Crystal Ball

2.3K 74 16
                                    

George vykročil po schodoch svojho domu, s kľúčmi v ruke a tmavým výrazom v tvári.

Okolie bolo tiché, až na občasné okoloidúce auto, ktoré jeho pokračujúcemu boju s izoláciou a osamelosťou nepomohlo.

Čím to bolo tichšie, tým hlasnejšie boli jeho myšlienky, a tak keď vošiel do svojho prázdneho domu, v ktorom sídlilo ticho, také že kebyže spadne špendlík na zem, tak by to bolo dobre počuť, jeho hlava bola plná hromadných myšlienok.

Preplížil sa do svojej izby, s bundou v ruke, keď odhodil kľúče na stôl, tak sa zrútil do postele.

Spoločnosť mu robila len jeho myseľ a to nebola moc dobrá spoločnosť. Jediné, čo mal, boli ľútosti a scenáre svetlejšej budúcnosti, ak sa v minulosti rozhodol lepšie.

Zrazu začul zvonenie z druhej strany miestnosti. Nepochádzalo to z jeho mobilného telefónu, ale zo starého telefónu, ktorý našiel vo svojom dome, keď sa prvýkrát nasťahoval.

Strávil týždne pokusmi o opravu, ale nakoniec to vzdal, ale teraz sa zdalo že je plne funkčný.

Pribehol ku telefónu a odpovedal: ,,Halo?"

,,Ahoj Sap, veríš že guvernér Schlatt dostal infarkt a dnes zomrel? To je šialené." Muž na druhom konci telefónu zamumlal.

,,Prepáč, ale musíš mať zlé čís- Dnes?" Spýtal sa George zmätene.

,,Oh, prepáč, potom, ale áno, dnes." Všetko je v novinách." odpovedal a neobťažoval sa ukončiť hovor aj keď to bolo zlé číslo.

George zdvihol obočie ,,Hovoríme o guvernérovi Schlattovi z Floridy?"

,,Áno, kto iný." Muž odpovedal a na jeho tóne bolo viditeľné jeho pokrčenie plecami.

"Schlatt zomrel pred viac ako päťdesiatimi rokmi, však?" George bol presvedčený, že hovorí s niekým veľmi nevzdelaným alebo úplne nepríčetným.

Muž sa hlasno zasmial: ,,Neviem ako ty, ale nepamätám si, že by Schlatt zomrel v roku 1920."

Teraz George vedel, že muž nevie matematiku. Pred päťdesiatimi rokmi nebol rok 1920.

,,Každý vie, že sa to stalo v roku 1970. Potom bola jeho pravá ruka Tubbo na druhý deň takmer zavraždený." George to povedal mužovi.

Nevedel, prečo bol taký pekelný pri oprave cudzinca, ale urobil to napriek tomu.

"Tubbo? Všetci milujú Tubba, je v poriadku a práve teraz prednáša, počúvaj." Telefón znel, ako keby sa hýbal, a zrazu bolo počuť rádio.

Rádio bolo sotva počuť, ale George dokázal rozoznať slová ako ,,Toto je tragická stráta." a tak. Definitívne to znelo ako Tubbo.

George usúdil, že sa rozpráva s bláznom a zložil telefón. Podišiel ku svojej posteli a ani nie do troch minút zaspal.

-------

Bol druhý deň. George si priniesol do svojej izby misku s cereáliami, aby sa najedol. Zízal na mobil a čakal či mu aspoň niekto nenapíše, ''Ako sa máš?" aj keď vedel že sa mu nikto neozve.

Zapol počítač, aby si pozrel nejaké videá, keď v tom zrazu začal zvoniť ten starý telefón.

George trochu váhal. Naozaj sa chcel rozprávať s bláznom? Ale zase na druhú stranu chcel mať nejakú spoločnosť.

Povzdychol si a zdvihol telefón. ,,Aho-"

,,Ako si vedel." Ten istý muž povedal do telefón.

