Keď sa môj svet začal rozrastať

Black Widow???

"Ahojte zlatíčka!" kývala nám mamina s ocinom z auta.
Zakývali sme im a išli dnu. O mojich kŕčoch v bruchu vám hádam nemusím hovoriť. Síce sa cítim pri Jackovy úplne komfortne, stále mi behalo hlavou to čo mi povedal Adam. Že by som sa s ním mala o tom porozprávať a že asi aj k tomu rozhovoru dôjde.

"Bicie prosím... Tadá! Moja izba," natešený Jack.
Mal fakt veľkú izbu. Dom ako taký bol nádherný a veľký ale jeho izba mi prišla ako najväčšia miestnoť v dome.
"Kámo, nemyslíš vážne, že máš vycapenú Black Widow nad posteľou. Choj do kelu,"
"Heeeeej nesúď ma!" udrel ma po pleci a zasmiali sme sa.
"No dobre aaa kde budem spať?" reálne som sa bála spýtať túto otázku a zjavne aj Jack sa jej bál. Sčervenel ako paprika.
"Hah veď predsa na zemi. Dám ti jeden vankúš a uterák na prikrytie. Nie som predsa zviera," nahodil strašne vážnu tvár, čo ma rozosmialo.
Nakoniec sme sa zhodli, že budem spať na gauči. Áno, ten gauč je v jeho izbe. Dokonca má v izbe aj kreslo, stolík a 4 velikánske skrine!

Keďže sme u mňa už večerali, rozhodli sme sa, že si pozrieme film. Už som spomínala, že má Black Widow plagát nad posteľou? No a ak to nie je dostatočný dôkaz, že miluje MARVEL tak už neviem. Výber teda skončil, pochopiteľne, pri filme Black Widow. Nečakané!
Roztiahli sme gauč v obývačke, Jack doniesol 2 deky a ja som zatial urobila vodu s citrónom. Džbán som postavila na stolík a rovno som si z neho naliala.
"A ja nič?" podpichol ma Jack.
Zasmiala som sa a naliala aj jemu.
Usadili sme sa a pustili film.
Jack je presne ten človek, s ktorým proste chcete pozerať film. Vie kedy má byť ticho. Akokoľvek vtipne to znie, je to fakt.
Prišla jedna z mojich obľúbených scén a ja som nespúšťala zrak z obrazovky. Haha kúsok mi vybehla slzička a Jack si to zneď všimol. Sadol si blízko ku mne a objal ma. Zasmiala som sa lebo sa mi dávno nestalo, že by som pred niekým plakala. Toto bola síce len slzička ale aj tak. Bolo to od neho neskutočne milé. Pritúlila som sa k nemu viac a tak sme sa opierali jeden o druhého. Jack bol opretý o operadlo, ruku mal na ňom vyloženú a druhú mal okolo mojich pliec. Ja som si nakoniec položila hlavu na jeho rameno a schúlila sa pod deku.
Po zvyšok filmu sme boli viac menej ticho no a keď skončil, ani jeden z nás sa ani nepohol. Neviem čím presne to bolo ale cítila som sa dobre. V bezpečí. Komfortne.
Jack ma zrazu začal hladkať po vlasoch. Tak nežne a príjemne. V dome bolo úplné ticho. Len ja a on.
Zrazu prestal. Ja som pomaličky zdvihla hlavu a pozrela mu do očí. Nemo sme na seba hľadeli.
Toto je asi ten moment vo filmoch kedy hrá romantická hudba a dvaja hlavný hrdinovia sa pobozkajú a všetko je straaaašne romantické. Prečo mi to napadlo? Naozaj to chcem?
Jack mi položil ruku na líce. Pohladkal ma a spýtal sa:
"Zaja, cítiš sa pri mne dobre?"
Chvíľu som rozmýšlala ako odpoviem. Nebola to ťažká otázka ale aj tak to nešlo von ľahko.
"Najlepšie ako sa dá. Je mi s tebou dobre. Poznáme sa fakt, že chvíločku no aj tak ma vždy rozosmeješ a vždy mi zlepšíš deň. Keď som s tebou, ničoho sa nebojím. Keď ma objímeš, cítim tlkot tvojho srdca a cítim, že všetko je ako má byť. Po tej autonehode som si to začala uvedomovať viac a viac,"
Ticho...
"Od prvého dňa som to vedel,"
"Čo?"
"Že sa raz staneš najdôležitejším človekom v mojom živote... A už si sa ním stala,"
Pobozkal ma. A ešte raz. Potom sa oddialil.
"Nechcem na nič tlačiť len chcem aby si vedela, že už si moje srdce dávno vyhrala. Nemusíš mi to teraz opätovať. Alebo ak chceš čas na rozmýš-"
Teraz som ho pobozkala ja.
"Čo ešte stále kecáš?" uškrnula som sa a Jack sa zasmial.

