Keď sa môj svet začal rozrastať

Randeee

"Zlatik, idem len na wcko. Nie, že ti budem chýbať," uškrnul sa Jack.
Sedkáme si v kaviarni už pol hoďku. V parku sme sa prechádzali celkom dlho. Ako inak, rozprávali sme sa o rôznych veciach. Či už o tom či patrí ananás na pizzu alebo o tom čo chceme v živote dosiahnuť. Jack je presne ten typ, ktorý má už premyslenú celú budúcnosť do najmenších detailov a to tak, že si chce otvoriť svoj podnik na pláži v Californii a až do konca života popíjať miešané drinky s výhľadom na oceán. Spomenul aj to, že každý stôl má predsa dve stoličky.
Zobral ma do kaviarne nedaleko našej školy. Taká maličká a útulná. Dokonca aj čašníci ho tu poznajú. Dvaja sa akurát rozprávajú za pultom a sem tam na mňa pozrú. Zaujímalo by ma, či už sem Jack zobral nejakú zo svojich bývalých. Ach Zaira. To ti môže byť nanajvýš jedno. Zobral sem teba a to je podstatné.
Objednala som si capuccino a on tiež. Keď nám ich priniesli, nemohla som si nevšimnúť, že ja som mala na vrchu urobené srdiečko a on nie. Ihneď sa spýtal čašníka, že čo to má znamenať. Ten sa naňho len šibalsky usmial a odišiel. Jack hádam žiarlil. Bolo to celkom milé. Ja som si dokonca to srdiečko odfotila. To už sa chcel zodvihnúť a odísť. Ale vedel, že si ho len doberám a tak ma chytil za ruku. Takéto chvíle by mohli trvať večnosť.

"Tak tu som. Prežila si to bezo mňa?" žmurkol na mňa a sadol si.
"Bolo to veru náročné," povedala som s vážnou tvárou.
"Jáj ty moje zlato. Už som tu, neboj,"
Aj keď to bola len obyčajná veta, zahriala ma pri srdci.
"Už je skoro tma, nejdeme domov?" spýtala som sa.
"Ako si dáma želá," povedal a išiel zaplatiť.
Ja som si zatiaľ obliekla kabát a počkala naňho. Keď zaplatil, obaja čašníci mi zakývali a on ich prepichol pohľadom. Chytili sme sa za ruky a vyšli von. V tomto čase už dosť sneží a ani dnes tomu nie je inak. Zasnežené sú všetky stromy aj cesty. Vykračujeme si teda smerom domov a užívame si atmosféru. Obaja sme ticho a Jack vyzerá nejaký bledý.
"Bože, lieky!" napadlo mi zrazu.
Jack sa strhol keďže som to povedala tak náhle. Zastali sme a ja mu podala liek a vodu. Oneskorili sme sa len o pár minút.
Skoro celú cestu domov sme boli ticho. Nevadilo mi to, lebo som si mohla užívať predvianočnú atmosféru ale zdalo sa mi, že Jacka niečo trápi. Nepustil mi ruku odkedy sme vyšli z kaviarne. Stále ju silno drží a palcom mi ju hladká.
Už sme na jeho ulici. Nedalo mi to:
"Zlatik, je všetko v poriadku?" spýtala som sa so strachom v hlase.
Pozrel na mňa a usmial sa.
"Kráska moja, s tebou je vždy všetko v najlepšom poriadku,"
"Jack, myslím to vážne. Mne nevadí ak sme ticho a len kráčame ale príde mi, že ťa niečo trápi. Povieš mi čo?"
"No... Keď som videl ako sa na teba tí čašníci pozerali, bral som to ako srandu. Veď ma poznáš. Ale spomenul som si na Johna a na tú správu. Trápi ma pocit, že ti môže niekto kedykoľvek ublížiť a ja pri tebe práve vtedy nebudem. Si silná a samostatná žena, o tom by som si nikdy nedovolil zapochybovať. Verím, že si s mnohými problémami vieš poradiť sama ale keď ti na niekom záleží, chceš ho ochraňovať. Táto blbá autonehoda mi ukázala, že možno nie som dosť silný aby som ochránil mojich blízkych. Hlavne teba. A štve ma to. Neskutočne ma to štve,"
So zatajeným dychom som ho počúvala a potom som prehovorila:
"Poznám ten pocit. Zo začiatku som pociťovala potrebu vedieť ochrániť samú seba. Preto som začala trénovať bojové športy. Avšak až doteraz som nemala nikoho takého blízkeho, že som sa bála, že oňho prídem. Veď vieš aké to bolo s rodičmi. Potom som spoznala teba a partiu. Tento pocit už teda poznám aj ja a nenávidím sa za to, že sa tak bojím. Ale taktiež som si uvedomila jednu vec. Všetko sa dá prežiť pokiaľ máš po boku ľudí, ktorím na tebe záleží. Ochraňuj ich a oni budú ochraňovať teba. Život nie je o tom, že všetko bude perfektné. Ide o to ako sa s problémami a bolesťami vysporiadame. A nehovor o sebe ako keby si bol bezcenný len za to, že nezdvihneš dve autá na jednom malíčku. Jack, si úžasný taký aký si. To, že vieš byť sám sebou na tebe milujem najviac," otočila som sa k nemu a pobozkala ho.
Tuho ma objal. Potom sa odtiahol:
"Ďakujem, že ťa mám Zaira,"