,,Čo?"

,,O Tubbovi. Ako sa ho dnes chcel niekto pokúsiť zabiť." Spýtal sa vážne.

George pretočil očami, ,,Hovoril som ti to. Všetci v štáte to vedia, dozvedeli sme sa o tom v škole. Ty nie? A prečo stále hovoríš ,,Dnes"?"

,,Aký je tvoj dátum?" Muž sa spýtal Georgea

,,Uh..." George poklepal na svoj telefón a skontroloval dátum ,,28. júla 2020".

Žiadna odpoveď. Iba ťažké dýchanie, ktoré znie ako hypoventilácia.

Po chvíli muž opäť ticho prehovoril: ,,Je tu 28. júl 1970."

Teraz to bolo potvrdenie toho, že s kýmkoľvek George hovoril, bol blázon. ,,Pozri, keď sa jedná o nejaký žart, tak ja idem a zložím to. Toto nie je môj telefón a ja nie som "Sap" ani ktokoľvek iný."

,,POČKAJ" Muž zakričal ,,Bývaš na ulici Manburg 821?"

George začal vyšilovať. Muž poznal jeho adresu. Chystal sa ukončiť hovor a kontaktovať políciu alebo- alebo-...

,,Neboj sa!" Muž povedal ako keby mu prečítal myšlienky: ,,To je môj starý dom. Je to pre teba môj "starý dom" ale práve tam bývam. Má spálňa na poschodí ešte stále tu kvetinovú tapetu?"

,,Áno" George váhavo odpovedal.

,,To znamená, že to nezmenili, odkedy som tam žil! Daj mi chvíľu." Muž mlčal a kým George nepočul cvakavý zvuk. Bolo to cvaknutie pera.

,,Čo robíš?" spýtal sa George.

,,Pozri sa do rohu steny, blízko okna." Muž mu povedal.

"Prečo-"

,,Proste to urob" George počul, čo znie ako čmáranie na druhej strane telefónu.

George zaváhal, ale aj tak prešiel do rohu miestnosti: ,,Na čo sa mám pozerať-"

Zrazu sa na stene začal pomaly objavovať staré opotrebované značky pera, akoby horelo drevo.

''Ahoj" bolo tam napísané.

,,Vidíš to?" Opýtal sa muž na druhej strane telefónu a potom počuteľne schoval pero.

,,Á-Áno." Georgeovi sa zvierala hruď. To určite nebolo možné.

,,Kto si?"

,,Kto si?"

Spýtali sa obidvaja súčasne, ale muž najskôr odpovedal: ,,Volám sa Cl-Dream"

,,Dream" George zdvihol obočie.

,,Je to prezývka. Zatiaľ ti nechcem povedať svoje meno, pretože by si mohol byť nejaký vládny špión alebo čo."

George sa zasmial: ,,Noo.. ja som George."

,,Tak mi povedz George, kto vyhrá svetovú sériu, budúci rok?" Spýtal sa Dream napoly zo žartu.

,,Obávam sa že ti to nemôžem povedať." George odpovedal, ,,Teda technicky môžem, ale z morálneho hľadiska je to pekne zlé."

,,Sakra, myslel som že to bude fungovať." povedal Dream: ,,Takže mi povedz o budúcnosti. Počkaj, alebo nie. Hm.... Povedz mi o roku 2020."

,,Noo.."

Ako ste sa mohli z názvu dozvedieť, není to môj príbeh. Je to len preložené z angličtiny. Ako som sa pozerala, ta autorka tu knihu vymazala. Takže neviem kde by ste si ju mohli prečítať po anglicky, keby ste to chceli. Tak snáď sa vám to bude páčiť a budem rada za každý komentár alebo tak. Tak papa zatiaľ. <333

Flowers from 1970 //dreamnotfound/ (preklad)Where stories live. Discover now