku. To spravím anglinu aj so zatvorenými očami.

Ďalšia hodina prebehla v celku rýchlo. Mali sme chemické labáky a v skupine bol so mnou Miles. Na labákoch bývame vždy spolu a chémia nám obom ide aj keď už nám to raz vybuchlo. Bol to pokus s horľavinou a profka nám dvom dala nesprávnu misku. Ale čo už, aspoň bola sranda.

S Milesom si vykračujeme smerom do jedálne kde sa máme stretnúť s ostatnými. Sedia pri stole ako vždy pri okne. Baby už jedlo majú a Dylan stojí v rade. Zhodili sme si tašky pri stole a postavili sa do radu k Dylanovy. Dnes mal byť na obed guláš.
"Ble. Radšej by som si dala pizza alebo fajný cheesburger," vyslovila som nahlas moje želanie.
"Ani mi nevrav. Guláš z našej jedálne je hádam to najhoršie čo tu varia," skonštatoval Miles.
"Zabudol si na prívarok," pridal sa Dylan a Miles sa chytil za brucho akože od bolesti.
Obaja mali pravdu. Jesť v našej jedálni nechcel nikto. Jedine koláče robili dobré, to sa musí nechať.

Už 10 minút všetci sedíme za stolom s ešte stále plnými taniermi. Nikto z nás to nechce jesť. A ani pri iných stoloch na tom nie sú inak.
"Okej, ja končím," vyhlásila Lea, postavila sa od stola a namierila si to k okienku.
Odnášať plný tanier sa neoplatí. Kuchárky po nás často kričia prečo sme to nezjedli. No ale skúste im povedať, že vám to nechutí. Nebolo to inak ani pri Lei.
"Vieš čo by za to dali deti v Afrike?" spýtala sa Lei kuchárka.
Typická odpoveď na plný tanier. Avšak Lea sa rozhodla, že dnes prepíše dejiny.
"Pochybujem, že by to zjedli," povedala, odložila tanier a odkráčala preč.
Kuchárka zostala stáť ako obarená. S takouto odpoveďou sa asi ešte nestretla a tak bez slova zobrala tanier a jeho obsah vyliala do umyvadla.
"Ty sa teda nezdáš," povedal Miles a potľapkal ju po ramene.
"Rešpekt kráska," povedal chalan čo prechádzal okolo a pousmial sa na Leu.
Lea očervenela ako paprika a tiež sa naňho pousmiala.
"Ale ale, toto čo je?" spýtala som sa s úškľabom.
"Prestaň," povedala Lea a venovala mi vraždiaci pohľad a stále sa červenala.

Po tom čo sme všetci poodnášali plné taniere a pretrpeli vraždiace pohľady kuchárok sme sa spolu vybrali k hlavnému vchodu. Dylanovy a Milesovy práve odchádzal bus a tak iba zakývali a utekali aby ho stihli. Na Emku už čakala mama. Objala nás, nasadla do auta a zakývala nám. A tak sme s Leou zostali stáť až kým som to ticho neprerušila ja:
"Tak čo ten chalan v jedálni?"
"Och Zaja veď sa len prihovoril,"
"To je začiatok," zase úškľab a päsťačka do ramena.
"Auu, nebuď násilná," zasmiala som sa a začala ju štekliť.
Mala jediné šťastie, že jej prišiel bus. Objali sme sa a Lea naskočila do busu. Adama a chalanov som ešte nevidela a tak som išla na instagram. Jack postol fotku z nemocnice s popisom aké hnusné jedlo tam varia. Typický on. A mali ste vidieť tie komenty. Každá fiflenka z našej školy mu priala nech sa rýchlo uzdraví a že mu pofúka bolavé miesto. Ja sa z nich zbláznim. V tom mi niekto poťukal po ramene. Otočila som sa a čakala som, že je to Adam. Hah. Nebol.
"No, takže?" spýtala sa Zuza tónom, ktorý pozná iba ona.
"Akože čo?"
"Prečo si bola dnes na ihrisku?"
"Mala som voľnú hodinu. Prečo? Vari si mi zakázala tam chodiť?"
"Aká vtipná," sarkasticky sa usmiala a prevrátila očami, "poviem ti to len raz Zara," ľudia mi tak povedia keď nevedia ako sa naozaj volám čiže to nezabudla patrične zdôrazniť, "ani sa nepokúšaj mi ukradnúť už druhého chalana, rozumela si?"
"O čom točíš, Zuza?"
"Najprv Jack, ktorému si chudáčikovy počarovala a teraz Adam? Že sa nehanbíš!"
"Zuzi, ak si si nevšimla Jack o teba nestojí. Ak to tak aj bolo tak už nie je. A čo sa Adama týka, tiež si nemyslím, že záujem je obojstranný," povedala som Zuze a v tom sa za ňou zjavil Adam.
"Zaja má pravdu. Nestojím o teba Zuza a už som ti to povedal niekoľko krát. Pochop to!" pridal sa do rozhovoru Adam, ktorý zjavne všetko predtým počul.
"Och Adam, nevedela som, že si tu," Zuza očividne nebola spokojná s tým, že to počul ako krásne sa ku mne správa.
Adam ju však odignoroval a otočil sa ku mne:
"Ideme Zari?"
Iba som prikývla a už som len počula ako Zuza za našimi chrbtami hreší ako pohan.

"Takže až takto ťa neznáša," povedal Adam a zarehotal sa.
"Videl si to v priamom prenose," zasmiala som sa aj ja.
Chalani už sedeli v buse tak sme si prisadli a Adam mi ich predstavil.
"Ty Zaja, vieš vôbec jazdiť na skate?" spýtal sa Bob.
"No... vedela som sa a dnes uvidíme čo si z toho pamätám," povedala som a zasmila sa.
"Tak to sa neviem dočkať," zasmial sa Ben a aj všetci ostatní.

V skateparku nebolo veľa ľudí. A rada na skaty, žiadna. Zobrali sme si skaty, dali si nejaké chrániče, prilby a ide sa na to. Pekných pár rokov som na skate nestála. Ocino ma učil skatovať a keď prestal bývať doma, na skate som zanevrela. Držím si palce nech aspoň prvých 5 minút nespadnem.

Chalani sa už spúšťali dole a ja som sa pripravovala.
"Zari, nič sa ti nestane. Určite si čo to pamätáš," zasmial sa Adam a spustil sa tiež.
Teraz všetci čakali už len na mňa. Nádych, výdych a poď! Spustila som sa a znova som cítila vietor vo vlasoch. Bola som späť. Hneď na začiatok som dala jeden easy trick. A potom ďalší a ďalší.
Chalani len vyvaľovali oči a tlieskali. Zastala som a usmievala sa od ucha k uchu.
"To ti teda poviem Zari, fakt si na ňom dlho nestála," zasmial sa Adam a aj ostatní.

O piatej som išla za Jackom. V skateparku bolo fajn a chalani ešte ostávali ale chýbal mi. Rozmýšlala som nad tým čo povedala Zuza. Naozaj som jej ho ukradla? Pche to určite nie. A že by som mu počarovala? Kde na to preboha prišla? Dobre, nevravím, že sa mi nepáči, veď je super chalan, je s ním sranda, mám ho rada, bojím sa oňho, zaujíma sa o mňa a... no dobre tu sa zastavím.