"Kečup alebo horčica?"
"Jednoznačne tatarka,"
"Fuuuuuj to snáď nie ahhh," zahundrala som a Jack sa zatváril urazene. Ale len zo srandy.
Ležíme na gauči a rozprávame sa. Bozkávanie bolo super, čo vám budem klamať. Ale ako som povedala, poznáme sa ešte stále málo. A tak sme sa rozprávali aby sme o sebe vedeli viac. Rozprával mi ako hráva basket a ako ho to neskutočne baví ale že v poslednom čase nestíha kôli škole. No a teraz sa ešte musí zotavovať. Síce následky nemá fatálne ani trvalé. Len musí viacej oddychovať, brať lieky a držať zdravú a vyváženú diétu asi tak mesiac a bude fit. Ja som mu zase rozprávala o mojich rodičoch a o tom ako sme sa presťahovali. Pozorne počúval a zatial sa mi hral s vlasmi.
"Ďakujem," povedal Jack keď som dorozprávala.
"Za či mi ďakuješ?"
"Za to, že si si ma k sebe pustila," dal mi pusu na čelo a usmial sa.
Ja som sa na viac ako na úsmev nezmohla. A keďze som bola celá červená, schovala som si tvár pod deku.
"Inak, si šteklivá?"
V momente som vypálila spod deky a utekala za kuchynskú linku. Jack sa len začal nahlas rehotať. Od lekára má zakázané behať takže sa ani nesnažil ma dobehnúť. Len pomaly vstal a ubezpečil ma, že to nebude znuežívať. Teda aspoň dnes.
Prišla mi správa na mobil. Sadla som si na kuchynskú linku a otvorila ju. Super.

*fotka*
John: chybas mi tu cica ;)

"Ach bože on snáď nikdy neprestane," povzdychla som si.
"John?" spýtal sa Jack, postavil sa predo mňa a oprel sa o linku.
Ukázala som mu fotku a on sa tváril, že grcia. Ah Jack.
"Môžem ťa volať zlatik? A chápeš celkovo také prezývky používať. Si s tým okej?" spýtal sa počas toho ako bol stále opretý o linku. Teda mal tvár príliš blízko mojej.
"Áno, zlatik," odpovedala som s úsmevom.
Jack asi dostal mini infarkt a tak mu chvíľu trvalo kým sa spamätá. Ja som mu teda položila ruku na plece. Spozornel. Začala som ho škrabkať za ušami a na šiji. Zatvoril oči a vyzeral úplne ako také malé šteniatko. Zjavne si to užíval. Zrazu mi položil ruky na pás a otvoril oči.
"Toto je okej?" spýtal sa a ja som prikývla.
Pobozkal ma. Ruky som mu dala okolo krku a on mi dal tie svoje pod tričko. Nežne mi prechádzal prstami po chrbte. Dotkol sa aj mojej podprsenky. Zastavil sa a znova sa na mňa pozrel. Už z pohľadu som vedela, že sa uisťuje, že som s tým okej. Chcela som to ale zľakla som sa. Pokrútila som hlavou. Usmial sa na mňa a dal mi pusu na líce.
"Tak ideme už spať?" spýtal sa a ja som prikývla.
Držal ma za ruku a ja som zoskočila dole. Chcela som ísť ďalej ale pritiahol si ma k sebe. Chvíľu mi hľadel do očí. Potom ma tuho objal tak ako to vie len on.

Jack sa išiel osprchovať a ja som mu zatiaľ nachystala lieky a vodu. Potom som išla aj ja do sprchy. Premýšľala som. Čo presne je toto za pocit? Vydrží navždy? Nech je to čokoľvek, je to niečo nádherné.

"Zlatinoooooo kdeže ťa mám?" vyšiel Jack z kúpeľne už oblečený v pyžame a tanečným krokom prešiel až ku mne.
"Jack! Máš zakázané tancovať!"
"Ale tanec je predsa zdravý," hodil na mňa paie oči.
"Ah bože ty si nezmar. Poď si dať radšej lieky,"
"Rozkaz šéfka!" s vážnou tvárou zasalutoval ako vojak a ja som naňho len zazrela.
"Fuj tieto sú hnusné," sťažoval sa na lieky. "No a čo si si myslel, že budú sladké?"
"Nie nie, na to mám teba," žmurkol na mňa a ja som v tu ranu asi zomrela. Ľahla som si a zakryla si tvár vankúšom.
Jack sa začal rehotať a šupol sa ku mne pod perinu. Vankúš mi zložil z tváre a prešiel mi prstom od čela, po nose až po pery. Naklonil sa ku mne a zašepkal:
"Tieto pery sú najsladšie na svete a sú len a len moje," uškrnul sa.
"Takže..."
"Len ak to chceš,"
Znova som sa mu zapozerala do očí.
"Dobre, skúsme to. Ale mám pravidlá,"
"Som samé ucho,"
"Na verejnosti sa kľudne držme za ruky a objímajme sa ale na viac si budem musieť postupne zvyknúť. Partií to povedzme keď tak až v škole. A mojim rodičom až keď budem pripravená,"
Jack ma pozorne počúval a povedal:
"Zlatik, čokoľvek len budeš chcieť. Ak nebudeš s niečím okej, povedz mi to. Pomaličky postupne. Nemáme sa kam ponáhľať," usmiali sme sa na seba a mne pristál božtek na čelo.
Zhasla som nočnú lampu, nastavila som budík na Jackove lieky a išlo sa spať. Jack si ma pritúlil k sebe. Ležala som na boku tvárou od Jacka a on ma objal jednou rukou. Druhú mal pod vankúšom. Tvár si oprel o moju šiju a pobozkal ma tam. Potom mi dal ešte jednu pusu do vlasov a oboch nás zakryl.
"Dobrú noc zlatino," zašepkal.
"Dobrú noc... zlatik," zase som sa začervenala a nemohla sa prestať usmievať. Z Jacka bolo až na míle cítiť aký bol šťastný, že som mu tak prvý raz povedala. Pritisol si ma k sebe bližšie a obaja sme spokojne zaspali.