Flowers from 1970 //dreamnotfound/ (preklad)

Concepts

George sedel za počítačom a dokončoval prácu, pretože ho príliš dohnali rozhovory s Dreamom.

Zakaždým, keď otvoril počítač, musel vždy odolať nutkaniu nekonečne hľadať na Googli Dreama, ale jeho sľub, že ho nebude hľadať, bol dôležitejší ako zvedavosť.

Rútil sa so svojim projektom a čakal, kým zazvoní telefón. Toto sa stalo každodennou vecou, otáľať a potom ležať v posteli s telefónom vedľa neho a čakať na hovor od chlapca, s ktorým sa osobne nikdy nestretol. 

Kúzlo a nemožnosť celej veci pominulo. Jeho záujem o Dreama a jeho život ho prinútil zabudnúť.

Prinútilo ho to zabudnúť, ako ďaleko v čase bol Dream.

Možno to bola skutočnosť, že bol osamelý. Jeho rodina bola späť v Anglicku a on žil posledných 6 rokov sám, mal iba jedného alebo dvoch priateľov, s ktorými sa ani moc nerozprával.

Niekedy, keď ste osamelí, lipnete na jednej osobe, vďaka ktorej sa cítite, akoby ste mali všetko na svete. Pre Georgea to bol Dream.

Dream sa ho pýtal na veci, na ktoré sa nikdy nikto neobťažoval. Od jednoduchých vecí, ako je napríklad, aký bol jeho deň, na jedinečné otázky, napríklad na to, čo by si vzal so sebou, keby mal 60 sekúnd na zhromaždenie vecí do bombového úkrytu.

Nevedel, kedy sa o neho niekto naposledy tak zaujímal a čo hovoril. Nemohol si spomenúť, kedy sa naposledy počul rozprávať o veciach, ktoré mal skutočne rád.

Takže áno, aj napriek časovému posunu (bez srandy) tam bolo spojenie, na ktorom mu záležalo, prvé spojenie ktoré mal za chvíľu.

Keď odovzdával svoju dennú prácu s programovaním, bezmyšlienkovite prešiel k stene. 

Nevedel, koľkokrát sa na to denne pozrel. Z ,,Ahoj" v rohu miestnosti na dva odtlačky ruky vyrobené rovnakou farbou v rôznom čase, s vedomím, že je na čom dokázať, že chlapec s ktorým hovoril, ho prinútilo cítiť sa pokojným, keď sa jeho svet cítil ako rozpadajúca sa skala.

Fotografia Dreama ležala na jeho stole a jeho úsmev sa zachytil na filme, ktorý mal preziť 50 rokov pod špinou. Ďalej predstavuje skutočnosť, že Dream bol skutočný.

Keď teda zvieral telefón v ruke stále nejasne zafarbenou farbou a čakal na hovor, urobil to, nevnímal to ako stratu času. vnímal to ako príležitosť konečne sa porozprávať s niekým, na kom mu záležalo.

Práve včas začal zvoniť telefón a on rýchlo zdvihol.

,,Takže si videl fotku?" Dream nestrácal čas pýtaním sa.

George pozrel do rohu miestnosti na stole, na ktorom ležala fotka ,,Áno. To si ty, však?"

,,Áno."  Dream si povzdychol, keď sa zdanlivo zosunul na stoličku ,,Môj priateľ Sap to vzal. Tá mačka, je moja mačka Patches."

,,Keď si volal na tento telefón, je to preto, lebo si si myslel, že to bol Sap, však?" Spýtal sa George zvedavo.

,,Áno. Toto je jeho číslo." Dream odpovedal ,,Avšak nevie, že s tebou hovorím. Myslím, že by si myslel, že som sa zbláznil." 

George sa zasmial ,,Už si sa zbláznil." 

,,Ďakujem. Ďakujem." Dream sa zasmeje ,,Tak som premýšľal o vede toho všetkého." Povedal potom, čo sa zhromaždil. 

George zdvihol obočie ,,Veda? Je to vôbec veda? Toto je priama sci-fi mágia." Povedal George napoly žartom.

,,No, áno, ale ak všetky naše experimenty s časovou kapsulou a farbou dopadli dobre, znamená to že existujem na vašej takzvanej "časovej osi" a ja som niekde vo vašom svete ako chudobný starec" začal Dream.

,,Pokračuj." Georgea to zaujalo.

,,To by malo znamenať, že pred našim prvým telefonátom som nikdy nevedel, že ešte existuješ, ale až potom sme sa začali rozprávať, myslím, že sme vo vašom čase začali upravovať spomienky a pridávať ich udalostí, ktoré vytvárame."

,,Takže, " začal George ,,Prečo si ešte nezostarol, že si ma ešte nenavštívil?" 

,,Ako som povedal, mohol by som byť mŕtvy, alebo som dostal Alzheimerovú chorobu, alebo ťa jednoducho odmietnuť vidieť z nejakého dôvodu." navrhol Dream.

,,Prečo ma teda nenecháš vyhľadať ťa na internete?" Spýtal sa George. Dream vedel o internete, pretože George sa celé hodiny snažil vysvetliť mu svoju koncepciu.

,,Len," bojoval Dream ,,neviem. Asi sa mi páči predstava, že hovoríme, akoby celý tento 50 ročný rozdiel neexistuje. Je čudné si myslieť, že teraz som vo vašej dobe starý človek a že sme tak ďaleko od seba navzájom. Dozvedenie  sa o starom mne iba dokazuje, že toto priateľstvo by nikdy nebolo normálne." Dream sa všemožne snažil vystvetliť.

,,Rozumiem a cítim to rovnako." Povedal potichu George. 

,,Ďakujem. Ďakujem ti aj za to, že si dodržal svoj sľub."

,,Samozrejme, kedykoľvek." George sa usmial a pozrel na hodiny ,,Mal by som ísť spať. Je neskoro a mám zajtra skoro ráno stretnutie s kolegami."

,,Bav sa" Dream sa zasmial ,,Dobrú noc, zlé číslo."

,,Dobrú noc starý muž." George zažartoval.

,,Nie som-"

,,-ešte starý, áno, áno. Dobre sa vyspi , Dream." George zložil.