Keď sa môj svet začal rozrastať

Rodičia

KAPITOLA 9.

Sedím v buse a čakám čo bude keď prídem domov. Celý deň som s mamou nebola a ani mi nepísala. Dosť sa bojím.
Stojím pred dverami a ruky sa mi trasú. Dobre Zaira, teraz sa ukľudníš a všetko bude dobré. Nádych, výdych a otváram dvere. Kuchyňa bola prázdna a obývačka tiež. Vybehla som na poschodie, nazrela do spálne a ani tam nikto nebol. Myslela som si, že sú na služobke až kým som neotvorila dvere mojej izby. Mama sedela na mojej posteli a držala v ruke nejaký rámik s fotkou. Nevidela som jej do tváre ale počula som ju vzlykať.
"Mami? Je všetko v poriadku?" spýtala som sa jej a bála som sa odpovede.
Mama sa na mňa pozrela s ustráchaným pohľadom a tvár malá celú mokrú od sĺz.
"Z-Zaira, môžeme sa porozprávať?" spýtala sa a ja som uvidela, že v rámiku je fotka nás troch keď sme ešte bývali v starom dome.
"Jasné, že áno. Mami, je všetko v poriadku?"
"V prvom rade sa ti chcem veľmi veľmi ospravedlniť za tie roky čo som si ťa nevšímala. Veľmi ma mrzí, že som ti nebola na blízku keď si ma potrebovala. Že som ťa nechala vyrastať samú. Že si si musela poradiť sama. A hlavne za to, že som nebola matkou, ktorú si zaslúžiš. Veľmi ma to mrzí Zari. Dokážeš mi odpustiť? Sľubujem, že sa budem o teba s láskou starať tak ako to matka robiť má,"
Keď to mama povedala, zostala som ako obarená. Mohla to povedať len preto lebo odo mňa niečo potrebuje ale viac úprimne to znieť nemohlo. Verila som jej, že sa dokáže zmeniť.
"Mami, verím ti, že to myslíš úprimne. Dám ti ešte šancu. Ale prosím, nesklam ma znova,"
"Zarina, sľubujem ti, že to neoľutuješ," povedala, položila mi ruku na líce a usmiala sa na mňa ako už dávno nie.
Po dlhých rokoch som ju konečne znovu objala. Dala mi pusu na čelo a objala ma ešte tuhšie.
Chvíľu sme tam sedeli v objatí a užívali si jedna druhú. Potom sa mama odtiahla a spýtala sa ma:
"Tak Zari povedz mi, čo by som ako správna matka mala urobiť ako prvé?" na jej tváry boli už len slzy šťastia a nežný, milý úsmev.
"Pamätáš si ako sme spolu robili pizzu? Mala som vtedy asi 4 roky a bývali sme v tom starom dome," spýtala som sa a usmiala v nádeji, že na to nezabudla.
"Ako by som mohla zabudnúť na takú nádhernú chvíľu?" povedala a znova ma objala.
"Tak teda poďme!" zavelila som a zamierila dole schodmi ku kuchyni.
"Máme všetky prísady?" spýtala sa mama
"Áno, máme,"
"A vieš ako sa robí pizza?"
"No... nejako to hádam dáme," odpovedala som so smiechom.
Ani jedna sme nevedeli aký by mal byť postup a tak sme si zapli video na nete. Chlapík to robil extra rýchlo a tak nám v kuse niečo padalo. Mame dokonca padol sáčok s múkou a celú tvár mala bielu. Začala som sa smiať na plné brucho a ona tiež. V tom som začula kľúče vo dverách. Bol to otec s takou tou krabicou, do ktorej dávate koláče keď ich niekam nesiete aby sa nezničili.
"Tu mám moje obľúbené krásky." povedal otec s úsmevom.
Už velmi dávno som ho nevidela smiať sa. Potom si všimol maminu bielu tvár a začal sa smiať aj on.
Keď sme sa konečne dorehotali a dokončili našu majstrovskú pizzu, mama ju dala do rúry a ja s otcom sme poupratovali stôl. Otec potom položil krabicu na stôl a vybral z nej koláče. Vyzerali naozaj lákavo. Boli čokoládové s ovocím navrchu. Sadli sme si za stôl a pustili sa do bombastických koláčov.
Cítila som sa úžasne. Moji rodičia sa konečne ako rodičia správali. Ale stále som mala v hlave jednu otázku. Nedalo mi a spýtala som sa:
"Mami? Oci? Musím sa vás niečo spýtať. Viete v ten deň keď som bola s mamou na lúka za našim starým domom a ty si prišiel s nejakým papierom... čo tam bolo? A prečo ste sa odvtedy o mňa prestali starať?"
Mamka s ockom sa pozreli na seba a vedeli, že už je čas to povedať.
"Zari, na tom papiery bolo povolenie na likvidáciu domu, v ktorom sme bývali. Jeden ockov zákazník ho zažaloval za nejaké daňové podvody. Nebola to síce pravda ale súd tvojho ocka prehlásil vinným. Nemali sme peniaze na to aby sme tomu klientovy zaplatili odškodné a ani v banke nám nechceli dať pôžičku a tak sme museli obetovať dom. Mesto sa rozhodlo, že ho zbúra a postaví tam niečo lepšie. My sme sa teda museli presťahovať. Ja aj ocko sme museli tvrdo makať aby sme zarobili peniaze. Ty už si išla do školy a potrebovala si veľa vecí kúpiť. Nejako sme v tom zhone zabudli na to čo je v živote najdôležitejšie. Na teba. Na slnko nášho života. Keď si mi dnes povedala všetko čo si mala na srdci, uvedomila som si čo som celé tie roky prehliadala. Porozprávala som sa s tvojím ockom a uvedomili si, že takto to ďalej nejde. Je nám to veľmi ľúto Zari," mamka povedala a zas sa jej hrnuli slzy do očí.
Ocko sa mi tiež ospravedlnil a dali sme si hromadné objatie. Bol to úžasný pocit.
Spolu sme sa najedli a ocko navrhol aby sme si pozreli film. Vybrali sme komédiu. Pizza sa zatiaľ upiekla a tak sme sa usadili na gauči, jedli, pozerali a užívali sme si, že sme spolu.
Film sme dopozerali o 10;23. Dala som mamine a ockovy pusu na dobrú noc a išla sa obriadiť. Umyla som sa a hodila sa do postele. Zobrala som telefón a našla som 2 správy. 1 bola od Jacka. Písal, že už sa dostal k telefónu a nedá sa mu spať tak či mu nezavolám. 2 bola o dosť horšia. Bola od Johna. Bolo tam:
-Počuj cica dnes som sa ťa zabudol niečo opýtať. Dobre vieš čo takže zajtra mi povieš finálnu verziu. Sladké syn. Už sa na teba teším-
Bože môj on vie ešte aj perverzne písať. Keďže som sa od Jacka dozvedela, že im nič nepovedal, nemala som dôvod báť sa a ani dôvod vybrať si jednu z jeho "ponúk". Rozhodla som sa, že zavolám Jackovy. Tiež sa mi nedalo zaspať.
"Zariiiiii, no ako? Čo si dnes robila?"
"Zvyšok dňa bol úžasný a mám skvelé správy o mojich rodičoch,"