Keď sa môj svet začal rozrastať

Odplata

KAPITOLA 6.

Druhý týždeň bez rodičov sa pomaly blížil ku koncu takže som mohla ísť posledný raz von bez toho aby na mňa mama vrieskala. Išla som von s Emkou a Leou. Mali sme sa stretnúť na jednom ihrisku pri rieke. Išla som radšej skôr nech to nájdem.
Bez problémov som to našla a čakala som na baby. O 5 minút prišli.
"Zariiiiiiiiiiiiii!" zakričala Lea tak a rozbehla sa ku mne. yvšetci sa na nás s divným pohľadom otočili.
"Veď nekrič tak nahlas ty ťapa." povedala som so smiechom.
"Však nech si myslia čo chcú." povedala Lea nadšene.
"Chýbali ste mi baby moje." povedala som a objali sme sa.
"Tak sa teda poďme prejsť a osláviť tvoj posledný bez rodičovský deň." navrhla Emka a my sme prikývli.
Chvíľu sme kráčali popri rieke a o všeličom sa rozprávali až sa ma zrazu Lea spýtala pomerne zvláštnu otázku.
"Počuj Zai, ešte som nemala príležitosť spýtať sa ťa to a teraz je na to vhodný čas. Máš frajera, o ktorom si nám nepovedala?"
"Ja? Nie." odpovedala som prekvapene.
"Tak teda dobre. Aspoň sa priznaj, že sa ti páči Jack." ďalšia divná veta.
"Čo ti to prosím ťa napadlo?" opýtala som sa rozrušene lebo pravda bola taká, že sa mi možno trochu páčil.
"Ale noooooo, však nám to môžeš povedať." naliehala Lea.
"Počuj, Jack je milí a mám ho rada ako kamaráta ale to je všetko." povedala som s kľudom.
"To sa mi dáko nezdá." povedala Lea so zamyslenou tvárou.
Ja som len pokrútila hlavou a na chvíľu sme sa odmlčali.
"Baby, nesadneme si na koláčik?" prerušila chvíľku ticha Emka.
"Dobre ale potom už budem musieť ísť." povedala som.
Tak sme si sadli, zmenili sme tému a smiali sme sa. Smiali sme sa tak nahlas, že o nás určite všetci vedeli. Potom som musela ísť domov a pripraviť sa na príchod rodičov. Ježiš to zas bude. Mama ma zas bude komandovať a oco sa nebude zaujímať.
S babami sme sa objali, pozdravili a išli sme domov.
Ako som išla domov so slúchadkami na ušiach, prerušil hlas, ktorý som nechcela počuť. Bola to Zuza.
"Ale ale... koho to tu máme? Nie je to naša bitkárka? A čo tak sama? Kde máš svoju špičkovú partiu?" podpichovala Zuza s otrasným výrazom a s tak veľkým sarkazmom v hlase, že aj hluchý by ho tam počul.
Od tej "bitky" sa mi dosť dlho vyhýbala. Asi aj pre to, že som bola skoro stále s partiou. Teraz som, však bola sama a ona to neváhala využiť. Jej som sa vôbec nebála. Nemala mi čo spraviť. Keď dám dole začiatočníka v MMA tak ona by bola malina. Avšak, rozrušilo ma, že sa za ňou dotackal aj John ba čo horšie, mal dosť červené oči čo neveštilo nič dobré. Od toho incidentu som ho nevidela dokonca ani v škole.
"Ahoj, Zuzi. Ahoj, John." pozdravila som sa a mala som čo robiť aby som nedala najavo strach.
"Ahoj cica." povedal John a chcel ma objať.
Ja som sa, však odtiahla.
"Ale no taaaak, uvoľni sa trochu. Veď je piatok!" keď dokončil, smeroval rukou na môj pás. Ja som mu ju, však schytila a povedala mu nech ma nechá.
"Ako ťa to volajú... Power girl?" spýtala sa posmešne Zuza.
Áno, decká mi vymysleli takúto prezývku po tom čo som urobila Johnovy. Mne osobne sa vôbec nepáčila a už vôbec sa mi nepáči ako ju Zuza použila proti mne.
"Zuzi, nechcem žiadne problémy tak ma nechaj odísť." povedala som a pustila som Johnovy ruku, ktorý na mňa pozeral ako nepríčetný. Už už som bola na odchode keď ku mne pristúpila ešte bližšie s hnevom v očiach a prstom na mojej bunde mi začala kázať:
"Nemáš ani poňatie do akých problémov si sa dostala. Oboch si nás strápnila pred celou školou. Tri mesiace sme vymýšľali pomstu a hádaj čo? Pomsta bude sladká."
Od strachu som skoro nedýchala ale nedala som to na sebe znať. Zuzine vyhrážky by som ešte zvládla ale stále tam bol John, ktorý ma vyzliekal pohľadom. Veru, nebolo to príjemné.
"Zuzi kľud." povedal John keď si uvedomil čo sa vlastne deje.
"Takže takto cica... budeme taký dobrý a dáme ti na výber. Buď pôjdeš na párty, ktorá sa koná budúci piatok u mňa s tým, že tam prespíš, čo by sa mne osobne najviac páčilo, alebo povieš celej tvojej partii, že sú ko*oti a že si sa s nimi bavila len za to aby si bola na škole "slávna". A povieš im to v jedálni pred celou školou nech to všetci počujú. Samozrejme, o odplate pred nimi nesmieš ani ceknúť. Ak zistíme, že o nej vedia, všetci na škole budú vedieť o tvojich tajomstvách. Máš čas do zajtrajšej obedňajšej prestávky." povedal John s výrazom ideš zomrieť.
"Čo ak neurobím ani jedno z toho?" spýtala som sa s odvážnim výrazom a čakal som čo povie.
"Vyzradíme tvoje tajomstvo." povedala Zuza s diabolským výrazom.
Ja som sa na ňu začudovane pozrela a spýtala sa:
"Aké? Však som vám žiadne nepovedala."
"Máme svoje zdroje." povedal John.
"Aké tajomstvo a kto vám ho povedal??!!" spýtala som sa ešte raz s trochu nahnevaným výrazom.
"Kto asi? Tvoj princ na bielom koni. A aké? To ťa nemusí trápiť. Máme ich kopu." Zuza znova odpovedala s diabolským úškrnom a mne to vtedy došlo. Pozrela som sa na ňu s dokorán otvorenými očami a len tak tak som udržiavala slzi.
"Vyber si múdro lúzer." povedala Zuza na rozlúčku. John sa na mňa pozrel s doslova perverzným pohľadom a obidvaja odišli. Ja som si sadla na lavičku a so slzami v očiach som si začala uvedomovať čo sa práve stalo. Princ na bielom koni mohol byť iba jediný človek. Musel to byť Jack. Nech som nad tým rozmýšlala akokoľvek dlho, nemohol to byť nik iný. Keď ma odprevádzal z tréningu, zastavili sme sa v parku a kecali. Povedala som mu pár vecí, ktoré vedel naozaj iba málo kto. A ešte k tomu som si musela vybrať. Kriste pane čo idem robiť?