"Ale no taaaaaaaaaaaak prosím," Jack nahodil psie oči.
"Zlato moje, už desiaty krát ti hovorím, že niečo tak slané ako popcorn ešte nemožeš. Veď tvoja doktorka by ma zodrala z kože keby sa to dozvedela. To chceš?"
"Jáj no to nie ale..."
"Žiadne ale, pekne krásne si choď sadnúť na gauč, najdi nejakú komédiu a ja ti zatiaľ niečo dobré nachystám,"
"Ty si šéfka," zase úškľabok. Ako inak.
Celkom ma to štve, že ma tak volá. Ale na druhú stranu... je to milé.
Bože Zaira, toto sa ti kedy stihlo stať? Taká romantička. Tak aby sa vedelo, práve Jackovy robím diétne zeleninové čipsy. Naučila ma ich mamina len teraz nedávno. Sú výborné a vobec nie sú slané. Ideálne.
"Zaja, chýbaš mi tu!" zakričal na mňa Jack, ktorý už mal nachystaný film a bol spokojne vyvalený na gauči.
"Veď už idem ty nedočkavec," zobrala som misku a išla k nemu. Spokojne som si ľahla k nemu.
"To čo je??" spýtal sa akoby práve videl ducha.
"Skús a uvidíš,"
Jack si zobral jeden čips a chrúmal.
"Toto je odteraz moje najobľúbenejšie jedlo!!" vykríkol a dvihol misku nad hlavu.
"Bože ty si prípad. Som rada, že ti chutia," zasmiala som sa.
Sedíme vedľa seba podobne ako včera. S Jackom máme rovnaký vkus takže táto komedia je parádna pre nás oboch.
"Počuj, ty si sa nechcela prezliecť?" spýtal sa z ničoho nič.
"To odkiaľ prišlo?"
"Tak kukám, že či ti je v tomto pohodlne,"
"Akože dá sa,"
"Veď tak ja to stopnem a kľudne sa choď prezliecť. Toľko už bez teba vydržím,"
"No len či,"
Vybehla som hore a začala sa prehrabávať v mojej taške. Zobrala som si celkom dosť pohodlných vecí ale žiadne nebolo to pravé. V tom mi niečo napadlo

"Tu som," zišla som dole a postavila sa pred gauč.
"Fuuuuuuuuha," Jack sa zjavne na viac nezmohol.
Prišla som totižto oblečená v jeho veľkom rozťahanom tričku a basketbalových kraťasoch. Nepýtajte sa, čo mi to napadlo. Všimla som si, že aj ja ho rada podpichujem.
Oprela som sa oňho a on zo mňa stále nespúšťal oči. Otočila som mu hlavu na televízor, že nech pozerá. Aj tak som na sebe cítila jeho pohľad každých pár sekúnd. Vlastne o to mi asi aj išlo...
Ako v každom filme, aj tu prišla tá romantická scénka kedy si dve hlavné postavy dramaticky povedia, čo k sebe cítia a už už deťom zakrývame oči.
Bola som opretá o Jacka. Jednu ruku mal za mojím chrbtom len tak položenú. Zrazu som ju zacítila na mojom bruchu ako ma hladká. Potom ňou zašiel pod moje tričko. Ani som sa nepohla. Čakala som čo bude ďalej. Hladkal ma nežne ako vždy. Prstom prešiel popod gumu na kraťasoch.