Flowers from 1970 //dreamnotfound/ (preklad)

Time Can Do So Much

Bolo 19:58 a zazvonil telefón.

George sa prebudil zo spánku (ktorý trval trochu dlhšie, ako pôvodne plánoval) a rozbehol sa zdvihnúť telefón. "Dream!" Vykríkol, trochu príliš nadšene, než by normálne pozdravil. Skoro prevrátil telefón, pretože príliš silno potiahol za kábel.

Nastalo malé ticho, kým Dream odpovedal "Ahoj, George, musel som niečo vyriešiť." Posadil sa „Ospravedlňujem sa, že som včera nezavolal, keď si mal náhodou obavy.  Sapnap si práve prešiel

hrozným rozchodom s jeho priateľkou po dvoch rokov a bol som u neho ,snažil som sa upokojiť jeho problémy."

George nikdy nepoznal, aké to je, keď má niekto zlomené srdce, hlavne preto, že to nikdy nezažil. Pohral sa s telefónnym káblom a potiahol malý stolík s telefónom bližšie k nemu, "Ako sa drží?" Spýtal sa „Viem, že romantická bolesť môže mat dosť trvalé účinky."

Dream sa trochu zachichotal, čo Georgea zmiatlo, keď zistil, čo mu pripadalo vtipné, „Dosť trvalé účinky" Dream napodobnil strašným dojmom britského prízvuku, „to sa mi páči. Každopádne nie je momentálne na najlepšom mieste ale je to tvrdý chlap, čoskoro sa z toho dostane. To dievča bolo tak či tak hrozné." 

George už raz videl svojho starého spolubývajúceho Alexa prechádzať si rozchodom. Bol právoplatným neporiadkom  a celé týždne dobre nejedol ani nespal. Videl cenu lásky, ak to nevyjde, môže zmeniť aj tých najsilnejších a najšťastnejších ľudí. George samozrejme nechápal, prečo ho to ovplyvnilo tak zle, alebo prečo to bolo niečo, čo stojí za to plakať.

Alex si stiahol čiapku z hlavy a zvalil sa na sivú  roztrhanú pohovku. Hodil čiapku cez izbu a silno si zaryl ruky do vlasov. „Dala mi sľub, vieš? Urobila toľko sľubov a ja som bol ten, kto bol z nich unavený, ale vieš čo? Aj tak som to sľúbil." Otočil sa a pozrel na Georgea, ktorého oči boli ako lasery na jeho rozpadávajúceho sa priateľa, "Prinútila ma sľúbiť a ona pokračuje a stane sa tou, ktorá ich poruší. Prečo robíme sľuby, ktoré nemôžeme dodržať?"

George sa trochu bál priblížiť sa k nemu v takom krehkom stave, ale zdvihol svoju mačku Lucu z pohovky a položil ju na zem, sadol si vedľa Alexa. "Ja-" Pokúsil sa začať, "Prepáč, ale nechápem, ako sa na ňu môžeš za to tak hnevať, no zároveň ju stále milovať. Očakával by som aby si bol opatrnejší, keď k nej opäť niečo pocítiš."

"Ty to nechápeš, George," čuchal Alex a prinútil sa utrieť si nos do bundy, ale George sa rýchlo naklonil, aby schmatol vreckovku z krabice v strede stola pred nimi, "Ďakujem." Keď preberal vreckovku od Georgea, povedal „Byť naštvaný na niekoho, koho miluješ, je takmer vždy dosť na to, aby si ho prestal milovať. Nemôžeš tráviť toľko času postaviť domov pre niekoho vo svojom srdci, len aby si ich všetkých vyhnal za desať sekúnd."

George prikývol, ale stále sa nedokázal prinútiť to pochopiť „Na tvojom mieste by som sa o to pokúsil, zabudni na ňu."

"Nestane sa to hneď." Alex vysvetlil „Chce to čas. Ver mi, George, jedného dňa budeš vedieť, aký darebný čas to môže byť."

"Čo tým myslíš?"

"Môžeš ísť tak dlho bez toho, aby ťa láska zranila. Keď budeš starší a zažiješ to všetko prvýkrát, viac sa zraníš. Nie si na to zvyknutí, nevieš, čo máš robiť, a nevieš koho viniť. Každý ti povie, že čas zahojí všetky rany okrem tvojej hlavy si myslíš, 'všetko, čo na ne hádže soľ', cítiš všetky tieto veci viac, pretože ešte nikdy si nebol zranený a prídeš sa nahnevať na človeka, ktorý ti to urobil, pretože je prví, ktorí to urobili." Alex sa zo všetkých síl snažil vydať zo seba, kým mu po tvári stekali slzy. George sa cítil hrozne. Mal byť podporným priateľom a Alex pomáhal ako keby to bol on, komu práve zlomilo srdce.